Konzervatívci majú poslednú šancu poraziť Smer. Ak to nevyjde, spoja sa s ním (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.06.13.
Zlomová línia v slovenskej politike sa mení. Už to nie je HZDS či Smer proti „demokratickej opozícii“. Ide o globálny súboj progresivizmu a tradicionalizmu.
Progresívne Slovensko sa toľko núkalo menším stranám, že sa stane archou, ktorá ich bezpečne vyvezie na suchú zem Národnej rady, až sa tejto myšlienky chopil niekto, kto má k biblickým podobenstvám predsa len bližšie.
„Strany KDH, Hnutie Slovensko, možno Maďarská aliancia, my Konzervatívci, Za ľudí by mali kandidovať spolu na jednej kandidátke, aby ich kandidát na premiéra porazil aj Smer, aj Progresívne Slovensko a zostavil vládu. To je moja vízia, ktorej verím,“ vyhlásil Milan Krajniak počas diskusie Konzervatívci po voľbách na Bratislavských Hanusových dňoch.
„Potrebujeme postaviť premiéra. Ak by sa KDH s Hnutím Slovensko dohodlo na dobrom kandidátovi na premiéra a my ostatní by sme ho podporili, táto kandidátka by dokázala vyhrať voľby,“ myslí si predseda Kresťanskej únie, ktorá po novom používa skrátený názov Konzervatívci.
Prečítajte si tiež:
Konzervatívneho premiéra dávno máme
Niežeby to nebola legitímna ambícia. Podľa vlaňajšieho prieskumu agentúry NMS sa nadpolovičná väčšina Slovákov identifikuje ako tradicionalisti. Nie je naivné si myslieť, že Slovensko môže mať konzervatívneho premiéra. Problémom Krajniakovho plánu je to, že takého premiéra úž dávno máme. Volá sa Robert Fico.
Do segmentu tradicionalistickej pravice, kam bezpochyby patrí KDH i Krajniakovi Konzervatívci, sa totiž zaraďuje len osem percent Slovákov. Možno to je dôvod, prečo je väčšina konzervatívnych strán podľa prieskumov preferencií a volebných modelov mimo parlamentu. Z tých ôsmich percent konzervatívnych pravičiarov podľa prieskumu NMS takmer tretina volí mimoparlamentné strany, desatina Republiku a každý štvrtý je nevolič.
Prečítajte si tiež:
Zvyšných 44 percent tradicionalistov sú ľavičiari, a toto spektrum dostatočne obslúži Smer. Čo zostane, to vezme Republika a Hlas. A dokonca aj väčšina voličov KDH a Hnutia Slovensko sa považuje za ľavicových. Za to, že konzervatívci sú takí slabí, nemôže trieštenie. Po konzervatívnej pravici, aká nám vládla na prelome milénia, prosto nie je dopyt.
Preto sa konzervatívci pozerajú naľavo. „Možno sa tu páni budú hnevať, ale ak by takýto konzervatívny blok vyhral voľby a chýbalo by mu desať poslancov, radšej by som sa dohodol s desiatimi poslancami Hlasu,“ vyhlásil Krajniak na Hanusových dňoch. „Poslancov Hlasu by som ustrážil, aby nekradli,“ dodal.
Liberálov vidno len cez ružové okuliare
Nuž, môže sa na to hnevať ktokoľvek, ale Krajniak má pravdu. Pre malé strany, ako je tá jeho, je konzervatívna ľavica prirodzenejším partnerom ako progresívci. Umiernení konzervatívci, ktorí s nostalgiou spomínajú na časy Dzurindových vlád, vám povedia, že Slovensku sa darilo najviac, keď spolupracovali liberáli a konzervatívci, no tých liberálov vidia len cez ružové okuliare spomienkového optimizmu.
V skutočnosti nám vládla ekonomicky neoliberálna a hodnotovo prinajlepšom centristická pravica. Alebo azda liberáli uzavreli Vatikánske zmluvy? Konzervatívci si predstavujú spoluprácu s liberálmi tak, že liberáli zostanú ticho a vzdajú sa svojich hodnôt. Alebo slovami Igora Matoviča „nedovolíme im z toho zrealizovať absolútne nič. Môžu si o tom slintať, koľko chcú. Nebudú mať z toho nič,“ vyhlásil o „ideologickej“ časti programu PS.
Prečítajte si tiež:
Rozdiel oproti minulosti spočíva v tom, že konzervatívci sa na prelome milénia museli sústrediť na ekonomické reformy, integráciu do EÚ či NATO a vôbec modernizáciu krajiny. Hodnotové témy si mohli dovoliť väčšinou nechať bokom. Svet bol iný. Dnes však majú konzervatívci pocit, že status quo musia aktívne brániť a využiť na to všetky prostriedky.
Napokon, Milan Krajniak strašil tým, že Michal Šimečka príde ako premiér do Bruselu a vzdá sa práva veta, podľa poslanca Smeru Jána Podmanického je „progresívny experiment“ najväčším ohrozením Slovenska a aj Krajniak si myslí, že progresivizmus nenávidí civilizáciu a kresťanstvo a chce ich zničiť.
