Pod hladinou objavili vážny problém. Obnova ikonického mosta za tri milióny sa zasekla, no odborníci vedia, ako poškodené piliere zachránia
obchodnyregister
2026.06.14.
Záchrana symbolu Piešťan je nielen drahá, ale aj komplikovaná.
Kolonádový most Piešťan, ktorý množstvo domácich pozná ako Sklený most, prepája Kúpeľný ostrov s liečivými prameňmi a centrum mesta. Slúži pre chodcov a cyklistov od roku 1933, kedy bol postavený. Obnovou prešiel ešte pred šiestimi rokmi, no pre obmedzené zdroje nebola dostatočná. Od októbra minulého roka je však národná kultúrna pamiatka zatvorená – toto opatrenie prišlo náhle po tom, ako odborníci vykonali obhliadku pod hladinou.
„Na základe diskusií s potápačom, ktorý je takisto statik, a po vzhliadnutí videozáznamov z ponoru bolo rozhodnuté o dočasnej uzávere mosta,“ uviedol stavebný inžinier a statik Žilinskej univerzity, Patrik Kotula. Počas obhliadky zistili vážne poškodenia dvoch pilónov. Pár dní na to radnica zakázala aj plavbu pod mostom. Doteraz ho preto Piešťančania obchádzajú náhradnou trasou cez vedľajší Krajinský most. Následne ešte vlani na jeseň zástupcovia Piešťan vyhlásili verejné obstarávanie, pričom začali riešiť ako prvú sanáciu pilierov mosta.
Foto: Miro Pochyba / TASR
Ťažké poškodenie potvrdil sonar
V januári tohto roka projekt prešiel hĺbkovým zisťovaním stavu mosta a zameraním konštrukcie pod vodou aj sonarovým výskumom. Snímky upresnili, kde pod hladinou sa pilóny nachádzajú a umožnili naplánovať presné opravy bez zásahov navyše. Sonar použitý v Piešťanoch musel dokonca výrobca upraviť, aby snímal aj boky stĺpov, nielen pohľad zhora.
Podarilo sa tak vytvoriť 3D model mosta s presnosťou na centimetre, no skeny finálne potvrdili výrazné poškodenie. Podľa odborníkov nehrozí zrútenie, no most by nemal niesť vyššiu, ako svoju váhu. Pohyb ľudí po ňom bol preto nereálny. „Nosnú konštrukciu mosta tvorilo päť pilierov založených na pilónach v jednom rade. Počas vojny bol most poškodený – tretí a štvrtý pilier boli opravené, no prvý a druhý pilier, ktoré sú predmetom riešenia sanácie, zostali pôvodné,“ priblížil kraj v podkladoch k súťaži.
Technické nároky na práce boli tiež uvedené v súťaži na zhotoviteľa, keďže vyžadujú tím potápačov. Ponuky na rekonštrukciu Bellušovho diela magistrát prijímal do posledného májového týždňa, zatiaľ však žiadnu z nich nevybral. Práce by sa pritom mohli začať ešte toto leto, pokiaľ sa v rámci verejného obstarávania žiaden z účastníkov neodvolá. Na dokončenie rekonštrukcie má zhotoviteľ od prevzatia staveniska osem mesiacov.
Projekt nacenili celkovo na 2,97 milióna eur a mesto si bude musieť vziať úver na väčšinu prác. Suma potrebná na obnovu je však natoľko vysoká, že ju vedenie musí čerpať postupne a stále presne nevie, odkiaľ všetky peniaze získa. Čiastočne aj z programu Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy na rok 2026, ak sa postup s výberom zhotoviteľa urýchli.
Piešťanskému vedeniu sa pred dvoma mesiacmi podarilo získať aspoň 275-tisíc eur na prvú fázu rekonštrukcie v rámci programu Obnov si svoj dom rezortu kultúry. Tá sa týka stabilizovania pilót a betonáže pod vodou na prvom a druhom pilieri.
