Trik čerstvých absolventov: Na ďalšiu školu sa hlásia aj bez záujmu študovať, ušetria tak stovky eur

Čerství magistri a inžinieri si po skončení štúdia rovno podajú prihlášku na ďalší vysokoškolský program.  

V praxi to funguje pomerne jednoducho. Absolvent sa po skončení vysokej školy prihlási na ďalší študijný program a po zápise získa opäť postavenie študenta. Väčšina pritom nepočíta s tým, že nové štúdium dokončí. Nechodia na prednášky a neskladajú skúšky. Po určitom čase ich preto škola zo štúdia vyradí.

Dovtedy však môžu zostať zapísaní aj celý akademický rok. Pre časť absolventov tak ide o snahu získať niekoľko mesiacov navyše na hľadanie práce a jednoduchší prechod do samostatného života. Prihlásením sa na štúdium tak získajú lacnejšie bývanie na internáte či zľavy na dopravu, napríklad aj vlaky zadarmo.

Čítajte viac Kto začína na 2 000 eurách a kto na tisícke? Pozrite si mzdové porovnanie absolventov

Študenti oslovení Pravdou, ktorí tento trik používajú, pritom zdôrazňujú, že mnohí si počas tohto obdobia prácu aktívne hľadajú alebo už pracujú. Ďalší zápis na vysokú školu vnímajú skôr ako spôsob, ako sa vyhnúť situácii, keď po štátniciach zo dňa na deň stratia viacero výhod a zároveň musia hneď začať znášať všetky náklady spojené so samostatným životom, a to ešte bez prvej výplaty v peňaženke.

Jednoduchší prechod do práce

Pre niektorých absolventov je dôležitý aj čas, ktorý tak môžu získať. Čerstvá absolventka Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) Terézia priznáva, že má kamarátov, ktorí sa formálne rozhodli prihlásiť na ďalšiu školu, a nad podobným riešením uvažovala aj ona sama. Po hektickom období štátnic a obhajoby záverečnej práce by jej status študenta poskytol viac priestoru na orientáciu v pracovnej sfére. „Čerstvo ukončený študent má viac času spraviť si prieskum na trhu práce a nepociťuje taký tlak okolia a inštitúcií,“ vysvetľuje.

Janka, ktorá o pár dní ukončí štúdium architektúry, pochádza z dedinky v blízkosti českých hraníc, no minulý rok si spoločne s priateľom prenajali byt v Bartislave. Domov k rodičom sa vrátiť neplánuje. Premýšľa nad prácou v Čechách a v štúdiu sa rozhodla formálne pokračovať práve tam.

Čítajte viac Veľký manuál pre absolventov: Musíte po štátniciach či maturite hneď bežať do Sociálnej poisťovne? A kedy netreba platiť nič?

Nejde pritom o ojedinelý prípad. „Len v našej skupine viem o ďalších štyroch ľuďoch, ktorí to majú rovnako,“ hovorí. Janka už prihlášku podala a vie aj kam. „Povedzme, že stavebníctvo, zase len iný odbor – kvôli licenciám na programy,“ vysvetľuje.

Podľa nej však nejde o rozhodovanie v štýle škola alebo práca. Sama popri škole pracuje na čiastočný úväzok. „Ide o to, že ten prechod k skutočnému pracovnému životu je jednoduchší,“ vysvetľuje. Ako príklad uvádza spolužiaka, ktorý sa na ďalší program zapísal najmä preto, aby mohol zostať na internáte.

Kým študentské bývanie stojí v závislosti od mesta a typu izby približne od 60 do 200 eur mesačne, komerčný prenájom vychádza podstatne drahšie. Už samostatná izba v zdieľanom byte často stojí 300 až 500 eur mesačne, pričom nájomníci musia rátať aj s depozitom, energiami či ďalšími poplatkami.

