100. deň: Irán oznámil koniec útokov na Izrael. Trump stráca trpezlivosť: Musia okamžite prestať „strieľať“

Kto ťahá za nitky útokov na Izrael? Irán tvrdí, že bez USA by k nim nedošlo.   Čítajte viac 99. deň: Izrael pod paľbou: armáda hlási raketový útok z Iránu. Teherán hovorí o odvete za Libanon

18:48 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že útoky na Irán odradili islamskú republiku od ďalších úderov, čo viedlo k pozastaveniu nepriateľských akcií medzi týmito dvoma krajinami. Zároveň pohrozil, že ak Teherán znova zaútočí, Izrael bude odpovedať silou.

„V súčasnosti boli boje na tomto fronte pozastavené, lebo po tom, ako bol zasiahnutý teroristický režim v Teheráne, na nás prestal útočiť,“ povedal Netanjahu vo svojom prvom vyhlásení po tom, čo Irán v nedeľu zaútočil na Izrael, ktorý odpovedal odvetnými údermi. Islamská republika v pondelok oznámila ukončenie svojich útokov.

„Dnes sú Irán a (proiránske libanonské militantné hnutie) Hizballáh slabší, ako kedykoľvek predtým. Náš boj proti nim však neskončil,“ konštatoval premiér.

Teherán a Hizballáh si podľa slov Netanjahua mysleli, že môžu na Izrael zaútočiť z Libanonu a Iránu a židovský štát nebude na tieto útoky reagovať. „To sa nestalo a nestane sa to. Nie počas môjho pôsobenia vo funkcii,“ vyhlásil. (TOI, AFP, TASR)

17:35 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v pondelok vyzval Irán, aby s inštitúciou opäť nadviazal spoluprácu, s cieľom obnoviť inšpekcie v jeho zariadeniach, ktoré boli pred rokom cieľom útokov Spojených štátov a Izraela.

Teherán dosiaľ neinformoval MAAE o tom, čo sa stalo s bombardovanými jadrovými zariadeniami alebo jadrovým materiálom vrátane obohateného uránu, ktorý sa tam nachádzal.

Aj keď spomínané útoky zničili alebo výrazne poškodili zariadenia na obohacovanie uránu, podľa predpokladov sa zachovala veľká časť uránu vrátane určitého množstva toho obohateného na 60 percent. Na výrobu nukleárnych zbraní je potrebné obohatenie na viac ako 90 percent.

„Je veľmi dôležité, aby sme obnovili spoluprácu,“ povedal Grossi 35-člennej Rade guvernérov MAAE v prvý deň kvartálneho zasadnutia. „Vyzývam Irán, aby konštruktívne spolupracoval s agentúrou s cieľom uľahčiť plné a efektívne implementovanie záruk v Iráne,“ povedal.

Grossi má podľa vlastných slov sporadický kontakt s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím a ďalšími iránskymi predstaviteľmi, ale „v podstate je komunikačný kanál narušený“.

MAAE uskutočnila niekoľko inšpekcií zariadení v Iráne, ktoré počas vojny v júni 2025 neboli bombardované, no vo februári ich po ďalších útokoch USA a Izraelu pozastavila. Odvtedy vykonala inšpekciu len v jadrovej elektrárni v meste Búšehr.

Spojené štáty v návrhu rezolúcie, do ktorej v pondelok nahliadla AFP, žiadajú Irán, aby poskytol „presné“ informácie o zásobách obohateného uránu a bezodkladne umožnil MAAE prístup, ktorý je potrebný na overenie týchto informácií. Očakáva sa, že tento návrh USA predložia na spomínanom zasadnutí guvernérov.

AFP informuje, že na prijatie rezolúcie je potrebných schválenie 35-člennej Rady guvernérov.

Iránska misia pri MAAE v pondelok v príspevku na sieti X uviedla, že zodpovednosť za „medzinárodne protiprávny čin“ nemôže byť prenesená na obeť. „Rada nesmie byť zneužitá na to, aby zbavila zodpovednosti tých, ktorí tieto útoky vykonali,“ napísala.

Teherán v sobotu kritizoval správu MAAE, ktorá vyjadrila znepokojenie z obmedzeného prístupu k iránskym jadrovým zariadeniam, s tým, že ju považuje za „nástroj politického nátlaku“.

