Revízori tento rok chytili najviac čiernych pasažierov. Pokuty sú vysoké, tak prečo riskujeme?
Iba vlani odhalili bratislavské revízori bez platného cestovného lístka najviac ľudí za posledné roky – takmer 40-tisíc. To, že ich počet v posledných rokoch postupne rastie, potvrdil aj hovorca dopravného podniku Jozef Vozár. Vlani to bolo takmer 35-tisíc prípadov, v roku 2023 necelých 30-tisíc.
Bratislavská MHD však patrí k najviac vyťaženej v rámci Slovenska. Ročne prevezie 200 až 300 miliónov cestujúcich, pričom kontrola nemôže zachytiť väčšinu čiernych pasažierov – na to je málo revízorov. Aj za vyššími číslami priestupkárov je len viac snahy o odhalenie zo strany dopravného podniku. „Nárast priamo súvisel s personálnym posilnením tímu revízorov a vyšším počtom vykonaných kontrol,” potvrdil hovorca.
Asi 34 percentný nárast za dva roky skôr poukazuje na väčší počet odhalení, nie že by jazdenia “zadarmo” bolo takto málo. V pomere k miliónom cestujúcim je počet jázd bez lístka štatisticky stále hlboko pod 0,02 percentami zo všetkých. No ide iba o zachytené prípady – revízorov je málo a v rámci MHD nedokážu skontrolovať každé vozidlo. Reálne sa dá odhadnúť, že na čierno cestuje až desať percent pasažierov, čo je tak 400-tisíc ľudí ročne.
Výškou pokuty dobiehame Viedeň
Doteraz platilo, že výška sankcie bola dlhodobo stonásobkom základného cestovného lístka. „Tento mechanizmus znamenal, že pokuta automaticky rástla spolu s každou zmenou tarify,” pripomenul Vozár s tým, že od apríla tohto roka je cena fixne stanovená na 99 eur. Ak ju človek zaplatí na mieste je to o dvadsať eur menej (79 eur), ak do 15 dní, o 10 eur menej (89 eur). „Zároveň zaznamenávame pozitívnu spätnú väzbu od cestujúcich na zvýšený počet vykonaných kontrol vo vozidlách,” uviedol nečakane hovorca.
Bratislava patrí spolu s Viedňou medzi mestá s najvyššími pokutami za jazdu načierno v strednej Európe. Systém pokutovania je však v priebehu rokov miernejší. Minulý rok čierni pasažieri zaplatili dokonca 120 eur a dva roky predtým 110 eur. Naši rakúski susedia majú pritom sankcie bolestivejšie – vo Viedni zaplatíte za cestu bez platného lístka viac ako 140 eur, v Prahe naopak menej, 80 eur. Budapešť funguje na 30 eurách.
Pokuty sú tak vysoké, ale systém je v skutočnosti pomerne zhovievavý a veľa ľudí si zároveň svoje správanie dokáže ospravedlniť. Navyše čierni pasažieri síce ušetria na cestovnom – ak ich nechytia, no na prevádzku MHD musia o to viac prispievať zodpovední cestujúci a verejný rozpočet.
Na mieste autobusovej stanice z 80. rokov dnes stojí kompletné nákupné centrum Nivy.
„Evidujeme výrazný nárast cestujúcich, ktorí majú záujem o uplatnenie zľavy z pokuty, čo sa reálne prejavilo aj na náraste predaja predplatných cestovných lístkov,” vysvetlil Vozár. Cestujúci si totiž môžu namiesto pokuty kúpiť lístok na tri mesiace alebo rok v jej hodnote.
„Ocenia to najmä pravidelní cestujúci, ktorým vypršala platnosť predplatného cestovného lístka a zabudli si zakúpiť nový. Namiesto pokuty si môžu jednoducho zakúpiť nový ročný predplatný cestovný lístok a sankcia im odpadne,” uviedol druhú stranu mince hovorca.
Celkovo ale vďaka tomu, že cestujúci môžu vymeniť pokutu za električenku, patria naše pravidlá k pomerne benevolentným – hoci pokuty máme vysoké. Za jednu jazdu bez platného lístka sa síce suma javí ako privysoká a nehodná zbytočného riskovania, no zároveň o svoje peniaze cestujúcu nepríde – hoci nekonal morálne. Môže si priestupok zmazať a cestovať tak, ako má, bez citeľného postihu.
Cestujúci sú rôzni, výhovorky rovnaké
Výhovorky, prečo nemajú platný cestovný lístok, majú ľudia prevažne rovnaké. Najčastejšie sa odvolávajú na to, že nefungoval označovač lístkov vo vozidle. „Funkčnosť každého označovača si však revízori vedia priamo na mieste preveriť a overiť, či zariadenie v čase kontroly fungovalo správne,” vyvrátil situáciu hovorca. Ďalej sa sťažujú, že nemajú lístok pretože im prišiel neskoro SMS lístok.
