Prichádza koniec amerického dáždnika? USA sťahujú z Európy stíhačky, lode aj bombardéry

Vyplýva to z interného dokumentu, ktorý Washington začiatkom júna predložil spojencom.  

Vyplýva to z interného dokumentu, ktorý Washington začiatkom júna predložil spojencom a ktorý podľa denníka The New York Times obsahuje doteraz najkonkrétnejší plán obmedzenia americkej vojenskej prítomnosti v NATO.

Menej stíhačiek, lodí aj strategických bombardérov

Navrhované zmeny zahŕňajú zníženie počtu stíhacích lietadiel F-16 a F-15E určených pre operácie NATO zo zhruba 150 na 100 strojov. Spojené štáty zároveň plánujú znížiť počet námorných prieskumných lietadiel z 26 na 15 a úplne stiahnuť osem tankovacích lietadiel, ktoré boli doteraz k dispozícii pre európske operácie.

Dokument počíta aj s presunom jednej ponorky vyzbrojenej riadenými strelami Tomahawk, lietadlovej lode, viacerých vojnových plavidiel a desiatok bojových lietadiel, ktoré sú súčasťou jej údernej skupiny. Z Európy má byť presunutá aj jedna z dvoch skupín strategických bombardérov vyčlenených na obranu kontinentu.

Ohrozený prieskum a reakcia na Rusko

Podľa európskych predstaviteľov, ktorí boli s plánom oboznámení, môže mať rozhodnutie zásadný vplyv na schopnosť NATO vykonávať diaľkový prieskum, sledovať pohyb ruských ponoriek alebo uskutočňovať presné útoky na veľké vzdialenosti.

„Aj keď sa každý z týchto škrtov dá zvládnuť samostatne, spoločne predstavujú významnú zmenu vojenského postoja a vytvárajú problémy pre európske odstrašenie naprieč celým spektrom obrany,“ uviedol analytik Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) Giuseppe Spatafora.

Prvý systematický krok Washingtonu

Trump dlhodobo kritizuje rozsah amerického financovania NATO a opakovane vyzýva európske krajiny, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Nový plán však podľa analytikov predstavuje prvý systematický krok smerujúci k zásadnému obmedzeniu americkej úlohy v aliancii.

Generál Alexus Grynkewich, najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, začiatkom júna vyhlásil: „V modeli síl NATO vznikla nezdravá spoluzávislosť od amerických kapacít.“ Dodal, že prezident Trump aj minister obrany Pete Hegseth dali jasne najavo, že tento stav sa musí zmeniť. „Potenciálna realita súbežných konfliktov vo viacerých regiónoch sveta si to vyžaduje,“ povedal.

Neistota v čase rastúceho napätia

Plán prichádza v citlivom období pre európsku bezpečnosť. Koncom mája zasiahol ruský bezpilotný prostriedok obytný dom v Rumunsku, čo bol prvý podobný incident vo väčšej obytnej zóne členského štátu NATO. Viaceré prípady narušenia vzdušného priestoru Aliancie ruskými dronmi zároveň posilnili obavy, že Moskva by mohla rozšíriť svoje agresívne kroky aj za hranice Ukrajiny.

Napriek plánovaným škrtom zostanú americké jednotky jednou z najväčších vojenských síl NATO v Európe. Európske krajiny zároveň v posledných rokoch výrazne zvýšili obranné výdavky a urýchlili modernizáciu armád. Viacerí európski politici však upozorňujú, že rozhodujúcou otázkou už nie je počet amerických vojakov či techniky na kontinente, ale ochota Washingtonu zasiahnuť v prípade krízy.

„Hlavným problémom NATO je, že pokiaľ bude Trump prezidentom, už neexistuje dôvera, že Spojené štáty prídu Európe na pomoc v prípade núdze,“ vyhlásil nemecký poslanec Anton Hofreiter.