Ľudovít Ódor: Slovensko ešte nikdy nebolo bližšie k zmrazeniu eurofondov
obchodnyregister
2026.06.13.
Podľa člena tieňovej vlády a europoslanca za Progresívne Slovensko Ľudovíta Ódora sa Slovensko za 20 rokov od nástupu Roberta Fica k moci dostalo akurát tak na dno rebríčkov. Aktuálne sme navyše najbližšie k zmrazeniu eurofondov, ako sme kedy boli. Jeho bývalá úradnícka vláda sa ďalej stretáva, pričom ľudia z nej sú ochotní do budúcna pomáhať štátu aj existujúcim politickým stranám.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo považuje argument poslanca Huliaka o utajovaní korupcie pred Bruselom za extrémne smiešny;
- ako funguje pripravovaný európsky 28. právny režim pre inovatívne firmy a startupy, ktorého je spravodajcom;
- z akého dôvodu považuje vládne prorastové opatrenia len za prácu navyše pre podnikateľov;
- prečo v opozičnom programe TRESK dva roky pred voľbami chýbajú konkrétne výpočty úspor;
- ako vníma prepad slovenskej ekonomiky za posledných 20 rokov od prvého nástupu Roberta Fica k moci;
- či je súčasná situácia s prázdnymi stoličkami kľúčových nominácií dôkazom nefungujúceho štátu;
- či je ochotný po budúcich voľbách prevziať zodpovednosť za riadenie krajiny a stať sa členom vlády;
- z akých dôvodov sa neplánuje zúčastniť referenda vypísaného na 4. júla.
Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu NA ROVINU s Petrom Hanákom, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.
Aktuality tento týždeň odhalili, že Michal Fico mesačne dostáva 5 000 eur zo štátnych peňazí, ktoré idú cez stranu Smer do Agentúry Smer, s. r. o.. Táto agentúra následne vypláca plat svojmu konateľovi Michalovi Ficovi. Smer tvrdí, že nejde o štátne peniaze. Sú to podľa vás štátne peniaze, alebo nie?
Máte zrejme nesprávne priezvisko. Keby ste sa volali Fico, Gašpar alebo Kaliňák, tak by ste záhadne zbohatli a stačilo by vám byť synom, bratrancom alebo synovcom. Druhá vec je, že kým ekonomickú transformáciu Smer nezvláda, vynikajúco mu ide transformácia štátnych peňazí na súkromný majetok konkrétnych ľudí. Vidíme to už pomerne dlhú dobu. Sú veľmi dobrí v transformácii peňazí, ale bohužiaľ len týmto jedným smerom. Keby dokázali v štáte vygenerovať viac peňazí, viac by nám to pomohlo. K takzvaným prorastovým opatreniam sa však ešte dostaneme.
Budete tento prípad v Progresívnom Slovensku používať ako protiargument? Keď niekto spomenie mamu Michala Šimečku, vy odpoviete: „A čo Ficov syn?“
Podľa mňa je potrebné ľuďom vysvetľovať situáciu, pretože to nie je ojedinelý prípad. Vidíme rôzne pochybné machinácie s európskymi peniazmi, čo si čoraz častejšie všíma aj Brusel, či už Európska komisia alebo Európsky parlament. Začína to byť pre Slovensko veľký problém, ak chceme mať vôbec nejaké prostriedky na naštartovanie ekonomiky.
V politickej komunikácii to určite bude rezonovať. Pre PS je však dôležitejšie poukazovať na širšie súvislosti a nebaviť sa len o rodinných príslušníkoch, ale o celom systéme korupcie a nevyužívania európskych peňazí. Chápem však, že pre mnohých ľudí je dôležité mať argument v štýle aj vy máte podobný prípad, takže sa to bude používať aj naďalej.
Po rokoch zdržiavania sa rozbehla obžaloba v kauze Očistec. Vnímajú v Európskej únii alebo v Európskom parlamente, že Slovensko má obžalovaného podpredsedu parlamentu, ktorý čelí obvineniam z organizovaného zločinu a státisícových úplatkov?
