Zbaliť kufre či ostať, vrátiť sa po štúdiu? Tabuľky hlásia návraty, realita – odliv mozgov

Po štyroch rokoch na Slovensku však svoje rozhodnutie znova prehodnocuje. „Prácu síce mám, ale bez partnera by som nedokázala platiť nájom a o kúpe niečoho vlastného môžem len snívať,“ hovorí otvorene. Ľudia v jej okolí hovoria o tom, že chcú odísť, ona po skúsenosti z Prahy vidí veci realistickejšie. Na Slovensku dnes nezostáva preto, že by jej tu bolo dobre, ale preto, že inú možnosť zatiaľ nevidí.

Keď sa odchod von stane symbolom úspechu

Pokračujúci odliv mozgov potvrdzujú dáta Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Slovensko podľa inštitútu čelí jednému z najvyšších odlivov mozgov na svete. V roku 2022 odišlo na zahraničné univerzity 16,5 percenta maturantov, v roku 2024 to bolo už rekordných 19,6 percenta – teda prakticky každý piaty študent.

Mimo krajiny odchádza najmä úspešná časť absolventov stredných škôl. Za hranicami končí 39 percent najlepších maturantov zo slovenčiny a maďarčiny a až 61 percent top talentov z matematiky. Celkový počet slovenských študentov v cudzine sa pritom už roky drží na úrovni okolo 31-tisíc. Dôvodom sú však najmä menšie populačné ročníky, keďže celkový počet vysokoškolákov na Slovensku medzi rokmi 2010 a 2021 klesol z 257-tisíc na 157-tisíc.

Prečítajte si tiež:

Podobné správanie mladých pozoruje aj Lucia Tkáčová, delegátka Európskeho dialógu mládeže a členka Rady mládeže. „Prieskumy a rozhovory ukázali, že mladí ľudia hľadajú lepšie podmienky – vybavenie univerzít, kvalitnejšie laboratóriá alebo celkovo iný systém. Veľa z nich hovorilo aj o inom, rešpektujúcom prístupe k študentom,“ vysvetľuje s tým, že odchod von sa v našej spoločnosti stal určitým znakom úspechu. „Niektoré školy prezentujú štúdium v zahraničí ako symbol úspechu. Stavia sa na tom obraz kvality samotnej školy – že veľa absolventov ide študovať do zahraničia. Alebo jednoducho odchádzajú preto, že idú ich kamaráti.“

Lucia Tkáčová
Zdroj: Aktuality

Katka vyštudovala medicínu v Brne. Zlákali ju presne reči okolia o lepšom školstve. „Keď sa riešili vysoké školy, panoval názor, že tie české poskytnú lepšie vzdelanie než tie u nás na Slovensku. V Čechách sa navyše môj odbor študuje o rok kratšie a prijímačkový systém mi vyhovoval viac,“ hovorí. Hoci jej školský systém vyhovoval, nakoniec sa rozhodla vrátiť na Slovensko. „Ja som do zahraničia išla len kvôli kvalite školstva, nikdy som tam neplánovala ostať,“ dodáva. Dôležité pre ňu bolo najmä to, aby bola blízko rodiny a kamarátov.

Návrat domov versus život v cudzine

Úplne iný príbeh zažíva Veronika, ktorá sa do zahraničia presťahovala taktiež kvôli škole. V Amsterdame už má prácu, kontakty. Patrí k väčšine ľudí, ktorí sa po štúdiu rozhodli ostať v zahraničí. Analýza návratnosti študentov od IVP a Inštitútu sociálnej politiky poukázala na to, že domov sa reálne vracia len 37 až 43 percent absolventov.

Slovenský systém vníma ako nepriateľské prostredie. „Politická situácia na Slovensku je tragická a to je hlavná vec. Myslím si, že Slovensko momentálne nie je ideálnym priestorom pre mladých ľudí po škole,“ hovorí. „Mladí často cítia beznádej, pretože nevidia perspektívu dobrého života. Pracovný trh je veľmi náročný a je ťažké vyžiť. Mám pocit, že terajšia vláda viac operuje pre starších ľudí.“

Veronikine slová korešpondujú aj s čerstvými dátami z prieskumu Rady mládeže. Zistenia z XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou ukazujú, že 28 percent mladých Slovákov vyjadruje spokojnosť s tým, ako u nás funguje demokracia. A až 77 percent z nich má pocit, že vládu a politikov nezaujímajú.

Podľa Lucie Tkáčovej je to dlhodobý problém celého systému, no situácia má dve strany. „Je pravda, že vracia sa menej ľudí, ako odchádza, čo nie je pozitívny trend. Na druhej strane nám z prieskumov vyplynulo, že tí, ktorí sa vracajú, tak robia z presvedčenia, že chcú pomôcť zlepšovať našu krajinu.“