16:45 Irak v pondelok opäť otvoril svoj vzdušný priestor, ktorý uzavrel po obnovení vzájomných útokov medzi Izraelom a Iránom.

Ako informovala agentúra DPA, Bagdad pôvodne oznámil uzavretie svojho vzdušného priestoru na 72 hodín, až do stredy večera. Napriek tomu sa rozhodol letovú prevádzku obnoviť už v pondelok popoludní. Iracký Úrad pre civilné letectvo zároveň uviedol, že situáciu v regióne naďalej pozorne sleduje a že v irackom vzdušnom priestore platia najvyššie bezpečnostné opatrenia.

Susedná Sýria, naopak, predĺžila uzáveru svojho vzdušného priestoru o ďalších 12 hodín, teda do pondelka 23:00 h miestneho času. Letová prevádzka tam mala byť pôvodne obnovená už v pondelok ráno.

Irak a Sýria sa geograficky nachádzajú medzi Iránom a Izraelom. Pri vzájomných raketových či leteckých útokoch hrozí, že cez ich územie budú prelietavať strely, drony alebo vojenské lietadlá. Z bezpečnostných dôvodov preto obe krajiny po poslednom obnovení bojov medzi Teheránom a Tel Avivom v nedeľu, dočasne uzavreli svoj vzdušný priestor pre civilné lety.

16:35 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v pondelok vyhlásil, že Irán je aj po ukončení vojenskej operácie proti Izraelu naďalej ochotný rokovať. „Obrana a diplomacia sú dva piliere národnej moci. Neopustili sme ani bojisko, ani rokovací stôl,“ uviedol Pezeškiján v príspevku na sieti X citovanom agentúrou AFP.

Krátko predtým iránske vojenské velenie oznámilo zastavenie útokov proti Izraelu. Tomuto oznámeniu predchádzalo niekoľko hodín vzájomných útokov. Teherán podnikol niekoľko vĺn úderov na Izrael, zatiaľ čo izraelské letectvo zasiahlo ciele v strednom a západnom Iráne. Iránske médiá následne informovali o výbuchoch v Teheráne a ďalších mestách. Tel Aviv okrem iného zaútočil na petrochemický závod v meste Máhšahr, ktorý podľa armády slúžil na výrobu materiálov pre balistické rakety. Cieľom sa stali aj mobilné raketové odpaľovacie zariadenia.

Izrael objasnil, že jeho útoky boli reakciou na iránske raketové ostreľovanie. Teherán zase tvrdí, že konal v odvete za nedeľňajší izraelský útok na južné predmestia Bejrútu. Iránske Revolučné gardy oznámili, že zasiahli dve izraelské vojenské základne.

Irán zároveň obvinil Spojené štáty z podnecovania eskalácie. „Nikto neverí, že by Izrael podnikol takéto kroky bez koordinácie so Spojenými štátmi,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Biely dom sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadril.

Americký prezident Donald Trump po pondelkových útokoch vyzval Izrael a Irán, aby okamžite zastavili ostreľovanie. Krátko nato spoločné velenie iránskych ozbrojených síl oznámilo pozastavenie útočných operácií. Zároveň však varovalo, že ak Izrael alebo jeho spojenci podniknú ďalšie „agresívne a nepriateľské kroky“, vrátane útokov v južnom Libanone, Irán odpovie ešte tvrdšie než doteraz.

Spravodajský server The Times of Israel (TOI) medzičasom s odvolaním sa na nemenovaný zdroj informoval, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu zvolal na pondelok večer zasadnutie bezpečnostného kabinetu.

Nemenovaní izraelskí predstavitelia naznačili, že aj Izrael sa – po tlaku Bieleho domu – rozhodol zastaviť svoje odvetné útoky na Irán. Upozornili však, že ešte nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie. Citované zdroje zdôraznili, že Izrael nezastaví svoju ofenzívu proti proiránskemu šiitskému hnutiu Hizballáh v južnom Libanone. Dodali zároveň, že sa „zdá, že toto kolo bojov je za nami. Čakáme na konečné rozhodnutie politického vedenia.“

V súčasnej situácii sa podľa AP prehlbujú rozpory medzi Trumpom a Netanjahuom. Aj keď vojnu proti Iránu spustili koordinovane, v posledných mesiacoch sa ich postoje čoraz viac rozchádzajú. Izraelský premiér podľa pozorovateľov ignoroval výhrady prezidenta USA voči útokom na Bejrút a následným úderom proti Iránu. Trump viackrát verejne naznačil svoju nespokojnosť s postupom Tel Avivu.