Čítajte viac Tridsiatnici prehrávajú boj o normálny život. Na bývanie ani rodinu už platy nestačia

Výhodou sú aj nižšie životné náklady vďaka zvýhodnenému stravovaniu v školskej jedálni či bezplatnému pripojeniu na internet, ako aj dobrá lokalita, ktorú internáty zvyčajne majú. Budúca architektka Janka okrem študentského ubytovania spomína aj zvýhodnený prístup k softvéru, ktorý využívajú pri štúdiu aj práci. Nejde pritom len o špecializované programy pre technické či kreatívne odbory. Školy často poskytujú aj kancelárske balíky, cloudové úložiská či ďalšie služby, za ktoré by si po skončení štúdia museli absolventi platiť sami.

Nemajú kam sa ponáhľať

Ďalšia budúca architektka Bianka si síce nepodala ďalšiu prihlášku, no svoje štúdium si predĺžila iným spôsobom. Počas vysokej školy sa rozhodla využiť program Erasmus a odísť na študijný pobyt do zahraničia.

Už pri prihlasovaní vedela, že pobyt v zahraničí jej posunie termín ukončenia školy. Niektoré predmety absolvované v cudzine sa totiž nedali plnohodnotne započítať do jej študijného programu a po návrate ich bude musieť dokončiť na domovskej univerzite. Namiesto šesťročného štúdia tak na škole strávi sedem rokov. Takýto výsledok však bol od začiatku súčasťou jej plánu.

„Nemám sa kam ponáhľať,“ hovorí. Pozná však aj ľudí, ktorí štúdium predlžovali práve spomínaným spôsobom – novou prihláškou. Chápe to a aj ona sama uznáva, že najväčšou motiváciou je zrejme dostupné bývanie. „Na začiatku nemá nikto našetrené na dospelácky život. Je veľký rozdiel medzi cenami pre študentov a pre pracujúcich,“ konštatuje.

Čítajte viac Výsledky prijímačiek na stredné školy sprevádzajú výpadky. Čo majú rodičia robiť?

Zostať študentom aspoň „na papieri“ sa oplatí aj pre možnosť lacného cestovania. So stratou študentského preukazu sa končí aj nárok na cestovné zvýhodnenia. Denní študenti do 26 rokov ale môžu využívať bezplatnú železničnú dopravu a zvýhodnené cestovné lístky v mestskej či prímestskej doprave. V mnohých mestách platia približne polovicu bežnej „dospeláckej“ ceny. Okrem toho majú študenti zľavy na kultúrne podujatia, športoviská či dokonca v reštauráciách.

Pokračovanie v štúdiu čerstvým absolventom rieši aj problém s platením odvodov na zdravotné poistenie. Platí totiž, že ak mladý Slovák nemá vopred nájdené pracovné miesto alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu, musí sa do desiatich kalendárnych dní evidovať na úrade práce. V opačnom prípade si musí zdravotné poistenie riešiť sám a hrozí riziko nedoplatku.

Čítajte viac Podozrivá dotácia od Druckera: 10 miliónov na jadrový výskum pre sponzora Hlasu, rezort reaguje

Poisťovne však upozorňujú, že po získaní titulu nie je možné automaticky si zachovať zdravotné poistenie hradené štátom len tým, že sa absolvent zapíše na ďalšie bakalárske alebo rovnocenné štúdium. „Ak už fyzická osoba získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a nepokračuje v štúdiu na treťom stupni, pre účely verejného zdravotného poistenia sa už nepovažuje za poistenca štátu z titulu štúdia na nižšom, resp. rovnakom stupni,“ vysvetlil manažér PR poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik.

Podobne sa vyjadruje aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tá pripomína, že študentský status sa končí už nasledujúci deň po vykonaní štátnej skúšky, nie až promóciou. Absolvent by si preto mal preveriť, kto za neho zdravotné poistenie platí.

Nie každý sa s tým stretol

Budúca farmaceutka Lívia z Univerzity Komenského hovorí, že vo svojom okolí podobné prípady nepozná. V jej odbore sa podľa nej väčšina absolventov rozhoduje medzi praxou a doktorandským štúdiom. Pokračovanie na škole tak súvisí najmä s odborným smerovaním a záujmom o vedeckú kariéru.

Podobný pohľad má aj Kristína z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorú o pár dní čaká záverečná skúška. Sama uvažuje o pokračovaní v doktorandskom štúdiu najmä pre možnosti zahraničných stáží, no priznáva, že veľkou výhodou by bol aj pretrvávajúci status študenta.

