ONLINE: Trump pritvrdzuje voči Iránu: Nechajte si zapnutú televíziu, dnes ich zasiahneme znova

Blízky východ na hrane veľkej vojny: Guterres varuje pred nebezpečnou eskaláciou.   Čítajte viac 100. deň: Irán oznámil koniec útokov na Izrael. Trump stráca trpezlivosť: Musia okamžite prestať „strieľať“

20:05 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu vyzval libanonský ľud, aby sa pripojil k boju Izraela proti hnutiu Hizballáh, pričom vyhlásil, že toto proiránske libanonské militantné hnutie si vzalo ich krajinu za „rukojemníka“.

„Izrael nevedie vojnu s vami. Vedieme vojnu s Hizballáhom, ktorý si vzal vašu krajinu za rukojemníka… Túžime po mieri s vami, s Libanonom,“ uviedol Netanjahu vo videoposolstve adresovanom obyvateľom Libanonu.

„Izrael s vami chce mier. Chopte sa svojej budúcnosti. Pridajte sa k Izraelu. Budujte bezpečnosť a prosperitu pre všetky naše deti. A hneď po zneškodnení Hizballáhu budú možnosti nekonečné. Budú siahať až k nebesám,“ dodal v posolstve izraelský premiér. (AFP, TASR)

18:36 Americký prezident Donald Trump v Bielom dome v stredu vyhlásil, že USA podniknú nové „veľmi tvrdé“ útoky proti Iránu. Irán v stredu zaútočil na americké základne v Jordánsku a Bahrajne po tom, ako USA útokmi na islamskú republiku reagovali na zostrelenie amerického vrtuľníka neďaleko pobrežia Ománu. Ide o najväčšiu eskaláciu konfliktu od 8. apríla, keď začalo platiť prímerie.

„Včera sme ich tvrdo zasiahli a dnes ich zasiahneme znova,“ varoval Trump. Novinárom zároveň odkázal, aby si nechali zapnutú televíziu a nič nezmeškali.

Tieto slová vyslovil po tom, čo sa ho reportér opýtal na jeho predchádzajúci príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom uviedol, že Iránu trvali rokovania o mieri príliš dlho a teraz za to bude musieť zaplatiť.

„Boli sme naozaj blízko k dohode, ale oni (iránski vyjednávači) nás neustále vodia za nos, neustále nás považujú za hlupákov,“ vyhlásil šéf Bieleho domu. „Mali by podpísať dohodu. Je to dobrá dohoda. Neviem, čo robia,“ dodal. (AFP, Sky News, TASR)

18:11 Generálny tajomník OSN António Guterres varoval v stredu pred rizikom návratu k rozsiahlemu vojnovému konfliktu na Blízkom východe. Jeho vyjadrenia nasledovali po tom, čo Irán a Spojené štáty na seba opäť vzájomne útočili v nadväznosti na zostrelenie amerického vrtuľníka.

„Nemali by sme podceňovať riziko, že menšie boje prerastú do plnohodnotného konfliktu, alebo inými slovami – do plnohodnotnej vojny,“ povedal generálny tajomník Guterres na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v Ženeve venovanom situácii na Blízkom východe.

Na stretnutí sa zúčastnil aj šéf OSN pre ľudské práva Volker Türk, ktorý vyjadril „zdesenie“ nad súčasnou eskaláciou konfliktu v regióne. „Vždy cítime úľavu, keď sa ohlási prímerie, ale prímerie sa musí dodržiavať v plnej miere. Medzinárodné právo sa musí dodržiavať v plnej miere,“ zdôraznil. (AFP, TASR)

16:45 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v stredu oznámil, že do Libanonu vyšle misiu, ktorej úlohou bude zhromaždiť dôkazy o údajnom porušovaní ľudských práv od vypuknutia vojny medzi militantným hnutím Hizballáh a Izraelom.

„Vyvodenie zodpovednosti nemožno podceňovať. Musí sa vykonať rýchle a nezávislé vyšetrovanie údajných porušení medzinárodného humanitárneho práva,“ uviedol Türk pred novinármi. Spresnil, že po dohode s libanonskou vládou vyšle tím na vykonanie nestranného a nezávislého hodnotenia.

Misia sa zameria na zbieranie informácií a dôkazov o porušovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ktorých sa strany konfliktu dopustili od 2. marca. Vtedy bol Libanon zatiahnutý do širšieho blízkovýchodného konfliktu po tom, čo proiránsky Hizballáh odpálil rakety na Izrael ako odvetu za zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských útokoch z 28. februára.