Na pozadí konfliktu politikov rastú obavy civilného obyvateľstva na oboch stranách. V Izraeli zostali v pondelok školy zatvorené, aj keď mnohé firmy a služby fungovali. Obyvatelia Teheránu sa medzičasom pripravujú na možnosť, že vojna bude pokračovať, píše AP.

15:50 Európska únia (EÚ) v pondelok oznámila, že za ohrozovanie slobody námornej dopravy v Hormuzskom prielive uvalila sankcie na dvoch iránskych občanov a na jednotku iránskych Revolučných gárd (IRGC). Upozornila na to agentúra Reuters.

EÚ v písomnom vyhlásení uviedla, že na svoj sankčný zoznam zaradila veliteľstvo námorníctva IRGC v provincii Hormozgán a Mohamada Akbarzádeha a Hamída Hosejního.

Akbarzádeh je zástupcom veliteľa pre politické záležitosti námorníctva IRGC a Hosejní predstaviteľom Iránskeho zväzu vývozcov ropy, plynu a petrochemických produktov.

„Kroky Iránu sú neprijateľné. V reakcii na to členské štáty schválili sankcie proti iránskym subjektom a osobám zapojeným do narúšania tranzitu cez Hormuzský prieliv,“ uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová na tlačovej konferencii na Cypre.

Reuters pripomína, že Teherán Hormuzský prieliv uzavrel po 28. februári, keď USA a Izrael spustili útoky na Irán. Cez túto kľúčovú námornú trasu sa za normálnych okolností prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy.

15:45 Izraelská armáda v pondelok zneškodnila tri rakety vypálené na sever Izraela z územia Libanonu. Armáda spresnila, že munícia zacielila na izraelské jednotky operujúce na juhu Libanonu.

Dva projektily boli zachytené ešte pred ich vstupom do vzdušného priestoru Izraela. Ďalší projektil dopadol na území Libanonu v blízkosti vojakov izraelskej armády, pričom žiadnemu z nich nespôsobil zranenia.

Táto raketová paľba spustila varovné sirény v meste Kirjat Šmona a okolitých obciach na severe Izraela na hranici s Libanonom.

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) napísal, že k útoku pripisovanému libanonskému proiránskemu hnutiu Hizballáh došlo krátko po tom, čo libanonské médiá informovali o izraelských útokoch v južnom Libanone.

Irán predtým varoval, že bude reagovať na akúkoľvek ďalšiu „agresiu“ Izraela v Libanone, a to aj na juhu tejto krajiny.

14:10 Spoločné iránske vojenské velenie v pondelok oznámilo, že sa ukončili vojenské operácie proti Izraelu. Teherán však údajne varoval, že prijme „oveľa tvrdšie opatrenia“, ak Izrael podnikne „agresívne a nepriateľské kroky“ proti nemu či v južnom Libanone.

Irán uštedril Izraelu „bolestivú odpoveď“ a „v súlade s tým oznamujeme aj zastavenie operácií ozbrojených síl“, odvysielala štátna televízia vyhlásenie veliteľstva. „Budú nasledovať oveľa tvrdšie a zdrvujúcejšie opatrenia ako doteraz“, ak Izrael podnikne akékoľvek ďalšie agresívne a nepriateľské kroky, a to aj na juhu Libanonu, pokračovalo vyhlásenie.

Oznámenie o konci útokov prišlo krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump vyzval Irán i Izrael, „aby okamžite zastavili paľbu“, keďže strety ohrozujú prebiehajúce mierové rokovania. Teherán spustil útoky v nedeľu večer v reakcii na operácie Izraela v Libanone proti militantnej skupine Hizballáh podporovanej Iránom napriek prímeriu medzi hnutím i Izraelom. Tel Aviv následne zaútočil na Irán.

Izrael na vyhlásenie Iránu zatiaľ nezareagoval.

14:05 Izrael uskutočnil od 16. apríla takmer 3500 leteckých útokov na Libanon a vykonal stovky riadených výbuchov. V pondelok to oznámil libanonský premiér Nawáf Salám.