„Pre mladého absolventa nie je úplne ľahké začať nový a nezávislý život bez pomoci rodičov,“ hovorí. „Keď nemáš prácu, tak sú prvé mesiace, pokým nedostaneš prvú výplatu, finančne náročné,“ opisuje. Ako príklad uvádza bezplatné cestovanie vlakom, to by čerstvým absolventom bolo prospešné napríklad v časoch, keď si hľadajú prácu a dochádzajú na viaceré pracovné pohovory. Ako výrazne študent pocíti stratu výhod, podľa Kristíny závisí aj od toho, z akého prostredia pochádza a či sa môže oprieť o finančnú podporu rodiny.

Foto: SHUTTERSTOCK, Studio Romantic

Absolventi Ilustračná foto

Univerzity problém nevidia

Redakcia oslovila aj slovenské univerzity s otázkami, či evidujú takýchto študentov. Nie všetky na otázky reagovali, no tie, ktoré odpovedali, sa zhodli, že s podobnými prípadmi sa stretávajú len sporadicky a nejde podľa nich o výrazne rozšírený jav.

Respondenti potvrdili, že prihlášky si často podávajú najmä na české vysoké školy, kde pokračovanie v štúdiu po ukončení magisterského stupňa zvyčajne nie je spoplatnené. V prípade slovenských univerzít je situácia odlišná, keďže ďalšie štúdium po získaní titulu druhého stupňa býva často spojené so školným. Napriek tomu sa zápis na niektoré fakulty môže finančne oplatiť.

Čítajte viac Diplomová bublina praská. Čo bude s (našimi) univerzitami?

Ak absolvent využije študentský status na získanie internátneho ubytovania, úspora môže výrazne prevýšiť náklady na školné. Napríklad na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (UNIBA) je školné za ďalšie štúdium 900 eur ročne, pričom rozdiel medzi cenou internátu a komerčného prenájmu môže dosiahnuť aj viac ako 300 eur mesačne. V takom prípade úspora na bývaní prevýši náklady na školné už v priebehu niekoľkých mesiacov.

„Áno, takýto študenti existujú, ale nie je to významný počet,“ hovorí Lujza Laudárová z oddelenia pre vonkajšie UNIBA. Keďže štúdium je po prekročení štandardnej dĺžky spoplatnené, je podľa nej motiváciou predovšetkým potreba doplniť si vzdelanie.

V Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) taktiež evidujú len ojedinelé prípady absolventov, ktorí sa po získaní magisterského titulu zapisujú na ďalšie štúdium. „Štúdium je spoplatnené pomerne vysokou sumou a spravidla sa študenti rozhodnú pre štúdium z dôvodu rozšírenia alebo získania novej kvalifikácie,“ uviedla prorektorka pre vzdelávanie Jana Duchovičová.

Podľa skúseností z praxe UKF sa však absolventi na ďalšie štúdium nehlásia preto, aby si predĺžili benefity spojené so študentským životom. „Nenadobudli sme dojem, že by išlo o zneužívanie či snahu o zachovanie výhod,“ doplnila Duchovičová.

Čítajte viac Šok z cien bytov pokračuje. Experti navrhujú štyri kroky, ako zabrániť katastrofe s bývaním

Podobne odpovedali aj ďalšie oslovené univerzity. „Ide teda najmä o snahu nadobudnúť nové vedomosti a kompetencie v odlišnej oblasti, než akú vyštudovali pôvodne,“ uviedla hovorkyňa Prešovskej univerzity (UNIPO) Ingrid Timková. Univerzita zároveň priznala, že dôvody ďalšieho štúdia systematicky neskúma a štatistiky o rozsahu tohto javu nevedie.

Ani Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) tento jav systematicky nesleduje, uviedla vedúca oddelenia pre vzdelávanie Renáta Švarcová. Avšak keby sa podľa nej absolventi rozhodli prihlásiť na ďalšie denné štúdium, v zásade na žiadnej verejnej vysokej škole by to nebolo bezplatne.