Raketové útoky vyvolali izraelskú odvetu a následnú pozemnú inváziu do Libanonu. Podľa libanonských úradov zahynulo v dôsledku izraelských útokov už viac než 3600 ľudí a vyše milióna obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. Izraelská armáda na druhej strane eviduje v Libanone 29 mŕtvych vojakov a jedného civilistu. Prímerie, ktoré bolo prvýkrát oznámené v polovici apríla, nedodržiava ani jedna zo strán, dodáva AFP.

Türk v súvislosti s desiatkami prebiehajúcich konfliktov upozornil na „nepredstaviteľné škody, utrpenie a vysídľovanie civilistov“, ktorých ekonomické a environmentálne dôsledky sa prejavujú po celom svete.

„Svet musí tieto následky zastaviť – prioritou musí byť deeskalácia, zdržanlivosť a ochrana civilného obyvateľstva,“ uzavrel šéf OSN pre ľudské práva.

16:00 Izraelský úder v stredu zasiahol auto v centre juholibanonského mesta Sidon, informovali štátne médiá, zatiaľ čo Izrael pokračuje v útokoch naprieč južným Libanonom.

Korešpondent AFP najprv počul výbuch a následne videl horiace auto, ku ktorému smerovali záchranári a hasiči. Záchranári z vozidla vytiahli dve telá. Libanonská štátna agentúra NNA uviedla, že išlo o „nepriateľský úder na auto“ v meste.

Sidon, najväčšie mesto južného Libanonu, bol doteraz relatívne ušetrený od rozsiahlych izraelských útokov, ktoré od začiatku marca zasahujú veľkú časť juhu a východu krajiny potom, ako Iránom podporovaný Hizballáh vtiahol Libanon do blízkovýchodnej vojny.

Mesto, v ktorom sa nachádza najväčší palestínsky utečenecký tábor v krajine, zároveň poskytuje útočisko veľkému počtu ľudí vysídlených prebiehajúcim konfliktom. Naposledy bolo terčom útokov 28. mája, keď podľa libanonského ministerstva zdravotníctva izraelský úder na budovu usmrtil päť ľudí.

Pri ďalších izraelských útokoch na juhu Libanonu bolo zabitých najmenej dvanásť osôb, uviedol zdravotnícky zdroj pre agentúru AFP. „Počet martýrov v dôsledku izraelských náletov v meste Tajr Dibba je osem a v Dejr Kánún an-Nahr štyri,“ povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný. Štátna agentúra NNA predtým informovala o najmenej štyroch izraelských úderoch na Tajr Dibba a dvoch na Dejr Kánún an Nahr.

14:00 Diplomatický proces so Spojenými štátmi nemôže napredovať, keď sa opakovane porušuje prímerie. Dnes to uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí, podľa ktorého si akékoľvek diplomatické úsilie vyžaduje aspoň trochu stabilné prostredie. Baghájí tak reagoval na nočné americké útoky na iránske územie, píše agentúra Reuters.

„Spojené štáty, žiaľ, poškodzujú diplomatické úsilie protichodnými správami, ktoré posielajú, opakovanými zmenami postojov a požiadaviek a predovšetkým opakovaným porušovaním prímeria,“ cituje Baghájího agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v utorok obvinil Irán z toho, že nad Hormuzským prielivom zostrelil americký vrtuľník Apache, a nariadil odvetné útoky. Podľa iránskych médií údery zasiahli provinciu Hormozgán, ktorá leží na brehu prielivu. Teherán odpovedal vzdušnými útokmi na vojenské základne USA v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku.

Bojový vrtuľník sa v prielive zrútil v pondelok. Dvojčlenná posádka prežila a vo vode strávila približne dve hodiny. Americké námorníctvo ju vyzdvihlo pomocou diaľkovo riadeného plavidla.

Agentúra AP a stanice CNN a CBS News v utorok s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa informovali, že vrtuľník sa zrazil s iránskym dronom. Z vyjadrenia spomínaného činiteľa však nebolo jasné, či zrážka bola nehoda, alebo naopak zámer.

Americké a iránske údery z noci na dnes nasledovali len niekoľko dní po vzájomných útokoch Iránu a Izraela. USA a Irán pritom vedú nepriame rokovania, ktoré by mali viesť k dohode o trvalom ukončení konfliktu. Obe krajiny si vymieňajú správy a návrhy dohody prostredníctvom Pakistanu a ďalších štátov. Prezident Trump dlhodobo a opakovane oznamuje, že uzavretie dohody je na dosah v priebehu dní, no zároveň hrozí Iránu ďalšími útokmi.

Americko-izraelské útoky na Irán z 28. februára rozpútali regionálnu vojnu, ktorú utlmilo prímerie z 8. apríla. Napriek prímeriu všetky bojujúce strany podnikli viacero útokov na rôzne ciele.

13:50 Americký prezident Donald Trump v stredu po nočných útokoch americkej armády na ciele v Iráne vyhlásil, že vláde v Teheráne trvali rokovania o mieri príliš dlho a teraz za to bude musieť zaplatiť. Uviedol to na svojej platforme Truth Social.

