Bývalý sudca by mal obsadiť citlivú funkciu.
O Radačovskom na Cypre sa hovorí už dlhšie, vláda ho ako kandidáta schválila ešte vlani na jar. Na vyslanie to však nestačí, nominácia musela prejsť ešte dvomi parlamentnými výbormi, a to zahraničným a európskym. Ani ich stanovisko však nie je rozhodujúce – posledné slovo bude mať prezident Peter Pellegrini, a zdá sa, že ani z jeho strany nič ešte nie je definitívne uzavreté.
Čítajte viac Šok na zahraničnom výbore: Budúci veľvyslanec Radačovský posielal kritikov cez okno
Možnosti sú dve
Novým ambasádorom sa má stať aj bývalý veľvyslanec a niekdajší vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec, ktorý skončil pre kauzu slayáda. Po prestávke v parlamente by sa mal vrátiť do diplomatických služieb a zastupovať Slovensko na ambasáde v Ríme.
Kmec ešte pred pár dňami disponoval informáciou, že by si mal poverovacie listiny prevziať 11. júna dopoludnia. Podľa viacerých zdrojov z diplomatického prostredia, s ktorými sa Pravda zhovárala, slávnostný akt odložili. Štvrtkový termín nepotvrdil ani palác a dodal, že nikdy ho ani neavizoval. „Kancelária prezidenta nebude komentovať proces výberu veľvyslancov až do jeho ukončenia,“ zopakovala doterajšie stanovisko hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková.
Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) tvrdí, že prezident zrušil ceremoniál bez udania dôvodu. Vidí za tým dve možnosti. Pellegrini uznal kritiku opozície a vyššie spomenutú dvojicu nevymenuje, alebo nastane „horšia verzia“. „Poverovacie listiny im prezident podpíše a doručí cez diplomatický protokol ministerstva zahraničných vecí – bez obvyklého ceremoniálu a najmä bez prítomnosti kamier a otázok novinárov. Následne sa páni veľvyslanci zbalia a v lete potichu odídu na Cyprus a do Ríma,“ napísal Korčok.
Kokaín, zbraň aj holubica
Avizovaný nástup Radačovského priniesol hlasnú kritiku z opozície aj od profesionálov. Nie sú za nimi len jeho vyjadrenia z výborov, kde napríklad vyzval na otvorenie okna, aby tadiaľ mohol odísť poslanec PS, ale aj rozpačité tvrdenia o tom, či vôbec hovorí grécky a aké má plány.
Do národnej rady sa dostal ako líder strany Slovenský patriot na kandidátke Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka. Skúsenosti má aj z Európskeho parlamentu, kam ho zvolili na listine ĽSNS Mariana Kotlebu. V Štrasburgu zaujal „zvieracou aférou“, keď sa mu do rokovacej sály podarilo prepašovať v ľadvinke bielu holubicu, ktorú vypustil spoza rečníckeho pultu.
Ako aktívny sudca sa zviditeľnil radou pre prezidenta Andreja Kisku. Po súde o pozemky vo Veľkom Slavkove hlave štátu vtedy odporučil, aby odišla do štátu, kde sa cíti dobre, napríklad do USA či Izraela. Na konci 90. rokov mu policajná hliadka pri kontrole našla v aute „skladačky“ kokaínu a nelegálne držanú zbraň s nábojmi. Spod obžaloby z nedovoleného ozbrojovania a prechovávania drog ho vtedy oslobodili.
Hoci z radov diplomatov zaznievajú obavy o dobré meno krajiny, exsudca svoje pôsobenie tak kriticky nevníma. Bez skúseností by nebol prvý a vysvedčenie mu dá až čas. S hodnotením by počkal aspoň tri mesiace. „Pokiaľ by som sa na to necítil a na to nemal, tak by som tam nešiel, nie?“ povedal médiám. Na prácu na ostrove sa vraj pripravuje a sleduje aktivity súčasného ambasádora, aby mohol naňho nadviazať.
Agenda veľvyslanca
Ako opísal zdroj z diplomatického prostredia, nastupujúci veľvyslanec sa pripravuje na funkciu minimálne polroka. Misia na Cypre nie je vôbec jednoduchá. Slovensko tam má špecifické postavenie. Ambasádor a zastupiteľský úrad vystupujú ako mediátor takzvaného bikomunitného dialógu, ktorý prebieha v hoteli v demilitarizovanom pásme. Spravidla každý mesiac tam zorganizuje stretnutie medzi cypersko-gréckymi a cypersko-tureckými 18 politickými stranami, čím ich vzhľadom na absentujúcu mierovú dohodu udržiava pri jednom stole.
Atmosféra stretnutí nie je vždy pokojná a bez názorových konfliktov. Jednotlivé strany sa snažia získať podporu pre svoje názory a v minulosti dochádzalo aj k situáciám, keď po rokovaniach odmietli schváliť to, na čom sa dohodli.
