Splní predseda vlády sľub a odíde z politiky?
Pravidlá ficokracie sú vlastne úplne ľahké.
Jedno z nich hovorí, že kým útočí Robert Fico na príbuzných, rodinných príslušníkov jeho opozičných kritikov a najväčších ašpirantov na jeho politickú porážku, môžu sa používať akékoľvek metódy.
Pokojne napríklad aj zneužiť štátne inštitúcie. Ale ak sa náhodou ktosi čo i len mihne okolo jeho najbližších, celá mašinéria sa presmeruje na tých, ktorí sa to opovážili.
Prečítajte si tiež:
Druhá lekcia, ktorú naučil Roy Cohn svojho zverenca Donalda Trumpa, totiž hovorí, že vždy treba podniknúť protiútok a vždy s väčšou silou, než aký bol vedený proti vám. Že reakcia má byť vždy tvrdšia, aby dotyčný ľutoval, že vôbec spomenul jeho meno.
A tretia, že treba používať právny systém ako zbraň, nie ako prostriedok na dosiahnutie spravodlivosti. Že súdne spory sú nástrojmi zastrašovania, nie prostriedkami na riešenie sporov. Žaloby teda nepodával, aby ich vyhral. Ale aby potrestal, obťažoval a umlčal.
Tentoraz sa však Fico dostal do vlastného šachu.
Roy Cohn bol americký právnik, prokurátor a politický poradca známy svojou tvrdosťou, cynickou bezcitnosťou, schopnosťou a ochotou manipulovať, popierať fakty a zneužívať čokoľvek a kohokoľvek na dosiahnutie svojich cieľov.
Metódy, ktoré ako mentor odovzdal Trumpovi, sa stali základom volebných stratégií nacionalistov, populistov, autokratov, ktorých plánom bolo ovládnuť moc v demokratických štátoch, oslabiť ich inštitúcie, právne systémy a ústavnosť a tú moc si udržať. Zrejme preto môžeme nachádzať v politike Smeru toľko podobností s Cohnom.
Keď vytiahli na Igora Matoviča a Andreja Kisku ekonomiku ich firiem, neznamenalo to, že sa nemajú vyšetrovať podozrenia z trestných činov firiem bývalého prezidenta a opozičného politika, ale kritika smerovala na predpoklad, že vyšetrovanie je na politickú objednávku a že Smer sa k detailom z účtovníctva týchto firiem dostal nezákonným spôsobom.
Podobne tak, keď začal útok na mimovládku Projekt Fórum. Podozrivá a zrejme aj veľmi ľahko pochopiteľná je motivácia štátnych inštitúcií preverovať organizáciu, ktorej štatutárkou je matka opozičného lídra Michala Šimečku. Smer navyše nerobil nič pre to, aby to zakrýval.
Keď sa v auguste 2024 začal Ficov útok na Michala Šimečku a Smer vytiahol informácie o údajnom príživníctve – takto odporne to nazýval Smer – Marty Šimečkovej na štátnom rozpočte, nahnevaný premiér len tri mesiace po atentáte odkázal: „Je to vážny problém, treba ho vyriešiť. Ja by som odstúpil z funkcie, keby toto na mňa vytiahol môj politický oponent.“
Prečítajte si tiež:
Presúvanie miliónov eur, evidentne aj množstva financií, ktoré štát vyplatil Smeru za volebný výsledok a na činnosť strany, medzi straníckou kasou a agentúrou, kde je štatutárom syn Roberta Fica, ukazuje, že podobne tak je zrejme cez stranu a agentúru napojený na štátny rozpočet aj Ficov syn. A že od agentúry dostáva aj odmenu.
Nemusí páchať nič nezákonné. A je pravdepodobné, že ani nepácha.
Len napĺňa to, čím jeho otec podmienil jeho odstúpenie z funkcie.
Áno, je to pritiahnuté za vlasy, ale robíme si test Ficom. K čomu nás predseda Smeru nabáda pomerne často. Hysterické reakcie jeho ľudí ukazujú, že sme trafili presne.
Aj keď to rozhodne neznamená, že Robert Fico naozaj odíde. To už mu zrejme nikto neuverí, aj keď to bude myslieť náhodou vážne.