„Iránska armáda je v úplnom a totálnom chaose. Veľká časť z nej, ako napríklad námorníctvo a letectvo, už ani neexistuje – boli úplne porazení. Irán má len samé reči, ale žiadne činy,“ napísal prezident. „Príliš dlho otáľali s vyjednaním dohody, ktorá by pre nich bola skvelá, a teraz za to budú musieť zaplatiť!!!“ deklaroval.

Irán v stredu zaútočil na americké základne v Jordánsku a Bahrajne po tom, ako USA útokmi na islamskú republiku reagovali na zostrelenie amerického vrtuľníka. Ide o najväčšiu eskaláciu konfliktu od 8. apríla, keď začalo platiť prímerie.

Trump pritom pred stredajšou vojenskou akciou USA vyhlásil, že napriek vzájomným útokom medzi Iránom a Izraelom, ktoré sa zastavili v pondelok, by sa mierová dohoda o ukončení konfliktu na Blízkom východe mohla dosiahnuť do „dvoch či troch dní“.

13:20 Čína a Rusko vyjadrili v stredu znepokojenie nad novou ozbrojenou konfrontáciou medzi Iránom a Spojenými štátmi. Zároveň vyzvali na zdržanlivosť všetkých strán vo vojne na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra APF.

„Sme mimoriadne znepokojení novým kolom americko-iránskeho ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal nevyprovokovanou americko-izraelskou agresiou voči Iránskej islamskej republike,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Moskva podľa nej apeluje na okamžité zastavenie vojenských útokov.

„Príslušné strany by mali zachovávať pokoj a uplatňovať zdržanlivosť, prestať zintenzívňovať konflikt a eskalovať situáciu, podniknúť konkrétne opatrenia na zmiernenie a upokojenie napätia,“ povedal novinárom hovorca rezortu čínskej diplomacie Lin Jian.

Irán v stredu zaútočil na americké základne v Jordánsku a Bahrajne po tom, ako USA uskutočnili útoky na islamskú republiku v reakcii na zostrelenie amerického vrtuľníka. Ide o najhoršiu eskaláciu, odkedy začalo v tejto vojne 8. apríla platiť prímerie.

12:30 V dôsledku amerických úderov, ktoré v noci na dnešok zasiahli oblasť iránskeho prístavného mesta Sírík, stratilo 20 000 obyvateľov prístup k pitnej vode. Dnes to podľa agentúry AFP uviedla iránska štátna televízia. Útoky poškodili dve vodné nádrže a región podľa miestnej vodohospodárskej spoločnosti nemá dostatok zdrojov podzemnej vody, ktoré by výpadok umožnili nahradiť.

Nádrže zásobovali oblasti Bemání a Kóhestak a úrady sa teraz snažia zabezpečiť alternatívne dodávky vody do postihnutých dedín, uviedol Abdolhamíd Hamzepór z vodohospodárskej firmy. V regióne panujú extrémne horúčavy, pričom teploty sa pohybujú medzi 45 a 50 stupňami Celzia, čo podľa Hamzepóra výrazne sťažuje životné podmienky.

Spojené štáty v provincii Hormozgán zaútočili po tom, čo americký prezident Donald Trump v utorok obvinil Irán, že nad Hormuzským prielivom zostrelil americký vrtuľník Apache. Podľa Teheránu USA zaútočili „pod falošnou zámienkou“. Iránske ozbrojené sily na údery odpovedali vzdušnými útokmi na vojenské základne USA v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku.

Bojový vrtuľník sa v prielive zrútil v pondelok. Dvojčlenná posádka prežila a vo vode strávila približne dve hodiny. Americké námorníctvo ju vyzdvihlo pomocou diaľkovo riadeného plavidla. Agentúra AP a stanice CNN a CBS News v utorok s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa informovali, že vrtuľník sa zrazil s iránskym dronom. Z vyjadrenia tohto činiteľa však nebolo jasné, či išlo o nehodu, alebo, naopak, o zámer.

9:30 Iránske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že susedné štáty Perzského zálivu majú „právnu i morálnu povinnosť“ zabrániť Spojeným štátom a Izraelu v útokoch. Vyhlásilo to po tom, čo Teherán a Washington podnikli vzájomné údery, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Rezort iránskej diplomacie vo vyhlásení „zdôraznil právnu a morálnu zodpovednosť všetkých krajín v regióne (najmä tých, ktoré ležia na južnom pobreží Perzského zálivu) zabrániť americkej a izraelskej armáde v tom, aby využívali ich územie alebo zariadenia na plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie či podporovanie nepriateľských krokov proti Iránu“.