Prímerie sprostredkované Spojenými štátmi nadobudlo platnosť tesne po polnoci 17. apríla, pričom izraelské jednotky sa stále nachádzali hlboko v južnom Libanone. Hoci pokoj zbraní do veľkej miery zastavil letecké útoky na Bejrút a jeho predmestia, boje v južnom Libanone medzi Izraelom a militantnou proiránskou skupinou Hizballáh stále pokračujú.

Z komentárov, ktoré Salámova kancelária zverejnila po zasadnutí vlády na sieti X, vyplýva, že od 17. apríla do 7. júna uskutočnil Izrael 3491 leteckých útokov, 407 kontrolovaných demolácií a šesť „vyhladzujúcich“ operácií, teda demolácií, ktoré úplne zrovnali so zemou niektoré dediny v južnom Libanone.

Izraelská armáda na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Libanonský premiér uviedol, že jeho krajina sa snaží dosiahnuť prímerie, no najnovšia eskalácia napätia medzi Iránom a Izraelom spôsobila ďalšie vlny vysídľovania, čo zhoršilo schopnosť Libanonu prijímať utečenecké rodiny.

Krajina bola do konfliktu na Blízkom východe vtiahnutá 2. marca, keď Hizballáh vypálil rakety na sever Izraela. Odvtedy bolo v dôsledku izraelských útokov a výziev na evakuáciu vysídlených viac ako milión ľudí, čo podľa Reuters predstavuje pätinu populácie.

Hizballáh pokračuje v ostreľovaní Izraela a odmietol rokovania medzi libanonskými a izraelskými predstaviteľmi, ktoré sprostredkovali USA a ktorých cieľom bolo uzavrieť dohodu o trvalom prímerí.

Izrael v nedeľu zaútočil na južné predmestia Bejrútu ako odvetu za paľbu Hizballáhu na severný Izrael, pripomína Reuters. V reakcii na to Teherán bombardoval severný Izrael, ktorý zase opätoval paľbu na rôzne miesta v Iráne.

13:30 Americký prezident Donald Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social vyzval Izrael a Irán, aby zastavili paľbu. Reagoval tak na prvú vlnu vzájomných útokov medzi dvoma znepriatelenými krajinami od uzatvorenia prímeria 8. apríla.

„Izrael a Irán musia okamžite prestať ,strieľať‘,“ napísal Trump. „Obidve strany, Izrael aj Irán, sa snažia o okamžité PRÍMERIE! Prebiehajú záverečné rokovania o ,mieri‘, ak im v tom teda nezabráni nevedomosť alebo hlúposť. Blokáda zostane v platnosti a v plnej účinnosti, kým sa nedosiahne ,konečná dohoda‘. Veci by sa mali pohnúť rýchlo,“ zdôraznil americký prezident.

Izrael v pondelok skoro ráno podnikol útoky na stredný a západný Irán v reakcii na raketovú paľbu z Teheránu. Iránske orgány uviedli, že odpálením rakiet na Izrael reagovali na útoky v libanonskom Bejrúte, ktoré boli podľa Izraela zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu.

Teherán od nedeľňajšieho večera podľa izraelskej armády vystrelil 30 rakiet. Izrael zaútočili na deväť iránskych protivzdušných obranných systémov v západnej a strednej časti Iránu, ako aj na tri továrne v petrochemickom komplexe na juhozápade Iránu.

Napriek tomu, že Spojené štáty sa k izraelským útokom nepridali a šéf Bieleho domu požaduje zastavenie paľby, hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí obvinil Spojené štáty z eskalácie konfliktu. „Nikto neverí, že by izraelský režim podnikol tieto kroky bez koordinácie s USA,“ povedal.

Izraelská armáda zdôraznila, že Washington sa na bojových operáciách nezúčastňuje, avšak podľa vlastných slov svoje kroky koordinuje s Ústredným velením americkej armády (CENTCOM). Ozbrojené sily očakávajú, že boje budú pokračovať niekoľko dní a deklarovali, že sú pripravené na zdĺhavý konflikt.

Obnovenie útokov so sebou prináša aj opätovné obmedzenie leteckej premávky na Blízkom východe. Svoj vzdušný priestor už na 72 hodín preventívne uzavrel Irak. Maďarské nízkonákladové aerolínie WizzAir zrušili všetky lety do Tel Avivu plánované na pondelok a utorok.

