Tibor Gašpar pripustil, že v koalícii pretrváva spor o návrh SNS.
Podpredseda KDH Viliam Karas návrh kritizoval ako vážnejší zásah do demokratickej súťaže než samotnú zmenu pravidiel voľby zo zahraničia. Zvýšenie kvóra podľa neho oslabí vplyv voličov na zloženie parlamentu a posilní stranícke centrály. „Oveľa väčším poškodením demokratických pravidiel je zvýšenie kvóra z troch na osem percent,“ vyhlásil Karas. Tvrdí, že voliči majú mať možnosť vytvárať si priamejší vzťah ku konkrétnym kandidátom.
Debata v relácii ta3 Téma dňa sa dotkla aj napätia v koalícii okolo Fondu na podporu umenia. Gašpar priznal, že práve tento zákon môže byť predmetom ďalších dohôd medzi koaličnými partnermi, najmä medzi SNS a skupinou okolo Rudolfa Huliaka. Smer podľa neho nechce návrat k predchádzajúcemu stavu, pretože má výhrady k tomu, ako sa v minulosti čerpali grantové peniaze. Zároveň pripustil, že niektoré zmeny mohli negatívne zasiahnuť aj podujatia, najmä folklórne. Karas reagoval, že fond sa posunul „od extrému k extrému“ a riešením by mala byť stredná cesta, nie úplné ochromenie jeho fungovania.
Ostrejšia výmena nastala pri téme snahy opozície odvolať Tibora Gašpara z funkcie podpredsedu Národnej rady. Gašpar to označil za snahu Progresívneho Slovenska prekryť kauzu spájanú s matkou Michala Šimečku. Pripustil tiež, že Smer môže reagovať vlastným návrhom na odvolávanie podpredsedu parlamentu Martina Dubéciho z PS. „My ako Smer do toho pôjdeme bez ohľadu na to, či sa dohodneme s koaličnými partnermi,“ povedal.
Karas zdôraznil, že KDH podporilo odvolávanie Gašpara nie pre kauzu Šimečkovej matky, ale pre otázku jeho profesionálnej a politickej zodpovednosti za obdobie, keď viedol Policajný zbor. Pripomenul, že Gašpar bol policajným prezidentom v rokoch 2012 až 2018 a podľa neho musí vysvetliť zodpovednosť za ľudí vo vedení polície, ktorí sa neskôr priznali k závažnej trestnej činnosti. Gašpar oponoval, že ako policajný prezident nevedel o každom zlyhaní jednotlivých policajtov a svoju éru obhajoval poklesom kriminality či lepšími výsledkami polície.
Diskusia sa presunula aj k medializovaným informáciám o pôsobení syna premiéra Roberta Fica v spoločnosti spojenej so stranou Smer. Gašpar odmietol porovnanie s kauzou Šimečkovej matky a tvrdil, že ide o transparentnú a zákonnú činnosť politickej strany. Karas tiež povedal, že v prípade syna premiéra nevidí nezákonnosť, otázkou je podľa neho skôr politická citlivosť a vysvetlenie členom a voličom Smeru. Zároveň kritizoval, že politická debata sa sústreďuje na rodinných príslušníkov politikov namiesto hospodárskych problémov krajiny.
V závere sa hostia venovali ekonomike, občianskemu zákonníku a nomináciám na veľvyslanecké posty. Gašpar obhajoval postup vlády pri čerpaní európskych zdrojov a tvrdil, že Slovensko čelí vážnym vonkajším tlakom, najmä v energetike a automobilovom priemysle. Karas namietal, že vláde chýbajú prorastové opatrenia a jasná vízia. Pri nomináciách Petra Kmeca a Miroslava Radačovského za veľvyslancov Gašpar uviedol, že proces prebieha podľa pravidiel. Karas označil rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho za veľkú zodpovednosť a pri Kmecovi hovoril o problematickom signáli, ak má byť diplomatická funkcia odmenou po politickom zlyhaní.