Americký lekár prežil karanténu v bioboxe. Ako zhodnotil zdravotnú starostlivosť v Česku?

Odlúčenie od rodiny, ale aj komfort pociťoval americký misijný lekár Patrick LaRochelle v špeciálnom bioboxe v pražskej Fakultnej nemocnici.  

LaRochelle mal 15. mája 20 minút do odletu domov do Spojených štátov, kam sa chystal na návštevu so svojou ženou a deťmi, keď dostal správu o šírení eboly v Kongu. Prišiel do kontaktu s niekoľkými pacientmi, ktorí mohli byť nakazení a neskôr zomreli. Definitívne potvrdenie, že išlo skutočne o ebolu, však nemá.

Dve sestry, z ktorých jedna mala HIV a druhá cukrovku, boli privezené z oblasti, kde sa neskôr nákaza potvrdila. Obe následne zomreli. Zo rovnakej dediny pochádzal aj chlapec s podozrením na meningitídu, ktorému LaRochelle odoberal krv. Ani v tomto prípade však nemá potvrdenie, či bol pacient nakazený ebolou. Lekár poznamenal, že v nemocnici, kde pôsobil, je veľa vážne chorých ľudí s HIV, tuberkulózou alebo maláriou. Prvotné príznaky eboly pritom podľa neho môžu pripomínať týfus či maláriu.

Najnovšiu epidémiu eboly spôsobila varianta vírusu Bundibugyo, proti ktorej zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba. Na rozdiel od variantu Zaire, ktorý stál za väčšinou z posledných 16 epidémií eboly v Kongu, sa preto úrady spoliehajú predovšetkým na trasovanie kontaktov nakazených, izoláciu chorých a prísne hygienické opatrenia.

Foto: SITA/AP, Petr David Josek

Ebola, Česká republika, americký lekár, praha Americký lekár, ktorý bol v kontakte s ľuďmi nakazenými ebolou v Ugande, prichádza do nemocnice v Prahe v Českej republike vo štvrtok 21. mája 2026.

Príznaky choroby nemusia nutne zahŕňať krvácanie. Nakazení môžu mať napríklad problémy s prehĺtaním. Najčastejšou príčinou úmrtia nakazených býva podľa lekára výrazný úbytok tekutín, hypoglykemický šok a komplikácie spôsobené zvracaním a hnačkami. Podporná starostlivosť preto spočíva predovšetkým v doplňovaní tekutín.

LaRochelle, ktorý v Kongu s prestávkami pôsobí od roku 2015, nebol kvôli možnému kontaktu s pacientmi nakazenými ebolou evakuovaný prvýkrát. V roku 2018 ho previezli na špecializované pracovisko v americkej Nebraske. Do Prahy bol evakuovaný v máji po tom, čo jeho prevoz na žiadosť Spojených štátov umožnila česká vláda.

„Prvá emócia, ktorú som mal, keď som sa dozvedel o šírení eboly, bola, že budem ten chlap, ktorého musia evakuovať druhýkrát,“ uviedol. V oboch prípadoch bola podľa neho starostlivosť veľmi profesionálna.

Čítajte aj Američan pristál v Prahe po kontakte s ebolou. Previezli ho v uzavretom boxe

„Jedným z rozdielov bolo, že tentoraz boli prijaté výrazne prísnejšie opatrenia. V oboch prípadoch som bol bez príznakov. Keď ma v roku 2018 evakuovali do Nebrasky, pristupovalo sa ku mne viac ako k človeku, ktorý nakazený nie je. Tentoraz sa ku mne pristupovalo ako k potenciálne nakazenému pacientovi, a tomu zodpovedali aj oveľa prísnejšie opatrenia,“ povedal. Dodal, že každá krajina má inú toleranciu voči riziku a že pandémia covidu-19 zmenila pohľad verejnosti na podobné situácie. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo aj viac politizovanou témou. Americký lekár zároveň opakovane poďakoval všetkým českým zdravotníckym pracovníkom, ktorí sa oňho starali.

„Cítil som sa tu veľmi komfortne. Zjavne som sa narodil pre život v bioboxe. Tá vynútená jednoduchosť a samota boli miestami vlastne príjemné,“ uviedol. Najťažšie podľa neho bolo odlúčenie od rodiny. Kvôli karanténe prišiel o oslavu výročia svadby aj narodenín svojho syna. „Úprimne však nebolo veľa okamihov, kedy by som si hovoril, že už to ďalej nevydržím. Samozrejme by bolo príjemné dať si normálnu sprchu alebo používať bežnú toaletu. Inak som ale karanténu znášal prekvapivo dobre,“ povedal.

S rodinou telefonoval dvakrát denne a bol v každodennom kontakte so svojím kolegom Peterom Staffordom, ktorý bol hospitalizovaný v Berlíne po tom, čo sa v Kongu nakazil ebolou. Stafford je už vyliečený a pred niekoľkými dňami ho po opakovaných negatívnych výsledkoch testov z nemocnice prepustili.

Svoj čas na Bulovke sa LaRochelle snažil využívať čo najproduktívnejšie. Zostával preto v spojení s kolegami v Kongu a na diaľku pomáhal zaisťovať podporu miestnym nemocniciam. Čítal, cvičil a televíziu sledoval len minimálne. V bioboxe mal okrem lôžka, chladničky a hygienických potrieb aj fotografie rodiny. Počas pobytu dostal aj niekoľko darčekov vrátane slivovice, pív, čokolády či učebnice češtiny. Niekoľko českých slov sa stihol naučiť. „Jsem šťastný,“ poznamenal po česky s úsmevom.

Starostlivosť o LaRochella bola s výnimkou ochranných opatrení podľa lekára Kryštofa Šrama štandardná. Lekári sledovali predovšetkým to, či sa uňho neobjavia príznaky ochorenia alebo zvýšená teplota. Tú si LaRochelle meral sám a raz denne ho vyšetril lekár. Po každej návšteve, vykonanej v špeciálnom ochrannom skafandri, nasledovala prísna dekontaminácia.

Po návrate domov do Virgínie čaká LaRochella stretnutie so širšou rodinou, rád by tiež cestoval. Nateraz mu bolo odporúčané, aby sa do Konga nevracal. Hneď ako to však situácia dovolí, chcel by sa podľa svojich slov k práci, ktorú považuje za poslanie, vrátiť.

V tejto súvislosti uviedol, že Konžania patria k najpohostinnejším a najsrdečnejším ľuďom, akých spoznal. Región je však zároveň dlhodobo poznačený násilím a konfliktmi. Ľudia sú preto často nedôverčiví. Práve misijným lekárom zo zahraničia však podľa neho miestni obyvatelia dôverujú. To môže byť dôležitým faktorom pri snahe dostať šírenie choroby pod kontrolu.

LaRochelle by sa tiež raz rád aj s rodinou vrátil do Prahy, ktorú zatiaľ videl len z okna za bioboxom. Stretnúť sa bez plastovej bariéry by sa chcel predovšetkým s ľuďmi, ktorí sa oňho v posledných troch týždňoch starali.