11:50 Irán v pondelok vyhlásil, že obnovenie nepriateľských útokov na Blízkom východe ovplyvní mierové rokovania so Spojenými štátmi. Rozhovory sprostredkované Pakistan však pokračujú aj napriek bojom.

„Je prirodzené, že to ovplyvní diplomatický proces, ktorý vznikol za účelom ukončenia tejto vynútenej vojny,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii v Teheráne.

„Nikto neverí, že sionistický režim (Izrael pozn. TASR) by urobil čokoľvek bez predchádzajúcej koordinácie a spolupráce so Spojenými štátmi,“ tvrdil Bakájí. Napriek tomu „diplomatické konzultácie, prirodzene, pokračujú za každých okolností,“ zdôraznil.

Náznaky o pokračujúcich diplomatických snahách boli zaznamenané aj počas víkendu, keď pakistanský minister vnútra Mohsín Naqví pricestoval do Teheránu, aby doručil podľa svojich slov „špeciálny list“ iránskemu najvyššiemu lídrovi, uviedla iránska štátna televízia. Pakistanský zdroj AFP v pondelok uviedol, že Naqví sa už vrátil späť do Islamabadu.

Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že jej vzdušné sily zasiahli ciele v západnom a strednom Iráne. Letecké údery sú reakciou na raketové útoky Teheránu na Izrael z nedeľňajšieho večera. Izraelská armáda oznámila, že iránske balistické rakety zostrelila. V pondelok už boli hlásené ďalšie údery.

11:20 Iracká ozbrojená skupina Katáib Hizballáh podporovaná Iránom v noci na pondelok varovala, že by mohla podniknúť nové útoky na americké základne v regióne po tom, čo Izrael obnovil útok na Irán.

Skupina oznámila, že pokiaľ sa Spojené štáty pripoja k izraelským útokom na Irán, zaútočí na ich základne. Izrael útočí na Irán v reakcii na jeho útoky, ktoré sa začali v nedeľu večer.

V Iraku je aktívnych viacero silných milícií, ktoré prijímajú podporu z Iránu. Skupiny sa od začiatku vojny na Blízkom východe prihlásili k stovkám úderov v regióne vrátane tých na americké zariadenia či ciele spojené s kurdskými skupinami. Kurdi patria k jedným z najdôležitejších opozičných skupín v Iráne a časť z nich spolupracuje aj s USA.

Iracký premiér Alí az-Zajdí od nástupu do úradu v máji prisľúbil obmedziť držanie zbraní výlučne na štát. Hoci niektoré frakcie preukázali ochotu pôsobiť v rámci štátnych inštitúcií, iné vrátane Katáib Hizballáh odmietajú diskutovať o svojom odzbrojení pod tlakom USA. Skupina trvá na tom, že rokovať nezačne, pokiaľ budú v Kurdistane pôsobiť zahraničné jednotky medzinárodnej koalície vedenej USA. Misia tejto koalície by sa podľa plánov mala skončiť do septembra.

11:15 Irán tvrdí, že za eskaláciu konfliktu vyvolanú Izraelom nesú zodpovednosť Spojené štáty. V pondelok to po vlne vzájomných útokov medzi Izraelom a Iránom vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

„Nikto neverí, že by izraelský režim podnikol tieto kroky bez koordinácie s USA,“ povedal Bakájí. „Spojené štáty nesú zodpovednosť za agresiu izraelského režimu a budú zodpovedné aj za dôsledky eskalácie napätia,“ zdôraznil.

Hovorca iránskej diplomacie to vyhlásil krátko po tretej vlne iránskych raketových útokov na Izrael. V severnej časti Izraela a v strede krajiny zaznel poplach, avšak zranených odtiaľ nehlásia.

Izrael v pondelok skoro ráno podnikol útoky na stredný a západný Irán v reakcii na raketovú paľbu z Teheránu. Iránske orgány uviedli, že odpálením rakiet na Izrael reagovali na útoky v libanonskom Bejrúte, ktoré boli podľa Izraela zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu. Podľa AP ide o najvážnejšiu eskaláciu konfliktu od uzavretia prímeria 8. apríla.

Dvaja regionálni predstavitelia pre AP uviedli, že prebiehajú koordinované diplomatické snahy o zachovanie prímeria. Predstavitelia Egypta, Saudskej Arábie, Turecka, Pakistanu a Kataru vyzvali americkú vládu, aby vyvinula tlak na Izrael a vyzvala ho obmedziť svoje útoky na Irán a Bejrút. Rovnako vyzvali iránskych predstaviteľov, aby zastavili útoky na Izrael.

