
Vo vnútornej politike z jeho ideálov porozumenia nezostal ani miligram. Ak si otvorené ucho zaslúži moskovský vojvodca, prečo už nie slovenský opozičník, gej alebo kritický herec?
Robert Fico sa pridal k tým, ktorých rád kritizuje: cudziemu dáva prednosť pred slovenským. Kým vo svete šíri láskavú politiku na všetky svetové strany, v tej slovenskej nedokáže (a nechce) prekonať jedinú priepasť, rozdelenie a konflikt.
Ten rozdiel je ohavný
Kontrast medzi duchom zahraničnej a domácej politiky Roberta Fica je zrejmý. A pôsobí ohavne. Vo vzťahu k Číne, Vietnamu, známym latinskoamerickým uletencom a neznámym z iných končín je veľkorysý a chápavý. S každým treba rozprávať a hľadať mosty porozumenia.
Všetci si zasluhujú našu pozornosť, záujem aj spoluprácu – hoci by vyrábali iba návnady pre morských námorníkov a magnetky Himalájí. A to ešte nebola reč o Putinovi. Už roky lepí falošný obraz mieru oddaného vodcu. Dokonca je ochotný obletieť aj dvakrát celú planétu, aby mu v Moskve podal ruku.
Vo vnútornej politike z jeho ideálov porozumenia nezostal ani miligram. Neznáša novinárov a nechce s nimi hovoriť. Prinajlepšom im venuje zbierku zlostných poučení. Uráža (alebo ignoruje) partnerov v sociálnom dialógu. Vymýšľa falošné príbehy o 15-minútových obedných prestávkach, s ktorými vraj prišli zamestnávatelia.