Jeho cieľom bolo zvýšiť napätie s KĽDR a vytvoriť tak zámienku na vyhlásenie stanného práva.
Tento proces je jedným z niekoľkých, ktorým Jun čelí. Vlani bol v súvislosti s krátkym vyhlásením stanného práva zbavený prezidentského úradu. Tento rok vo februári ho súd odsúdil na doživotné väzenie po tom, čo ho uznali vinným zo vzbury.
Severná Kórea, ktorá je s Južnou Kóreou formálne vo vojnovom stave, obvinila Soul, že v októbri 2024 drony nad Pchjongjangom trikrát zhadzovali propagandistické letáky.
Juhokórejská prokuratúra tvrdila, že Junova snaha vytvoriť podmienky vojny s pomocou dronov zvýšila napätie so Severnou Kóreou a narušila štátnu bezpečnosť, pretože zrútenie dronov nad KĽDR mohlo viesť k úniku utajovaných informácií, uviedla agentúra AFP.
Junovi právnici obvinení v dronovej kauze odmietli s tým, že Jun nevydal ani neschválil žiadny príkaz na dronovú operáciu. Podľa nich išlo o reakciu na akcie Severnej Kórey, ktorá nad Južnú Kóreu vtedy vysielala balóny s odpadkami.
Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo 3. decembra 2024 kvôli údajným sympatiám opozície voči Severnej Kórei a protištátnej činnosti opozičných predstaviteľov. Len niekoľko hodín po jeho vyhlásení sa proti prezidentovmu kroku postavil parlament a výnimočný režim nakoniec zrušila vláda.