Zápas o osud civilizácie
Samozrejme, Krajniakova predstava, že konzervatívny blok môže vyhrať voľby, ak postaví kandidáta na premiéra, nie je veľmi realistická. Jeho najsilnejšou stranou by bolo bývalé OĽaNO, ktoré nemá ani desať percent. Igora Matoviča postaviť nemôže a nikoho iného Matovič nedovolí. Predseda KDH Milan Majerský je regionálny politik a Viliam Karas ani nie je v parlamente. A dosadzovať na čelo niekoho mimo strán by bolo nepoctivé.
Navyše, typická konzervatívna strana nikdy voľby na Slovensku nevyhrala. SDK a neskôr SDKÚ vládli iba preto, lebo dali voličom nádej, že porazia mečiarizmus a vovedú Slovensko do 21. storočia ako funkčnú a perspektívnu krajinu. Ľudia konzervatívcov nevolili kvôli konzervativizmu, ale kvôli tomu, že vtedy znamenali viac slobody. Áno, znie to paradoxne.
Prečítajte si tiež:
No ani Igor Matovič nevyhral preto, lebo bol prorodinným konzervatívcom, ale preto, že najefektívnejšie stelesnil „boj proti Smeru“ a sľúbil, že sa poráta s následkami jeho troch vlád. Voliči si ho nevybrali ideologicky, ale pragmaticky podľa deliacej čiary medzi Smerom a inou alternatívou. Zdá sa však, že táto dlhoročná zlomová línia v slovenskej politike sa mení.
Už to nie je HZDS či Smer na jednej strane a „demokratická opozícia“ na strane druhej. A dokonca to celkom nie je ani rivalita medzi konzervatívcami a liberálmi. Ide o globálny súboj progresivizmu a tradicionalizmu. Konzervatívci začínajú vnímať Slovensko len ako jedno bojisko zápasu o osud celej civilizácie. A ak ide o celé ľudstvo, prepáčia všeličo.
Rovnaké zlo
Krajniakova poznámka o tom, že radšej ustráži pár poslancov Hlasu pred tým, aby nekradli, než by sa mal spojiť s Progresívnym Slovenskom, ukazuje, ako zrejme uvažujú mnohí slovenskí konzervatívci. To jediné, čo im na Smere a Hlase prekáža, je „kradnutie“, teda korupcia, veď aj Igor Matovič si na údajnom boji proti nej urobil meno.
Bez toho sa so Smerom vo veľa veciach zhodnú takpovediac civilizačne. Oveľa viac, než s Progresívnym Slovenskom. A nielen v otázkach manželstiev osôb rovnakého pohlavia a adopcií a iných vecí, ktoré podľa nich „popierajú prirodzené hodnoty“, ale pravdepodobne aj trebárs v témach suverenity a vzťahu k Európskej únii.
Prečítajte si tiež:
Hoci je Progresívne Slovensko najsilnejšou stranou, pre politikov, ktorí zastupujú približne 20 percent voličov, bude vždy len podmienečným partnerom, ktorého treba, slovami Igora Matoviča „ustrážiť“. „Kradnutie“ a „progresívne úchylky importované z Bruselu“ konzervatívci považujú za rovnaké zlo. Alebo ako by povedal Milan Majerský, rovnaká pliaga.
Rozdiel medzi Krajniakom a Matovičom (a zrejme aj Majerským) je len v tom, že Posledný križiak si myslí, že ľahšie udrží na uzde korupciu ako progresivizmus a bývalý premiér s „korupčníkmi“ spolupracovať nechce. Zatiaľ však azda môžeme Igorovi Matovičovi veriť, že vládu konzervatívneho bloku s podporou časti Hlasu by netoleroval a uprednostnil by PS.
Liberáli nám budú chýbať
Napokon, z toho istého, čo teraz navrhuje Krajniak, dlhodobo verejne obviňuje Michala Šimečku. Progresívne Slovensko podozrieva, že zradí a po voľbách sa dohodne s Hlasom. Už len preto to on urobiť nemôže. Aj Milan Majerský tvrdí, že chce, aby sa sily progresívcov a liberálov po voľbách premiešali.
Určite sa okrem Matoviča nájdu aj ďalší, ktorým prekáža falošný konzervativizmus Roberta Fica. No zábrany pár konzervatívcov, ktorí si vyhodnotia, že PS je pre nich stále prijateľnejšie než Smer, Hlas či Republika, sú slabou poistkou. Progresívne Slovensko si môže nahovárať, čo chce, no pre veľkú časť konzervatívcov už nie je prirodzeným spojencom.
Nechceme voličov strašiť, no toto budú asi posledné voľby, kedy môže reálne vzniknúť spojenectvo konzervatívcov a liberálov proti Smeru. Ak to nevyjde, po tých ďalších nás môže čakať veľká civilizačná koalícia pravých a ľavých tradicionalistov proti liberálnej demokracii so Smerom na čele. Až potom uvidíme, ako veľmi nám tí liberáli chýbajú.