Ďalší ministri na rade. Prečo opozícia opakuje hru, ktorú takmer nikdy nevyhrá?
obchodnyregister
2026.06.11.
Opozícia chce odvolať ďalších ministrov, no výsledok je už dnes takmer jasný.
Všetky opozičné strany dnes spolu podali ďalší návrh na odvolanie člena vlády. Tentoraz žiadajú vysloviť nedôveru ministrovi investícií Samuelovi Migaľovi (nom. Smer), ktorému vyčítajú najmä plánovanú obnovu portálu Slovensko.sk za viac ako 90 miliónov eur. Len niekoľko hodín predtým pritom poslanci ani na štvrtý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu o odvolávaní ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer).
Podobné scenáre sa už stali parlamentným folklórom. Len počas prebiehajúcej schôdze opozícia už žiadala hlavy piatich členov vládnej koalície. Za posledné tri týždne sa stoličky triasli pod ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas), ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nom. SNS), ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer), ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) a aj pod podpredsedom Národnej rady Tiborom Gašparom (Smer). Snaha však nikam neviedla, keďže koalícia mimoriadne schôdze systematicky ignoruje.
Čítajte viac Parlament opäť neotvoril mimoriadne schôdze, odvolávanie ministrov sa presúva. Poslanci riešil aj liekovú novelu Scenár napokon prebehol pri všetkých spomínaných prípadoch podobne. Väčšinou sa koalícia pri prezentácii neukázala, inokedy sa zas neschválil program, a tak poslanci nedostali ani šancu na vystúpenie v rozprave, keď zvyčajne kritizujú odvolávaného.
Podobný trend sa objavil aj počas tohtoročnej zimnej schôdze parlamentu, keď sa osem nahromadených návrhov na odvolanie spojilo do jednej spoločnej rozpravy. Niektoré z nich predtým v parlamente ležali vyše roka. Najstarší z nich sa týkal ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
Čítajte viac Odvolávanie Gašpara sa skončilo skôr, než sa začalo. Parlament schôdzu stopol. Poslanci poslali do druhého čítania nový Občiansky zákonník Spojená rozprava nakoniec trvala celú noc a ani jeden z ministrov sa na nej nezúčastnil. K hlasovaniu prišlo až doobeda, keď koalícia všetkých členov vlády podržala.
Takýto postup pritom nie je v slovenskej politike výnimkou, ale opakujúcim sa mechanizmom, ktorý sa vracia bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Medzi rokmi 2020 a 2022 bolo v parlamente podaných 21 opozičných návrhov na odvolanie členov vtedajšej vlády. Azda najvýraznejším príkladom je bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Slovensko), ktorý čelil rekordným ôsmim pokusom o odvolanie. Hlasovania však spravidla končili rovnako – neúspešne.
Odvolávanie nie je len o hlasovaní
Časté návrhy na odvolanie ministrov či iných vládnych predstaviteľov však podľa politológov neznamenajú, že tento nástroj stratil význam. Hoci výsledok hlasovania býva často predvídateľný, opozícia si ním overuje súdržnosť koalície a zároveň tak získava priestor na verejnú kritiku svojich politických oponentov.
Nie vždy to však platí. „Všetko je jasné až po hlasovaní,“ hovorí politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka a pripomína pád vlády Eduarda Hegera v decembri 2022, keď sa ešte deň pred hlasovaním nepredpokladalo, že kabinet príde o podporu jedného z poslancov.
Čítajte viac „Obludné manažérske zlyhanie.“ Opozícia chce odvolať Druckera pre kolaps ePrihlášok
„Ak by opozícia týmto spôsobom neskúšala pevnosť vládnej koalície, bolo by to asi ako keby v hokejovom zápase nechcel útočiaci tím vystreliť na brankára len preto, že si nebol istý, či dá gól,“ prirovnáva.
Podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave je odvolávanie síce primárne snahou zbaviť funkcie konkrétneho člena vlády, no pri súčasnom rozložení síl v parlamente plní aj inú úlohu. „Keďže výsledok je viac-menej dopredu jasný, opozícia sa snaží prostredníctvom diskusie počas procesu odvolávania kritizovať politiku konkrétnych členov vlády a vládnej koalície en bloc, a tým znižovať mieru dôvery vo vládu v očiach verejnosti,“ vysvetľuje.
Foto: Robert Hüttner
Prečo vláda schôdze odkladá?
Práve preto sa vládna väčšina podľa odborníkov snaží tieto schôdze čo najviac kontrolovať. Koalícia si uvedomuje, že disponuje relatívne tesnou väčšinou, a preto sa usiluje organizovať hlasovania tak, aby prirodzene pôsobili v jej prospech, vysvetľuje Řádek.
„Ak by hlasovania o svojich ministroch týmto spôsobom nemanažovala, riskovala by ich odvolanie,“ hovorí politológ. Zároveň dodáva, že koalícia tým obmedzuje priestor, v ktorom môže opozícia prezentovať svoju kritiku. Ak by napríklad nechala každému návrhu samostatný priestor, podľa neho by tak „prenechávala celé divadelné predstavenie len opozícii“.
Čítajte viac O odvolávaní Tarabu sa nerokovalo, návrh sa presúva na septembrovú schôdzu
Lenč je v hodnotení ešte priamočiarejší. Podľa neho je dôvod, prečo sa návrhy často odkladajú alebo spájajú do jedného bodu, jednoduchý. „Pretože to tak vládna väčšina chce a preto, že opozícia nie je schopná s tým niečo urobiť,“ uvádza. „Vládna koalícia, zdá sa, nemá záujem o to, aby opozícia diskusiou pri odvolávaní – hoci neúspešnom – znižovala dôveryhodnosť a kompetentnosť vládnej koalície,“ vysvetľuje.
Kritiku Lenč nesmeruje len na koalíciu, ale aj na opozíciu. „Minimálne by mohli urobiť to, že aspoň raz by sa na mimoriadnu schôdzu dostavili v plnom počte, aby mohli legitímne kritizovať koalíciu, že im marí ich ústavné právo kontrolovať výkonnú moc, napríklad prostredníctvom odvolávania členov vlády a diskusie, ktorá by tomuto odvolávaniu predchádzala,“ poukazuje odborník.
Zároveň upozorňuje aj na komunikačný rozmer tejto stratégie. Ak sa viaceré návrhy spoja do jednej schôdze alebo sa prerokujú až s odstupom času, môže sa oslabiť verejná pozornosť venovaná jednotlivým kauzám. „Ak sa o niekom verejne v parlamente nehovorí, keď má nejaký problém, a následne sa urobí ‚hromadná‘ mimoriadna schôdza, môžu sa eliminovať negatívne emócie v spoločnosti, ktoré by oslabovali verejnú podporu vládnej koalície,“ dopĺňa.