Nevnímajú to prípad od prípadu, pretože v každej krajine sa vyskytujú korupčné kauzy. Pre nich je podstatné, či ide o systematický problém a či vláda proti nemu bojuje. Nedávna rezolúcia o Slovensku bola presne o tom, že keby sme si vzali manuál, ako škodiť demokracii a zneužívať eurofondy, tak by sme na Slovensku odfajkovali jeden bod za druhým.
Ešte nikdy sme neboli tak blízko k zmrazeniu eurofondov na dlhší čas. Na Slovensku sa systematicky demontuje právny štát a funguje tu systém korupcie. Najnovšie je problém s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Komisia vidí, že tí istí ľudia, ktorí figurovali v kauze Dobytkár, sú opäť v PPA a majú ju presvedčiť, že všetko pôjde čestne. Keď dnes niekto povie v Európskom parlamente slovo hacienda, nemyslí tým dom v Španielsku, ale špecifický slovenský problém so zneužívaním eurofondov. V tomto sme dosiahli v Európe naozaj veľký úspech.
Na Slovensku bol eurokomisár pre spravodlivosť, ktorý pripravuje správu o stave právneho štátu. Už predchádzajúce správy konštatovali problémy, ktoré sme nenapravili. Ak sa opäť potvrdia nedostatky, správa má byť publikovaná na prelome júna a júla, môže to byť dôvod na zmrazenie eurofondov? Bude to zmrazenie podmienené práve touto správou?
Neviem. Ako europoslanci by sme to ani nemali vopred vedieť, keďže je to úloha Komisie, ktorá stráži právnu čistotu. My však strážime Komisiu. Sme teraz ďalej než v minulosti, pretože Parlament prijal rezolúciu a Komisia musí brať jeho hlas do úvahy. Ak prekážky nie sú odstránené, šanca na zmrazenie eurofondov je oveľa vyššia.
Osobne by som nebol rád, keby sa to stalo, pretože neuznávam logiku „čím horšie, tým lepšie“ a naše regióny tie peniaze potrebujú. Pravdou však je, že táto vláda je v čerpaní eurofondov katastrofálna. Možno by si to niektorí všimli až po čase, pretože peniaze aj tak nevieme rozumne využívať.
Ľudovít Ódor v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Naša pozícia je taká, že nehlasujeme za zmrazenie fondov, ale zároveň nechceme kryť Ficove zlodejiny. Právny štát je dôležitý, pretože pri vstupe do Únie sme súhlasili s určitými pravidlami. Európska komisia nehľadá na Slovensko bič, len vyhodnocuje pravidlá, ku ktorým sme sa sami zaviazali.
Poslanec Huliak v tomto štúdiu minulý týždeň povedal, že treba zabrániť tomu, aby sa Európska komisia o porušeniach dozvedela, a že sa to v Bruseli nedozvedia, ak im to niekto zo Slovenska nenažaluje. Čo hovoríte na tento argument?
Je to extrémne smiešny argument. Predstava, že Komisia len čaká, kým niekto nabonzuje, je naivná. Majú tu svojich predstaviteľov, kanceláriu aj štatistický úrad, ktorý vyhodnocuje údaje. Páči sa mi tá úprimnosť, že zlodejiny nie sú problém, ale problémom je, ak sa o nich niekto dozvie. Takéto uvažovanie však nemá v riadení štátu v 21. storočí čo hľadať a beriem to s veľkou rezervou.
Ak sa vrátime ku kauze Očistec, koaliční predstavitelia sa ju snažia spochybňovať tým, že v rokoch 2020 až 2023 policajti nadávali do odposluchov vo svojich kanceláriách. Tým spochybňujú vtedajší právny štát, hoci správy Európskej komisie konštatujú zhoršenie až po roku 2023.
Nie je to prekvapujúce. Ich prvým opatrením po voľbách nebola ekonomika ani sociálne istoty, ale trestný zákon, aby zabezpečili nižšie tresty a premlčanie skutkov pre svojich kamarátov. Keby si boli istí svojou nevinnou, neriešili by to ako prioritu. Už to samo osebe poukazuje na to, že majú maslo na hlave.