10:34 Ceny ropy v pondelok ráno vzrástli. Smerom nahor ich najprv posunuli obnovené útoky Izraela na Libanon. Zdražovanie ropy sa však zrýchlilo po tom, ako sa v Iráne ozvali výbuchy. Miestne médiá uviedli, že explózie bolo počuť v Teheráne, Tabríze a Isfaháne. To zničilo nádeje na skorý koniec konfliktu na Blízkom východe a na nerušenú prepravu ropy cez Hormuzský prieliv. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu tradingeconomics a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7.12 h SELČ 97,35 USD (83,63 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 4,26 USD (4,58 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom dosiahla 94,57 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 4,03 USD (4,45 %).

Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou, je v podstate blokovaný už od marca. Ropné štáty združené vo formáte OPEC+ sa v nedeľu (7. 6.) dohodli, že od júla zvýšia ťažobné kvóty o 188 000 barelov denne, čo sa však považuje len za symbolický krok, ktorý nebude mať na ceny vplyv.

10:24 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyzvala na zachovanie pokoja po tom, čo Irán a Izrael zaútočili na seba napriek krehkému prímeriu a ohrozili nádeje na dosiahnutie dohody o ukončení vojny na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„V noci sme opäť boli svedkami eskalácie. Myslím si, že tento región nepotrebuje eskaláciu, ale naopak, aby sa (zainteresované) strany posadili za rokovací stôl a dohodli sa,“ povedala Kallasová.

Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že jej vzdušné sily zasiahli ciele v západnom a strednom Iráne. Letecké údery sú reakciou na raketové útoky Teheránu na Izrael z nedeľňajšieho večera. Izraelská armáda oznámila, že iránske balistické rakety zostrelila. V pondelok však boli hlásené ďalšie útoky.

Irán vyhlásil, že v nedeľu útočil na Izrael po jeho úderoch na libanonskú metropolu Bejrút, ktoré Izrael podľa svojich vyhlásení cielil na militantné hnutie Hizballáh napriek pretrvávajúcemu prímeriu.

9:27 Americký prezident Donald Trump v televíznom rozhovore uviedol, že iránske aktíva zostanú zmrazené, kým sa s Teheránom nepodarí dosiahnuť dohodu o prímerí. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Na otázku, či by bol v rámci prípadnej dohody ochotný uvoľniť zmrazené iránske aktíva alebo zrušiť určité sankcie voči Iránu, Trump odpovedal, že nie.

„To bude nasledovať až potom. Ak sa budú správať slušne, ak odvedú dobrú prácu, potom začneme rokovať,“ povedal v piatok v rozhovore pre televíziu NBC News.

Vojenský poradca iránskeho najvyššieho vodcu Mohsen Rezáí predtým pre CNN povedal, že uzavretie mierovej dohody s USA závisí od uvoľnenia zmrazených iránskych aktív v hodnote 24 miliárd dolárov.

Americké ministerstvo financií údajne zvažuje možnosť povoliť využitie iránskych aktív na podporu obnovy v krajinách Perzského zálivu, ktoré by v budúcnosti mohli byť zasiahnuté iránskymi útokmi.

8:43 Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia sa prihlásili k raketovému útoku na Izrael a zároveň vyhlásili zákaz izraelskej lodnej dopravy v Červenom mori. Tento krok vyvolal obavy z opätovných zásahov do prevádzky na tejto kľúčovej obchodnej trase, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Vyhlasujeme úplný a absolútny zákaz na izraelskú lodnú dopravu v Červenom mori,“ oznámili povstalci vo vyhlásení a potvrdili aj prvý raketový útok na Izrael od začiatku apríla. „Od vydania tohto vyhlásenia považujeme akýkoľvek pohyb nepriateľa za legitímny vojenský cieľ pre naše ozbrojené sily,“ vyhlásili.

Húsíovia oznámili zákaz v čase, keď Irán súbežne blokuje dôležitý Hormuzský prieliv v dôsledku vojny na Blízkom východe, pripomína AFP. Povstalci sa už v marci zapojili do konfliktu, no od začiatku krehkého prímeria 8. apríla neoznámili žiadny raketový útok na Izrael.

