V Prahe do hodiny, no za akú cenu? Štát dotuje Košice, teraz chce ísť ďalej. Obnovenie letov môže naraziť
obchodnyregister
2026.06.11.
Ministri otvorili návrat letov medzi Bratislavou a Prahou, podľa odborníka má zmysel skôr vlak.
Hlavy ministerstva dopravy Slovenska a Česka zvažujú návrat leteckej linky z Bratislavy do Prahy. V čase, kedy sa stále viac zdôrazňuje ekologická možnosť cestovania vlakom, pôsobí let k susedom ako nie práve logický či ekonomický krok. Napokon, toto spojenie už fungovalo takmer sto rokov a bolo viackrát zrušené, definitívne pred siedmimi rokmi.
Po vzore úspešnej regionálnej linky medzi Bratislavou a Košicami však na ministerstvách prediskutovali opätovné sprístupnenie rýchleho spojenia s Prahou. „Všetko, čo zvýši mobilitu obyvateľov jednej alebo druhej krajiny, má zmysel. Možno nájdeme cestu, ako tú požiadavku naplniť,“ povedal s debate s našim ministrom dopravy Ivan Bednárik, terajší český minister dopravy a bývalý riaditeľ Železníc Slovenskej republiky.
„Myslím si, že linka by mala veľký úspech. Poďme sa rozprávať s prepravcami, či vieme nájsť komerčný dôvod, a ak nie, replikujme spôsob zadania vo verejnom záujme,“ zdôraznil Ráž, pričom narážal na to, že lety medzi Bratislavou a Košicami čiastočne dotuje spoločnosti Wizzair štát. V priebehu troch rokov sa vláda zaviazala zafinancovať náklady za viac ako päť miliónov eur.
Foto: pexels-willbillurban
Bednárik zároveň pripomenul, že Praha je letecky spojená s Viedňou, pričom rovnaký koncept by tak dával zmysel aj pri Bratislave. Všetko však podľa oboch hláv rezortov záleží na tom, či sa let finančne oplatí. Vzhľadom na skúsenosti s košickým modelom aj vyjadrenia Ráža je pravdepodobné, že linka medzi Bratislavou a Prahou by prežila len ak by ju vláda tiež podporovala.
„V tejto chvíli je ešte predčasné hovoriť o tom, ako a či vôbec by bolo možné linku Bratislava – Praha dotovať. Všetko ešte len bude predmetom diskusií. Keďže štát nevlastní žiadne aerolínie, ekonomickú životaschopnosť projektu musí analyzovať ten, kto by mal o prevádzkovanie takejto linky záujem. Z medializovaných informácií vieme, že nad zriadením linky uvažuje jedna z nízkonákladových spoločností, ktoré na našom trhu pôsobia,” pre Pravdu vysvetlil odbor komunikácie rezortu dopravy.
Bez dotácie lety neprežijú
Odborník na leteckú dopravu z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Igor Barát zdôraznil, že by musel byť koncept Bratislava – Praha veľmi podobný tomu Bratislava – Košice. „S rozdielom, že by išlo o medzinárodnú linku a teda by sa pravdepodobne musela dotovať dohodou oboch štátov. Otázka čo by na to povedala Európska komisia v kontexte posudzovania nedovolenej štátnej pomoci,” pripomenul.
Bez štátneho príspevku však letecké spojenie nepovažuje za udržateľné. „Ak by sme pod ekonomickým opodstatnením rozumeli rentabilitu linky pre štandardnú komerčnú leteckú spoločnosť – tak by takáto linka dnes stále existovala a bola prevádzkovaná. Pri dnešných zvýšených a ďalej rastúcich cenách leteckého paliva je táto ekonomická rentabilita ešte spornejšia,” zdôraznil.
Za posledný rok je letisko prvýkrát vo svojej histórii v zisku. Výrazne rozšírilo ponuku letových destinácií, čo k tomu zásadne pomohlo. Noví prepravcovia priniesli aj pravidelné lety namiesto charterových a veľkokapacitné lietadlá.
Linka môže byť podľa Baráta pre prepravcu zaujímavá iba s podporou zo štátneho rozpočtu. „To sa ukáže, ak sa vypíše súťaž. Napríklad do súťaže o tiež štátom dotovanú linku medzi Košicami a švédskym Goteborgom sa nikto neprihlásil. Ale spojenie Prahy a Bratislavy je atraktívnejšie. Principiálne to nemusí byť zlé rozhodnutie, malo by však byť dobre vyargumentované a férovo zladené s českou stranou,” dodal s tým, že dohodnutá by musela byť najmä výška dotácie a jej podiel.
Aj v minulosti potrebovala linka prestupujúcich pasažierov, aby sa uživila. Tých jej ale odobrali lety z Viedne, do ktorej sa ľudia neskôr bez problémov dokázali dostať autom a letieť ďalej. To je aktuálne aj dnes. „Mala by význam hlavne pre tranzitných cestujúcich, ktorí by v Prahe iba prestupovali. Autu (pokiaľ nenastane významný problém na diaľnici) cesta lietadlom nemôže konkurovať v rýchlosti na takúto krátku vzdialenosť,” uviedol Barát.