Zvonka to bije do očí – ak je človek obžalovaný z organizovaného zločinu tvárou parlamentu, niečo nie je v poriadku a škodí to imidžu krajiny. Rozbili špeciálnu prokuratúru a všetko, čo vyšetrovalo korupciu, a má to efekt. Korupcia nám zo štatistík záhadne zmizla. Je to štýl pána Huliaka: ak korupciu nevyšetrujeme, tak neexistuje.
V policajných štatistikách sa neobjavuje.
Predtým sme mali stovky prípadov, dnes riešime jednotky, akoby korupcia prestala existovať. Je to pekná rozprávka, ktorej podľa mňa neveria ani oni sami.
Je pravda, že budúci európsky rozpočet má byť podmienenejší a má sa podobať na plán obnovy? Teda, že eurofondy už nebudú vyplácané len tak, ale budú naviazané na konkrétne podmienky?
Táto otázka prechádza parlamentom celkom hladko. Mnohí si myslia, že podmienenosť základnými princípmi je nevyhnutná. Voličom v západných krajinách sa nepáči, že sa na Slovensku peniaze rozkradnú a my ešte nadávame na Úniu a ničíme demokraciu.
Existuje silný konsenzus, že solidarita s tými slabšími by nemala končiť u oligarchov alebo organizovaného zločinu pri nefunkčných kontrolných mechanizmoch. Myslím si, že aj Komisia je na tejto strane.
Nemôže to však nejaký členský štát zablokovať, ak to nie je v jeho záujme?
Zablokovanie rozpočtu by znamenalo, že sa k peniazom nedostanú ani oni, čo je silná motivácia dohodnúť sa. Podobne ako pri pláne obnovy, aj tu zrejme dôjde k dohode. Ako silne bude podmienenosť vyzerať, uvidíme. Táto vláda síce splnila niektoré míľniky, ale v skutočnosti sa situácia nezlepšila.
Musíme chcieť strážiť verejné peniaze najmä my sami, aby išli do regiónov na cesty a kanalizácie. Od nášho vstupu sme dostali takmer 30 miliárd eur, no zaostalé regióny sa k Bratislave priblížili len minimálne. Veľkú časť peňazí sme akoby vyhodili von oknom alebo sa smeráckym slovníkom transformovali v prospech konkrétnych ľudí namiesto tých, ktorí to potrebujú.
Európa má jeden trh, no 27 pravidiel
V Európe sa pripravuje takzvaný 28. právny režim, ktorého ste spravodajcom v parlamente. Čo to znamená? Bude môcť niekto, kto chce podnikať na Slovensku, obísť národné právo, vysoké odvody či transakčnú daň cez tento medzinárodný režim?
Problémom Európy je, že máme inovatívne nápady a startupy, ktoré však pri raste radšej odchádzajú do Ameriky. Hoci máme 450 miliónov spotrebiteľov, v skutočnosti máme 27 rôznych právnych režimov. Firmy nemajú peniaze na konzultantov pre každú krajinu, v ktorej chcú expandovať.
Cieľom je vytvoriť právny režim pre inovatívne firmy, ktoré chcú pôsobiť v celej Únii. Neznamená to, že to využije každý. Mení sa to najmä pre tých, ktorí chcú expandovať alebo hľadajú investorov. Zahraniční investori dnes často nevedia na Slovensku investovať, lebo nepoznajú náš režim. V Amerike funguje takzvaný Delaware systém, kde startupy vedia presne, do čoho idú. My chceme niečo podobné.
Ľudovít Ódor v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Čo sa týka daní, ktorých som spravodajcom, chceme pre inovatívne firmy vytvoriť jednoduchšie prostredie. Neznamená to, že sa tam prihlási najväčší platca daní zo Slovenska, aby platil menej, to by nikdy neprešlo. Startupy zo začiatku veľa priamych daní neplatia, majú skôr problém zháňať peniaze. Riešime preto digitálnu komunikáciu, jeden daňový základ a komunikáciu len s jedným daňovým úradom. Celý zámer je o tom, aby sme boli lídrom v škálovaní startupov, v čom momentálne zaostávame.