„Vystrelili sme salvu rakiet zameranú na citlivé izraelské nepriateľské ciele“ a útoky „presne zasiahli svoje ciele“, tvrdili húsíovia. Izraelská armáda už skôr na platforme Telegram ale uviedla, že „zaznamenala odpálenie rakety z Jemenu smerom na izraelské územie a systémy protivzdušnej obrany pracujú na zachytení tejto hrozby“. Útok z Jemenu prišiel po tom, čo si Irán a Izrael v pondelok vymieňali vzájomné útoky.

Povstalci už počas vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas útočili na nákladné lode v Červenom mori. V dôsledku toho museli mnohé spoločnosti obchádzať dopravný uzol okolo južného cípu Afriky. Húsíovia patria k tzv. osi odporu, ktorá zahŕňa skupiny a štáty v regióne podporujúce Irán.

8:02 Izraelské ozbrojené sily počas pondelňajších útokov zasiahli petrochemickú továreň na juhozápadne Iránu v provincii Chúzistán. Z fabriky hlásia „čiastočné škody“, píše Times of Israel.

„Pred chvíľou izraelské vzdušné sily zasiahli niekoľko cieľov v petrochemickom komplexe v meste Máhschahr na juhozápade Iránu,“ uviedla izraelská armáda. Útok potvrdili aj miestne médiá, podľa ktorých išlo o továreň spoločnosti Karun Petrochemical.

Zábery kolujúce po internete zachytávajú ako z komplexu stúpa biely dym. Celkový rozsah škôd však bezprostredne nie je známy.

Letecké údery sú reakciou na raketové útoky Iránu na Izrael z nedeľňajšieho večera. Izraelská armáda vtedy oznámila, že iránske balistické rakety boli zostrelené. Teherán vyhlásil, že ich odpálením reagoval na útoky v libanonskom Bejrúte, ktoré boli podľa Izraela zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu.

V dôsledku nových útokov hrozí obnovenie širšej vojny na Blízkom východe, napísala agentúra AP.

6:48 Izraelská armáda oznámila, že zaznamenala ďalšie rakety odpálené z Iránu na územie Izraela. Raketový útok podnikol Teherán už v nedeľu večer a v Izrael v reakcii uskutočnil nadránom údery na ciele v západnom a strednom Iráne. Informovali o tom agentúry AFP a AP, píše TASR.

Izraelská armáda na sociálnej sieti uviedla, že „identifikovala rakety vypustené z Iránu“ a pracuje na odvrátení tejto hrozby. Verejnosť vyzvala, aby sa uchýlila do úkrytov. Nad Jeruzalemom bolo medzitým podľa novinára AFP počuť explóziu. Irán zatiaľ útok nepriznal.

Niekoľko hodín predtým armáda oznámila, že na Izrael smerovala strela odpálená z Jemenu. Podrobnosti neposkytla, jemenskí povstalci húsíovia sú však spojencami Iránu a v minulosti útočili na Izrael i lodnú dopravu v Červenom mori.

V dôsledku nových útokov hrozí obnovenie širšej vojny na Blízkom východe, napísala AP. Pripomenula, že pondelok je 100. dňom od začiatku vojny v Iráne, ktorú spustili izraelsko-americké útoky z 28. februára.

6:00 Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že jej vzdušné sily zasiahli ciele v západnom a strednom Iráne. Iránska štátna televízia priniesla správu o výbuchoch vo viacerých mestách.

Letecké údery sú reakciou na raketové útoky Iránu na Izrael z nedeľňajšieho večera. Izraelská armáda vtedy oznámila, že iránske balistické rakety boli zostrelené. Teherán vyhlásil, že ich odpálením reagoval na útoky v libanonskom Bejrúte, ktoré boli podľa Izraela zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu.

„V Teheráne, Tabríze a Isfaháne bolo počuť viacero explózií,“ uviedla iránska štátna televízia. Irán po izraelskom útoku uzavrel vzdušný priestor okolo medzinárodného letiska v Teheráne, informovala agentúra AP.

Iránske raketové útoky z nedele boli prvými, odkedy v apríli vstúpilo do platnosti prímerie vo vojne medzi USA a Izraelom a Iránom. Opätovná eskalácia zvyšuje hrozbu návratu k bojom a komplikuje snahy sprostredkovať ukončenie konfliktu, konštatovala AP.