Trasa medzi Prahou a Bratislavou nie je dlhá – má asi 300 km, čo je autom alebo vlakom 3,5 až 5 hodín – v ideálnom prípade, ak nie sú zápchy alebo výluky na trati v prípade vlakov. Síce samotný let by trval 45 až 60 minút, na letisku treba byť v predstihu. S bezpečnostnou kontrolou a presunmi by cestujúci potrebovali celkovo tri hodiny, teda porovnateľne s inou dopravou. Barát predpokladá ešte skeptickejší čas, okolo štyroch hodín.
Čítajte viac Vlaky do Česka pôjdu po obnovenej trati. Moderné koľaje za 200 miliónov však cestu zatiaľ neskrátia „K samotnému trvaniu letu treba prirátať nielen asi hodinu na nástup a výstup, manévre lietadla na zemi, po vzlete a pred pristátím, ale aj čas strávený cestou na letisko, letiskové kontroly, boarding. V cieľovej destinácii potom opäť presun do centra mesta, ktorý v Prahe môže trvať aj vyše hodiny,” uzavrel odborník.
Cenovo sa dá letenka porovnať s Košicami, takže pre bežného cestujúceho by sa oplatila len mimo rušné časy. Práve na tomto narazila linka do Košíc, ktorej vláda zastropovala 70 eur letenku len do výšky 75 eur. Počas sviatkov, či vyťaženejších hodín tak dokáže suma presiahnuť aj 200 eur. Palubný lístok na trase Bratislava – Praha by však mohol byť lacnejší než vlak, autobus, alebo auto – palivo tam a späť, pokiaľ idú napríklad iba dvaja pasažieri, je značne drahšie ako ktorákoľvek verejná doprava.
„Linka by o svojich zákazníkov ešte mohla zabojovať konkurencieschopnou cenou, pretože oproti verejnej doprave, teda vlaku alebo autobusu, by už mohla byť cesta lietadlom porovnateľne zaujímavá,” dodal Barát. Celkovo by tak musela linka ponúknuť natoľko lacné letenky a zrýchliť odbavenie na kontrolách, že by sa ľuďom oplatila tak finančne, ako aj časovo v porovnaní s komfortom auta, rýchlosťou vlaku a cenou lístka na autobus.
Spojenie však prichádza s lepšími podmienkami, než pred rokmi a preto by mohlo prevádzku zvládnuť. „Zásadne novým prvkom je príchod nízko-nákladových leteckých spoločností s relatívne agresívnou cenovou politikou, takže v porovnaní s cestou vlakom alebo autobusom, by taká spiatočná letenka za pár desiatok eur mohla šancu na úspech zvýšiť. Ale toto je bez štátnej dotácie prakticky nerealizovateľné,” zdôraznil expert.
Treba však analýzy, koľko cestujúcich by reálne presadlo z auta do lietadla a tiež vyrátať uhlíkovú stopu. „Pri veľmi hrubom prepočte, vyprodukuje osobné auto na 300 kilometrovej trati okolo 60 kg CO2, najmodernejší Airbus (model lietadla, pozn. red.) s 200 cestujúcimi v prepočte okolo 30 až 40 kg na osobu. V prípade že by teda sólo cestujúci dali prednosť lietadlu pred autom, bolo by to klimaticky pozitívne,” vypočítal Barát.
Vlak dáva väčší zmysel
Obratom však dodal, že v pri dvoch a viac osobách v aute, kedy sa uhlíková stopa rozráta, to už neplatí. „Z hľadiska ochrany ovzdušia by však jednoznačne mali na tejto trati dominovať vlaky, tam by som videl najväčší priestor pre zvyšovanie ich atraktivity, komfortu, bezpečnosti a v neposlednom rade aj rýchlosti. A tam by aj štátne dotácie možno dávali najväčší zmysel,” vysvetlil.
Práve v tomto kontexte treba spomenúť plánovanú vysokorýchlostnú trať (VRT) medzi Bratislavou a Prahou. Ide o jeden spoločný koridor v rámci strednej Európy, pričom flexibilita v tom, akou formou dopravy sa cestujúci presunie je dôležitá. No v rámci takto nákladného projektu si viacero odborníkov kladie otázku, či sa oplatí dotovať leteckú linku aj budovať paralelné rýchlostné vlaky.
Slovensko a Česko (tiež Rakúsko a Maďarsko) pripravujú spojenie Bratislava – Brno – Praha vlakom s rýchlosťou 300 až 320 km/h. Cieľom je výrazne skrátiť cestovné časy, napríklad do Brna z Prahy by sa mal cestujúci dostať pod dve hodiny, Praha Bratislava tiež výrazne kratšie). Nakoľko je reálne sa však ešte nevie.
VRT by však zásadne zmenila pohľad na cestovanie medzi blízkymi štátmi Európy, pri takejto rýchlosti by sa cestujúci ocitli v centre Prahy za 2 až 2,5 hodiny – bez presunov na letisku, čakania a odbavovania. Ak padne čas cestovania pod tri hodiny práve pri krajinách, ktoré sú tesne pri sebe, letecké linky strácajú zmysel. Je možné, že rýchla trať by nalákala väčšinu cestujúcich a lety by zostali skôr prestupové či pracovné na otočku. Priama alternatíva k leteckému spojeniu Bratislava – Praha by zásadne znížila význam letov alebo by linku mohla úplne nahradiť.