„Práve z tohto dôvodu majú SMS lístky oproti iným druhom cestovných lístkov predĺženú časovú platnosť, aby si ich cestujúci mohli zakúpiť s dostatočným predstihom pred nástupom do vozidla,” dodal hovorca s tým, že do autobusu či električky treba nastúpiť až vtedy, keď príde potvrdzujúca správa s lístkom. Pomerne často sa cestujúci odvolávajú aj na to, že zabudli, nestihli si lístok označiť alebo rovno kúpiť, alebo, že boli v strese.
Cestujúci napríklad uvádzajú, že si lístok zabudli označiť, nestihli si ho zakúpiť pred nástupom do vozidla, prípadne sa domnievali, že tak môžu urobiť až počas jazdy. „Objavujú sa aj prípady, keď cestujúci predpokladajú, že majú platný predplatný cestovný lístok, no jeho platnosť už medzičasom uplynula,” vymenoval Vozár.
Hovorca zároveň dodal, že cestovanie bez platného lístka je kombináciou nepozornosti, zlého vyhodnotenia situácie cestujúcim, nepochopeniu systému, ako lístok kúpiť ale samozrejme sú aj ľudia, ktorí sa rozhodnú vedome cestovať bez zaplatenia cestovného.
Samotné prichytenie môže mať preventívny účinok, ale nie u každého. Najväčší efekt má vtedy, keď človek situáciu vníma ako dôsledok vlastnej chyby. „Ak si však pokutu vysvetlí ako smolu, prehnanú prísnosť revízora alebo nespravodlivosť systému, je pravdepodobnejšie, že svoje správanie nezmení a podobné riziko podstúpi znova. Dôležitá teda nie je len samotná sankcia, ale aj to, aký význam jej človek pripíše,” zhodnotila psychologička Naďa Dudová z platformy K sebe.
Podľa psychologičky reakcia čierneho pasažiera záleží od toho, ako takúto jazdu vnímal pred odhalením. „Ak si uvedomuje, že vedome porušil pravidlá, častejšie sa objavuje hanba, rozpaky alebo zmierenie sa s dôsledkami. Naopak, ľudia, ktorí svoje správanie dlhodobo ospravedlňujú alebo vnímajú kontrolu ako nespravodlivú, môžu reagovať hnevom, obviňovaním okolia či snahou nájsť výhovorku,” vysvetlila.
Mnoho ľudí si reálne myslí, že ich na dve zastávky nechytia, tak sa snažia ušetriť, alebo vnímajú, že pokuta je jednoducho nepravdepodobná a vyhnú sa následkom. „Niektorí ľudia si svoje rozhodnutie racionalizujú tým, že škoda je minimálna alebo že ich jednotlivé konanie nemá reálny dopad na ostatných, nie pre finančnú núdzu,” vysvetlila s tým, že ide o to, ospravedlniť priestupok natoľko, aby nemali výčitky svedomia.
Za jazdu načierno nemáme výčitky
Mnoho ľudí jazdu načierno neberie ako podvádzanie. Nájdu si dôvod, prečo je podľa nich daná situácia ospravedlniteľná – napríklad že lístky sú drahé, doprava nefunguje dobre alebo že tým nikomu neškodia. Vďaka tomu si môžu zachovať pocit, že sú slušní a čestní ľudia, aj keď porušujú pravidlá. „Majú tendenciu vnímať normy ako niečo, čo sa ich netýka, prípadne si svoje správanie ospravedlňujú tým, že ,veď to robia aj ostatní’ alebo že systém voči nim nie je spravodlivý,” vymenovala Dudová.
Cestovanie na čierno je ale pre mnohých aj dokazovanie si rebélie, pocitu, že to oni rozhodujú. „Potreba vzdoru, pocit výnimočnosti alebo presvedčenie, že pravidlá sú určené pre iných, nie pre nich. Takéto rozhodnutia preto často viac vypovedajú o vzťahu človeka k zodpovednosti a spoločenským normám než o samotnej cene lístka,” zdôraznila odborníčka s tým, že nezaplatenie cestovného nie je náhodné, či impulzívne rozhodnutie, ale výsledok toho, ako si ho človek dokáže pred sebou obhájiť.
Dokonca aj ak by bola doprava bezplatná, ľudia by si podľa psychologičky našli pravidlo, ktoré by porušili. Je to totiž mechanizmus zakorenený hlboko v nás. Ľudia oveľa častejšie dodržiavajú pravidlá, ak majú pocit, že sú férové a dávajú zmysel. Nezáleží teda len na výške pokút, ale najmä na tom, či im kupovanie lístkov príde férové alebo či vnímajú, že každý, kto využíva MHD, by mal na ňu prispieť.
„Ak má človek pocit, že podobné pravidlá porušuje veľa ľudí, jeho vlastné konanie sa mu zdá menej závažné. V každej spoločnosti existuje časť ľudí, ktorí majú tendenciu testovať hranice, hľadať medzery v systéme alebo si vytvárať výnimky pre vlastné správanie. Z tohto pohľadu je jazda načierno menej o cene lístka a viac o tom, ako človek premýšľa o férovosti, pravidlách, ” uzavrela Dudová.