Potvrdila to aj takzvaná Draghiho správa, podľa ktorej by sme boli bohatší, keby sme bariéry medzi 27 trhmi zredukovali. Je to správna cesta?
Je to jedna z ciest. Ideálne by bolo mnohé aspekty harmonizovať, ale na to nie je vždy vôľa, tak sa volí táto bočná cestička. Bariéry medzi nami sú obrovské. Medzinárodný menový fond vypočítal, že hoci Trump hrozí clami, naše vnútorné bariéry v tovaroch zodpovedajú clu vo výške 40 %. Keby sme ich dali na polovicu, dokázali by sme rásť z vlastných síl.
Máme jeden trh, ale 27 rôznych režimov v oblasti zakladania firiem, práv zamestnancov, platenia daní či dĺžky súdnych procesov. Ak spočítame všetky tieto rozdiely, je to spomínaných 40 % fiktívneho cla. V súčasnom svete vyhráva silnejší a väčší. Viete, koľko firiem z Európy je v prvej stopäťdesiatke najväčších na svete? Iba jedna jediná. Nemáme gigantov, ktorí by súperili s americkými alebo čínskymi firmami. Ak tu neurobíme zmenu, výrazne zaostaneme v inováciách aj umelej inteligencii.
Kedy bude toto riešenie reálne v praxi?
Robím všetko preto, aby to bolo čím skôr, keďže je to priorita aj pre Komisiu. Tento rok by sa mohli uzavrieť trialógy o základnom právnom režime. Čo sa týka modulov pre dane a ďalšie oblasti, tam som menej optimistický, ale základ by mohol byť hotový do dvoch rokov.
Vláda minulý týždeň predstavila takzvané prorastové opatrenia. Prinesú slovenskej ekonomike reálny rast?
Nazvať tento balík prorastovým a zároveň na tlačovke priznať, že bude mať minimálny vplyv, je absurdné. Sme jediná krajina na svete, ktorá robí prorastové opatrenia bez vplyvu na rast. Vláda najskôr zaviedla povinnosť vylepovať papierik v obchodoch a teraz hovorí, že v rámci prorastových opatrení ho zruší. Sme tam, kde sme boli, ale nazvali sme to prorastovým opatrením.
Podnikatelia na tom neušetria ani cent, skôr je to pre nich práca navyše, keď ho musia strhávať. Logika štýlu „rozbite si doma nábytok, aby mali stolári prácu“ nie je ekonomická. My sme za ten istý čas dali na stôl program TRESK, kde je strategický zámer, ako pomôcť ekonomike.
Vyčítajú vám však, že v programe TRESK chýbajú čísla a výpočty úspor.
Je tam jedno konkrétne číslo: transakčná daň musí ísť na nulu. O ostatných parametroch je ťažké uvažovať dva roky pred voľbami, keď náš minister financií nevie dodržať ani vlastný plán. Myslím si, že keď súčasná vláda skončí, zanechá po troch kolách konsolidácie vyšší deficit, než s akým začínala.
Chceme znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce. Keby sme dnes napísali, že ho znížime o percento a oni po sebe nechajú dvojnásobne väčšiu dieru, budeme musieť rozmýšlať, ako inak to nastaviť. Preto náš prístup obsahuje 73 opatrení, ktoré budeme šesť mesiacov pred voľbami konkretizovať podľa aktuálneho stavu ekonomiky.
Odmietam prístup, kedy vláda v treťom roku vládnutia začína rozmýšľať, čo s ekonomikou. TRESK pripravuje budúcu vládu tak, aby od prvého dňa vedela, čo chce robiť, a nie pol roka vymýšľala zrušenie jedného papierika.
Aby sme boli férovi, sú tam aj iné body, napríklad možnosť založiť si s. r. o. od 16 rokov. To podľa vás nepomôže?