Všeobecne sa témy zvyčajne dotýkajú zjednotenia ostrova a zblíženia komunít. Jednotlivé strany napríklad navrhovali, aby došlo ku kampani na výmenu mladých ľudí alebo učiteľov turečtiny a gréčtiny. Riešia aj ekonomiku. Príkladom je tlak cypersko-tureckej strany na uvoľnenie prekážok obchodovania zo strany Európskej únie. Veľvyslanec však nemá zasahovať do politických otázok, má vystupovať ako mediátor usmerňujúci stretnutie a debatu.
Funkcia na Cypre nie je podľa redakčného zdroja vždy jednoduchá a prináša špecifikum, ktoré inde nenájdete. Ambasádor musí byť veľmi citlivý na to, aby sa zdržal akéhokoľvek zásahu. Hovorí, že propagandu, nacionalizmus aj útoky cítiť z času na čas na oboch stranách.
Bez skúseností
Exminister zahraničných vecí a diplomat Miroslav Wlachovský vníma výnimočnosť slovenskej prítomnosti na Cypre vo viacerých rovinách. Jednak je to vojenská misia a jednak úloha veľvyslancov. Tretia výnimočnosť je podľa neho počas kríz na Blízkom a Strednom východe, kedy sa využíva ako trasa na evakuáciu repatriantov.
Skúsenosť s prácou diplomata je na Cypre podľa Wlachovského dôležitá. „Na to, aby ste začínali s diplomatickým postom v 72 rokoch, musí byť nejaký veľmi výrazný dôvod. Musíte znamenať pridanú hodnotu v relácii. Viem si predstaviť, keby sme tam poslali niekoho, kto sa celý život venuje otázkam Cypru a vnútrocyperským vzťahom, ovláda gréčtinu, to by mi dávalo zmysel,“ podotkol. Koaličný poslanec podľa neho tieto kritériá nespĺňa. „Jeho kvalifikácia pre to, aby išiel na takúto misiu z môjho pohľadu aj profesionálne, aj ľudsky je mizerná,“ pokračoval.
Od roku 2022 zastupuje Slovensko na Cypre Martin Bezák. Pred misiou v Stredomorí pôsobil ako veľvyslanec v Macedónsku a väčšinu svojej kariéry pracoval v rezorte diplomacie.
Na potrebu skúseností z praxe pritakáva aj ďalší odborník. Veľvyslanec musí byť diskrétny a vedieť, kde sú hranice jeho pôsobenia. Mimoriadne dôležitá je však podľa neho aj úroveň angličtiny v rámci bikomunitného dialógu. Na široký aparát sa spoliehať nemôže. Okrem ambasádora pôsobia na zastupiteľskom úrade ešte dvaja diplomati – zástupkyňa, ktorá má na starosti politickú agendu, a konzul. Zvyšný personál participuje na príprave stretnutí – zabezpečuje obed, priestory, komunikuje s vojakmi či cyperskou bezpečnosťou.
Radačovskému podľa Wlachovského skúsenosti sudcu nepomôžu. „Úlohou veľvyslanca nie je byť sudcom, ale reprezentovať čo najlepšie záujmy svojej krajiny. Mne to nesedí. Nemyslím si, že ho to predurčuje najmä po tom, ako sa predviedol v Európskom parlamente a koniec koncov aj pri vypočutí v národnej rade. Človek s jeho mierou trpezlivosti a empatie sa mi nezdá ako vhodný adept pre diplomaciu,“ zhodnotil exminister.
Má 72 rokov
Aká je objektívne na ostrove atmosféra, vie podľa zdroja Pravdy málokto tak dobre ako slovenský veľvyslanec. Ak prezident Radačovského schváli, po nástupe na Cyprus ho čaká séria zdvorilostných návštev s partnermi. Neočakáva však, že by ich zaujímali „skladačky kokaínu“ či holubica v europarlamente. Najdôležitejšia je totiž výmena informácií. Neočakáva ani, že by ich zaujímal poslancov vek.
Wlachovský sa domnieva, že Radačovský môže byť na Cypre izolovaný. „Diplomati si veľmi rýchlo „ocajchujú“, či ten, alebo onen je pridanou hodnotou pre nich z informačného hľadiska a kontaktov. Hovorím o tom celý čas – je pán Radačovský pridanou hodnotou? Bude disponovať takými informáciami, ktoré sú cenné pre našich partnerov? Pri všetkej úcte, pochybujem o tom. Neviem si to predstaviť, ide na vyslanie prvýkrát, má 72 rokov. Sám ani netušil, do čoho ide,“ dodal.
Diplomacia je podľa neho najmä o dôvere. „Ťažko sa buduje a ľahko sa stráca. Ak ju chcete, tak tam pošlete v prvom rade dôveryhodného človeka, ktorý má na to predpoklady a vytvára pridanú hodnotu pre tú reláciu,“ vysvetlil. U poslanca však tieto kvality nevidí. „Vychádza mi, že jeho jedinou kvalifikáciou na post je koaličná matematika. Pri všetkej úcte k tomu, že robil sudcu, nevidím tam kvalifikačný predpoklad,“ dodal.