Opatrovatelia si polepšia. Vláda schválila vyššie príspevky a stopla štedré dotácie pre firmy. Kam po novom potečú stovky miliónov eur?

Vláda si zároveň vypočula tvrdé dáta o tom, že pre vysoké dane majú Slováci najnižšie čisté mzdy v celom regióne.  

Opatrovatelia a sociálne zariadenia dostanú viac peňazí

Sociálne opatrenia z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré priamo reagujú na rast minimálnej mzdy, pocítia ľudia už počas tohtoročného leta. Peňažný príspevok na opatrovanie jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa od 1. júla naviaže na čistú minimálnu mzdu pre rok 2026 a vzrastie na 729 eur mesačne. V prípadoch, kedy opatrovatelia pomáhajú dvom osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, sa tento mesačný príspevok dostane na úroveň 969 eur. Súčasne s tým porastie aj hodinová sadzba pri osobnej asistencii, ktorá bude po novom predstavovať 6,81 eura. Podľa vyčíslenia rezortu práce budú mať tieto zmeny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to vo výške 30,2 milióna eur v tomto roku a ďalších 20,3 milióna eur v roku 2027.

S rastom minimálnej mzdy, ktorá je pre rok 2026 stanovená na úrovni 915 eur, súvisí aj druhé schválené nariadenie ministerstva práce. Týmto predpisom sa od 1. januára 2027 zvyšujú finančné príspevky zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach, ktoré poskytujú pobytovú formu starostlivosti. Celý valorizačný mechanizmus je nastavený ako presný násobok minimálnej mzdy podľa stupňa odkázanosti klienta. Pri prvom stupni odkázanosti ide o štvrtinu minimálnej mzdy, čo predstavuje 229 eur. Pri druhom stupni je to polovica, teda 458 eur. Tretí stupeň dosiahne hodnotu 595 eur, štvrtý stupeň sa zvýši na 824 eur a pri najvyššom piatom stupni odkázanosti dostanú zariadenia príspevok vo výške 1007 eur, čo je 1,1-násobok minimálnej mzdy.

Nariadenie myslí aj na zariadenia krízovej intervencie, kde príspevok dosiahne polovicu minimálnej mzdy, teda 458 eur mesačne, čo znamená 5496 eur na celý rozpočtový rok. Tieto zmeny zvýšia výdavky štátneho rozpočtu v roku 2027 o odhadovaných 49,1 milióna eur.

Krízové dotácie pre firmy končia

Vláda v stredu odobrila aj Správu o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2025, ktorú predložil Protimonopolný úrad SR. Slovenský štát vlani poskytovateľom a podnikateľskému sektoru prerozdelil podporu v celkovom objeme 775,23 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená pokles o 83 miliónov eur, čo je takmer o desať percent menej. Tento pokles úrad vysvetľuje tým, že sa postupne utlmujú mimoriadne podporné schémy, ktoré štát prijal v minulých rokoch v reakcii na energetickú krízu a hospodárske dôsledky vojny na Ukrajine.

Správa jasne ukazuje zmenu filozofie, kedy sa pozornosť štátu presúva z krízových opatrení na dlhodobú konkurencieschopnosť, inovácie, výskum a zelenú transformáciu. Podiel tejto pomoci na hrubom domácom produkte krajiny dosiahol 0,57 percenta.

Čítajte viac Veľký balík je konečne vonku. Vláda ukázala celý zoznam opatrení, ktorými chce naštartovať ekonomiku

Štát vsádza na inovácie a zelenú transformáciu

Viac ako polovica z celkového balíka pomoci, konkrétne vyše 430 miliónov eur, bola financovaná z našich národných zdrojov, zatiaľ čo približne 345 miliónov eur pochádzalo z európskych fondov vrátane plánu obnovy. Drvivú väčšinu pomoci, až takmer 78 percent, tvorili takzvané horizontálne opatrenia v objeme presahujúcom 603 miliónov eur, ktoré nesmerovali do konkrétnych odvetví, ale do všeobecných oblastí ako ochrana životného prostredia, zamestnanosť, výskum či kultúra. Najväčším príjemcom peňazí sa stala práve ochrana životného prostredia, na ktorú štát vyčlenil takmer 192 miliónov eur, čo je medziročne o 14 percent viac. Peniaze smerovali na energetickú transformáciu, dekarbonizáciu priemyslu, obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť, pričom dôležitú rolu zohral plán obnovy a modernizačný fond.

Obrovský skok, až o viac ako 160 percent, zaznamenala pomoc pre výskum, vývoj a inovácie, kde celkový objem dosiahol 85,5 milióna eur. Tieto peniaze podporili vedecké projekty, kybernetickú bezpečnosť, umelú inteligenciu, robotiku, digitalizáciu a obranné technológie na univerzitách aj vo firmách. Na podporu zamestnanosti, najmä na vytváranie miest v menej rozvinutých regiónoch, sociálne podniky a chránené dielne, putovalo takmer 100 miliónov eur. Výrazne si prilepšilo aj pôdohospodárstvo, kde štátna pomoc vzrástla takmer o 89 percent na necelých 100 miliónov eur, pričom peniaze išli do lesníctva, agrovýskumu a na obnovu lesov po katastrofách.