Niektoré veci v balíku sú dobré a prospešné, ale čakať od nich naštartovanie rastu je nereálne. Koniec koncov, ani odbory, zamestnávatelia či samotná ministerka Saková od toho nič neočakávajú. To je vizitka zodpovednosti za riadenie krajiny.
Prázdna stolička je niekedy lepšia ako zlá nominácia
V roku 2026 si pripomenieme 20. výročie od prvého nástupu Roberta Fica k moci. Ako hodnotíte pokrok Slovenska od roku 2006?
Za tých 20 rokov sme nevideli stále rovnakého Roberta Fica. Zo začiatku bol síce skeptický voči európskemu projektu, ale snažil sa o lepšiu integráciu a trhy ho presvedčili o výhodnosti eura. Chcel byť v jadre a bol ešte oduševnený sociálny demokrat. Na začiatku sme ťažili z predchádzajúcich reforiem, lenže z tých sa nedá žiť večne.
Ľudovít Ódor v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Ak nemáte v ekonomických otázkach žiadnu predstavu, výsledkom je fiasko. V roku 2006 sme boli v prvej trojke krajín našej desiatky v ekonomickej výkonnosti, dnes sme v mnohých ukazovateľoch na chvoste a predbiehajú nás aj krajiny, ktoré pristúpili neskôr. Prvých desať rokov Ficovej vlády bolo menšou katastrofou než tých posledných desať.
Zdá sa, že sme v inštitucionálnej kríze. Chýba riadny guvernér NBS, nevedia zvoliť člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na Ústavný súd sa nikto nehlási a plán obnovy riadi minister školstva. Vyzerá to ako nefungujúci štát, je to tak?
Vyzerá to tak, lebo to nefungujúci štát je. Otázkou však nie sú len tie nominácie. Nečakám, že po obsadení pozícií by štát začal fungovať. Pozrite sa na posledné nominácie veľvyslancov – niekedy je prázdna stolička lepšia, lebo aspoň nerobí hlúposti. Pri tejto vláde sa vôbec nemusí naplniť podmienka kvalifikácie či vízie, takže v niektorých prípadoch chvalabohu za tie prázdne miesta.
Čím to je, že nevedia dodať ľudí, ktorí majú aspoň nejakú víziu?
Smer sa posunul zo sociálnej demokracie ku krajnej pravici. Odborníci nemajú záujem riešiť oblasti pod touto vládou alebo byť s ňou spájaní.
Ani na Ústavný súd, čo je lukratívna pozícia, sa neprihlásili.
Možno sa to pre niekoho drží. Ľudia s odbornosťou sa nechcú spájať s tými, ktorí rozbíjajú jednotu Únie alebo majú korupčné kauzy. Štát neriadi len jeden premiér z Bratislavy, potrebujeme kádre na všetkých úrovniach vrátane samospráv, a to sa nevybuduje nadávaním a rozbíjaním všetkého.
Počul som, že sa stále stretávate so svojou bývalou úradníckou vládou. Pripravujete sa takto na budúce funkcie?
Naša vláda bola jedinečná príležitosť, kedy sme chceli ukázať, že sa dá vládnuť aj inak. Určite sa stretávame, tí ľudia majú víziu a poznajú prostredie ministerstiev. Čím viac poznatkov využijú súčasné politické strany, tým lepšie. Som skôr spájač ako rozbíjač; pre mňa nie je dôležitá funkcia, ale aby sa veci pohli dopredu.
Nestretávate sa so svojimi bývalými ministrami pri pive len ako s kamarátmi, ale aj s cieľom pripraviť ich na návrat do štátnych funkcií?
Nerozprávame sa len o kvalite vína, ale aj o problémoch Slovenska. Snažím sa prepájať ľudí, ktorí pracovali na konkrétnych problémoch, s tými, ktorí hľadajú riešenia, ale nie som dohadzovač kádrov. Je dôležité prepájať ľudí, ktorí chcú zmenu, lebo nás je v skutočnosti pomerne veľa.
Mnoho mladých talentov by sa vrátilo domov, keby sa situácia zmenila. Forma participácie nemusí byť len politická, ale aj odborná. Politická strana vie riadiť krajinu len vtedy, ak dokáže osloviť ľudí aj na nižších úrovniach.