Irán a USA spustili vzájomné útoky po tom, čo v noci na stredu došlo neďaleko Hormuzského prielivu k zrúteniu amerického vrtuľníka, ktorý podľa prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa zostrelila islamská republika.

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) v stredu na sociálnej sieti X už oznámilo, že jeho jednotky ukončili útoky proti Iránu. Teherán však podobne vyhlásenie doposiaľ nevydal a podnikol viaceré údery na americké ciele. Došlo k tomu napriek prímeriu vo vojne na Blízkom východe, ktorá sa začala 28. februára.

8:45 Ceny ropy sa v stredu ráno zvýšili po tom, ako počas predošlého obchodovacieho dňa klesli na sedemtýždňové minimum. Dôvodom stredajšieho zdraženia bolo to, že americká armáda podnikla nové údery na Irán. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7.13 h SELČ 91,86 USD (79,37 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 0,41 USD (0,45 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom dosiahla 88,64 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 0,44 USD (0,5 %).

Americká armáda zaútočila na iránske ciele po tom, ako prezident Donald Trump v utorok (9. 6.) vyhlásil, že zareaguje na zostrelenie amerického útočného vrtuľníka Apache. „Zatiaľ čo diplomatické úsilie stále prebieha, najnovšie vzájomné vojenské akcie opäť zaviedli na trhy s ropou geopolitickú rizikovú prirážku,“ povedala hlavná analytička spoločnosti Phillip Nova Priyanka Sachdeva.

6:47 Jordánska armáda zostrelila päť rakiet vypálených z Iránu, ktoré mierili na oblasť, kde sídli letecká základňa s americkými vojakmi. Uviedla to armáda po tom, čo iránske Revolučné gardy oznámili útoky na americké ciele v Bahrajne, Jordánsku a Kuvajte v reakcii na údery Spojených štátov na islamskú republiku.

„Zachytili a zostrelili sme päť rakiet vypálených z Iránu smerom k Azraku. V dôsledku ich zachytenia došlo k pádu trosiek, no nie sú zaznamenané žiadne obete alebo materiálne škody,“ uviedli jordánske ozbrojené zložky. Trosky zostrelených rakiet podľa AP preskúmali odborníci na výbušniny.

USA začali s údermi na islamskú republiku v utorok večer po tom, čo prezident Donald Trump upozornil, že Spojené štáty musia reagovať na zostrelenie vrtuľníka neďaleko Hormuzského prielivu. Podľa Trumpa tento vrtuľník zostrelil Irán. Po niekoľkých hodinách americká armáda oznámila ukončenie svojich úderov.

6:05 Iránske Revolučné gardy oznámili, že zasiahli americké ciele v Bahrajne a Jordánsku. Reagovali tak na americké útoky na islamskú republiku a upozornili na „tvrdšiu odvetu“, ak budú USA pokračovať vo svojich úderoch. Americká armáda medzičasom oznámila ukončenie svojich útokov na Irán. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice Sky News.

„Vojnový štváč americký režim pod falošnými zámienkami zaútočil v skorých ranných hodinách na niekoľko bodov v Džásku, Siriku a na ostrove Kešm, pričom poškodil telekomunikačný stožiar v Siriku a zničil dve vodné nádrže v meste,“ uviedli gardy vo svojom vyhlásení, ktoré odvysielali iránske médiá.

Revolučné gardy dodali, že v reakcii na tento „zákerný krok nepriateľa“ podnikli dronový útok na 5. flotilu amerického námorníctva v Bahrajne.

Bahrajnské ministerstvo vnútra oznámilo, že v krajine sa rozozvučali poplašné sirény. Obyvateľov vyzvalo, aby zachovali pokoj a presunuli sa na najbližšie bezpečné miesto.

Gardy podľa svojho vyhlásenia „zasiahli a zničili“ štyri hlavné ciele vrátane stanovíšť stíhačiek F-35 na leteckej základni a amerického vojenského veliteľského centra v al-Azrak v Jordánsku.

Kuvajtská armáda na sieti X oznámila, že systémy protivzdušnej obrany zasahujú proti „nepriateľským vzdušným cieľom“. Revolučné gardy tvrdia, že zasiahli kuvajtskú leteckú základňu, ktorá hostí americké jednotky, informuje denník The Guardian.

Irán zaútočil v Bahrajne, Jordánsku a Kuvajte po amerických útokoch v islamskej republike, ktoré boli podľa armády USA reakciou na zostrelenie jej vrtuľníka neďaleko Hormuzského prielivu.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí varoval, že iránske ozbrojené sily „nenechajú žiadny útok ani hrozbu bez odpovede“.

K týmto útokom došlo napriek prímeriu Iránu s USA, ktoré strany uzavreli 8. apríla na dva týždne a následne ho predĺžili.