Rusko podľa Putina zareaguje zvýšením počtu útokov proti Ukrajine.
„Sledujeme, že nepriateľ rozširuje používanie tejto vojenskej techniky, a to predovšetkým preto, aby dosiahol jediný cieľ: vniesť rozkol do ruskej spoločnosti, spôsobiť morálne a mravné škody, zasiať zmätok medzi ruských občanov a spôsobiť ekonomické škody. Nič o toho sa mu nepodarí,“ vyhlásil Putin podľa ruskej štátnej agentúry TASS.
Putin, ktorý v februári 2022 svojím rozkazom na vpád ruských vojsk do susednej krajiny rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, obvinil Severoatlantickú alianciu, že práve ona rozpútala vojnu na Ukrajine zvrhnutím proruského režimu v Kyjeve na začiatku roka 2014.
„Všetky krajiny NATO – všetky bez výnimky – stupňujú svoje úsilie, robia všetko možné, aby organizovali nepriateľské akcie proti Rusku a doviedli, ako sa domnievajú, túto vojnu rozpútanú proti Rusku do víťazného konca. Práve ony rozpútali vojnu. My sme nezačali bojové akcie zahájením špeciálnej vojenskej operácie, to nie. To oni uskutočnili štátny prevrat na Ukrajine, čo nás potom prinútilo vziať pod ochranu obyvateľov Krymu,“ vyhlásil ruský vodca v narážke na ruskú anexiu ukrajinského polostrova na jar 2014. „Snažia sa nám spôsobiť strategickú porážku. Snažili sa o to, ale teraz si uvedomujú, že je to nemožné. Je to nemožná úloha,“ zdôraznil.
Proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča na začiatku roka 2014 zvrhli opoziční demonštranti v Kyjeve. Janukovyč potom utiekol do Ruska a Rusko anektovalo Krym a rozdúchalo povstanie proruských separatistov na Donbase na východe Ukrajiny proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.
Keď ruský prezident Vladimir Putin vo februári 2022 vyslal svoje vojská na Ukrajinu, veril, že ju porazí v priebehu niekoľkých dní. Ale vojna na Ukrajine už trvá dlhšie ako prvá svetová vojna, upozornil americký denník The New York Times v článku poukazujúcom na paralely medzi oboma konfliktmi v podobe krvavých strát aj premien vojenstva pod vplyvom technológií. Podľa mnohých Ukrajincov sa však vojna v skutočnosti začala v roku 2014, keď ruské vojská obsadili Krym.
Vo vojne už padlo prinajmenšom 226 055 ruských vojakov, uviedla dnes ruská služba BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje a zmienených padlých identifikovala. Viac ako 200 z nich sú osemnásťroční mladíci.
Skutočné straty budú podľa BBC pravdepodobne oveľa vyššie, než sa dá z otvorených zdrojov zistiť. Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže pokryť 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uvádza BBC. Reálny počet padlých ruských vojakov sa tak podľa nej môže pohybovať medzi 347 776 až 502 344. Toto číslo ďalej narastie pri započítaní zabitých bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny a severokórejských vojakov.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii vyše štyri roky. Moskva vlastné vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí zriedkavo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára povedal, že od vpádu ruských vojsk do jeho krajiny vo februári 2022 padlo okolo 55 000 ukrajinských vojakov, veľký počet bojovníkov je podľa neho nezvestných.
Vo vojne prichádzajú o život aj civilisti. Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdila smrť najmenej 15 850 civilistov vrátane stoviek detí. Prevažnú väčšinu zabitých či zranených civilistov misia eviduje v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej vlády, na ktoré útočí ruská armáda.
Čítajte aj VIDEO: Na jednej z kľúčových ruských zbraní sa objavil záhadný detail. Čo môže znamenať?