Úradnícka vláda sa prezentovala ako apolitická, teraz však hovoríte, že politické strany budú potrebovať týchto ľudí na obsadzovanie funkcií v štáte. Nie je to v protiklade?
Nehovoril som o politických postoch. Niektorí bývalí členovia úradníckej vlády sú poradcami aj súčasných ministrov, čo je dobré z hľadiska kontinuity vedomostí. V tomto štáte nie sú len politické funkcie. Ja sám som kedysi riešil zavedenie eura či projekt Hodnota za peniaze so Smerom z nepolitickej pozície. Pre mňa sú dôležité veci, nie to, či mám politickú funkciu.
Podľa prieskumu by si vás voliči PS vedeli predstaviť opäť ako premiéra. Vidíme, že Smer úspešne likviduje oponentov ako Andrej Kiska či Zuzana Čaputová očierňovaním, až ich to odradí od ďalšieho pokračovania. Ste ochotný prevziať zodpovednosť za riadenie štátu, ak na to príde?
Treba tento model správania prelomiť, nemôže to takto pokračovať. Plne podporujem Michala Šimečku, aby ho útoky na jeho rodinu nezlomili, hoci je to osobne zložitá situácia. Videli sme to pri útokoch na deti Zuzany Čaputovej. Šimečkova dôveryhodnosť je momentálne vysoká a preferencie neklesajú, takže to treba ustáť.
Keby sme zmenili lídra zakaždým, keď naňho niekto vytiahne špinu, bola by to len prehra. Ak človek nemá maslo na hlave a strana nemá korupčné kauzy, nie je dôvod odstupovať. Pokiaľ ide o mňa, nemám žiadne ambície a v PS o tom ani neprebiehajú rozhovory.
Prečo nie ste členom PS, hoci ste za nich kandidovali?
Každý sa ma to pýta, ale ja v tom nevidím žiaden zázrak. Keď idem po ulici, mám PSko takmer vytetované, keďže som za nich kandidoval. Rozdiel je v tom, že nemusím riešiť vnútropolitické veci v strane. Radšej chodím po Slovensku a venujem sa ekonomickému programu. Som členom tieňovej vlády a to mi stačí; nepotrebujem k tomu preukaz. Nikdy som nebol členom žiadnej strany a táto pozícia mi vyhovuje.
Chceli by ste byť po voľbách ministrom? Richard Sulík roky otvorene hovorí o ambícii byť ministrom hospodárstva alebo predtým financií.
Nerád o tom rozprávam dopredu. Najprv treba vyhrať voľby a zostaviť vládu. Keby som to vylučoval, nebol by som v tieňovej vláde. Momentálne koordinujem ašpirantov na ministrov, aby vedeli, do čoho idú, a aby ich práca mala hlavu a pätu. Mohlo by ísť o pozíciu podpredsedu vlády pre ekonomiku, ale nebudem o žiadne ministerstvo silou-mocou bojovať.
Ľudia majú právo vedieť, čo môžu čakať, a kampaň musí byť transparentná. Aj preto pracujeme na programe TRESK. Niektoré strany, napríklad Smer, ani poriadny program nemali, čím boli síce transparentní v tom, že nevedeli, čo idú robiť, ale takto sa Slovensko nezmení. To bol problém aj vlády pána Matoviča, kedy ministri netušili, do čoho idú, a bez cieľa neviete, či ste sa niekam dostali.
Zúčastníte sa referenda 4. júla?
Asi nie. Vnímam to v tradičnej politickej rovine a nemyslím si, že to bude úspešné. Pravdupovediac som nad tým ešte ani hlbšie nerozmýšľal.
Vo všeobecnosti som fanúšikom referenda skôr v otázkach, ktoré trápia bežných ľudí na nižšej úrovni, podobne ako vo švajčiarskych kantónoch. Pri politických otázkach by som skôr nechal rozhodovať odborníkov, pretože nie na každú otázku majú ľudia potrebnú kvalifikáciu.