Naopak, regionálna pomoc prepadla o 38 percent na necelých 88 miliónov eur, pričom väčšina týchto peňazí na podporu investorov smerovala na východné a stredné Slovensko. Štát nezabudol ani na kultúru a záchranu pamiatok, kde poslal vyše 68 miliónov eur, čo pomohlo aj projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 v Trenčíne. Menší objem išiel aj do športovej a rekreačnej infraštruktúry. Medziročne naopak klesla pomoc na dôležité projekty spoločného európskeho záujmu a pomoc na ukončenie činnosti.

Čítajte viac Fico varuje pred suchom a mliečnou krízou. Brusel kritizuje za pasivitu

Z hľadiska poskytovateľov rozdelilo najviac peňazí ministerstvo hospodárstva, ktoré poskytlo vyše 169 miliónov eur. Nasledovalo ministerstvo pôdohospodárstva so 147 miliónmi eur a ministerstvo práce s necelými 99 miliónmi eur. Takmer polovicu z celej štátnej pomoci získali malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o formu, štát najčastejšie využíval priame nástroje, ako sú dotácie, granty, nenávratné príspevky a bonifikácie úrokov, ktoré tvorili takmer 93 percent pomoci. Daňové zvýhodnenia mali podiel len niečo vyše štyri percentá, poskytnuté služby necelé tri percentá a majetková účasť tvorila iba zlomok percenta.

V konkurencieschopnosti patríme na chvost EÚ

Vláda v stredu prerokovala a vzala na vedomie aj Správu o konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú vypracoval Inštitút pre stratégie a analýzy pôsobiaci na Úrade vlády SR. Analýza prináša nelichotivé závery, podľa ktorých patríme v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V rebríčku Inštitútu hospodárskych analýz za rok 2024 sa Slovensko umiestnilo až na 23. mieste z 27 členských krajín, čo je oproti roku 2022 zlepšenie len o jedinú priečku. Najväčšie slabiny vykazujeme na trhu práce, v oblasti ľudského kapitálu, inovácií a podnikavosti.

Správa detailne rozpracovala desať kľúčových prekážok, ktoré brzdia náš hospodársky rast a produktivitu. Veľkým problémom sú náklady práce, ktoré na Slovensku v rokoch 2008 až 2024 rástli najrýchlejšie z celej Vyšehradskej štvorky. Tieto náklady dlhodobo predbiehajú samotnú produktivitu práce, čím strácame cenovú výhodu oproti susedom. Ďalším vážnym faktorom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahlo toto zaťaženie v roku 2024 takmer 43 percent. Kvôli tomu majú slovenskí zamestnanci pri rovnakých mzdových nákladoch zamestnávateľa vôbec najnižšiu čistú mzdu v celom regióne V4. Analytici preto vláde odporúčajú znížiť dane a odvody najmä ľuďom s nízkymi príjmami a masívne investovať do vzdelávania a technológií.

Čítajte viac Prečo Hlas neobsadil vlastný post? Druckerov záskok trvá už pol roka

Slovensko tiež zápasí s nízkou diverzifikáciou svojho exportu a je až príliš závislé od dovozu komponentov, polovodičov a energetických surovín. Riešením má byť podpora odvetví s vyššou pridanou hodnotou a zabezpečenie energetickej predvídateľnosti pomocou dlhodobých kontraktov a rozvoja lokálnych zdrojov. Vzhľadom na rýchle starnutie populácie a akútny nedostatok ľudí na trhu práce správa odporúča, aby štát aktívne podporil návrat talentov z cudziny, zaviedol riadenú imigráciu a viac zapojil do pracovného procesu ženy a starších ľudí. Na vysokých školách je podľa materiálu nevyhnutné zvýšiť výdavky na výskum a oveľa lepšie prepojiť celý vzdelávací systém s reálnymi potrebami trhu práce.

Saková dostala nový termín

Posledným dôležitým bodom rokovania bolo nesplnenie termínu zo strany ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. Šéfka rezortu hospodárstva nedodržala pôvodný termín na vyrovnanie vlastníckych podielov v spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, skrátene JESS. Týmto krokom mala Slovenská republika dosiahnuť plnú, stopercentnú kontrolu nad strategickým projektom nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda preto ministerke určila nový a definitívny termín, do ktorého musí situáciu vyriešiť, a to do 10. júla tohto roka.

Podľa pôvodného uznesenia vlády z vlaňajšieho septembra mala ministerka toto vyrovnanie s českou energetickou skupinou ČEZ stihnúť do konca apríla. Štát sa usiluje o plné ovládnutie spoločnosti preto, aby získal pod kontrolu majetkové práva k pozemkom, ktoré sú priamo určené na výstavbu nového jadrového bloku. Obchodná spoločnosť JESS bola založená ešte v decembri 2009 s jasným cieľom pripraviť projekt novej elektrárne. Vslamnosti je to spoločný podnik, v ktorom slovenská štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, známa ako JAVYS, vlastní väčšinový podiel 51 percent a česká skupina ČEZ drží menšinový podiel 49 percent akcií. Vláda teraz čaká na dokončenie transakcie v novom letnom termíne.

Čítajte aj Drucker odvolávaniu čeliť nemusel, poslanci ani na štyrikrát schôdzu neotvorili. Na rade je Takáč