„Stavebné práce budú prebiehať priamo v koryte rieky Váh a ich súčasťou bude zabezpečenie pilót a betónovanie pod vodou, aby sa zabránilo ďalšiemu vymieľaniu podložia prúdom rieky,“ uviedla hovorkyňa Piešťan Alexandra Střelcová. „Betonáž pod vodou je náročná najmä preto, že betón sa nesmie pri ukladaní rozplaviť a stratiť svoje vlastnosti. Vyžaduje si špeciálnu receptúru, kontrolovaný postup,” doplnil projektant mostov Ján Laco.
Práve podložie Váhu je dôvodom, prečo je rekonštrukcia zložitá. Veľký podiel dna tvoria nestabilné tekuté piesky, ktoré tiež prispeli k poškodeniu pilierov. Už takmer sto rokov ich obmývajú. Potvrdil to stavebný inžinier Vladimír Benko, odborný garant opravy premostenia.
„Piliere mosta boli pôvodne založené na dne rieky a podopierané železobetónovými pilótami. V dôsledku erózie dna rieky a zvýšených prietokov vody došlo k podmývaniu základov, pričom pôvodné pilóty sa do veľkej miery obnažili a poškodili. Z tohto dôvodu projektanti navrhli ich zosilnenie,“ uviedol Benko s tým, že deformácie betónových stĺpov dlhodobo sledujú.
Bellušov most má za sebou takmer storočnicu, no okrem historickej stavby je zároveň aj významným architektonickým dielom medzivojnovej architektúry. Pre jeho záchranu vznikli špeciálne sonarové snímky, pričom už v čase vybudovania bol unikátny.
Zachovať charakter či zachrániť most?
V rámci opráv prebehne práve betónovanie stĺpov pod vodou. „Je špecifické tým, že je potrebné zabrániť vymývaniu cementového mlieka a rozdeľovaniu zmesi pri kontakte s vodou. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť správne utesnenie, kontinuálne zásobovanie čerstvým betónom a kontrolu jeho tuhnutia v mokrom prostredí,“ vysvetlil detailne Benko s tým, že zásadné bude aby sa čerstvý betón nedotkol vody. Podľa Laca je dôležité nemeniť most, no zároveň ho citlivo opraviť tak, aby spĺňal bezpečnostné nároky súčasnosti. Pri klasickom cestnom alebo pešom moste sa rieši najmä nosná konštrukcia, zaťaženie a následná prevádzka.
„Tu sa k tomu pridáva ochrana architektonického rytmu, zastrešenia, detailov a celkového výrazu mosta. Technicky je preto náročné navrhnúť zásahy tak, aby pomohli konštrukcii, ale nezničili jej charakter. Je to zároveň inžinierska stavba. Projektant preto musí rešpektovať pôvodný charakter, a zároveň navrhnúť technické riešenie,” vysvetlil.
Miesto, kde robotníci budú opravovať piliere mosta, musia oddeliť od toku vody, aby im rieka neodplavovala materiál a nepoškodila novú konštrukciu – napríklad hrádzami. Najprv musia vytvoriť suchý, respektíve chránený priestor okolo piliera. „Sanácia pilierov a základov je operácia na veľmi citlivom mieste mosta. Piliere prenášajú zaťaženie celej konštrukcie cez základy do podložia, a ak sú podmyté alebo poškodené, nestačí oprava iba na povrchu,” dodal Laco.
Projektovú dokumentáciu, ktorej sa musí víťazná firma držať, vypracovali inžinieri zo Žilinskej univerzity. Realizátor síce môže navrhnúť iný postup, ale musí mu ho schváliť odborná komisia. Dovtedy by mali opravy vyzerať tak, že okolo existujúceho piliera ako prvé osadia debnenie, to bude slúžiť v podstate ako forma na betón.
Foto: Mesto Piešťany
Tú ukotvia do dna rieky pomocou pilót – dlhých stĺpov navŕtaných do podložia. Priestor vo vnútri “formy” vyplnia špeciálnym vodonepriepustným betónom. Po vytvrdnutí vznikne okolo a pod pôvodným základom nový masívny betónový blok, ktorý bude pilier lepšie podopierať a chrániť pred ďalším podmytím.
Rovnováha medzi zachovaním podoby mosta a jeho opráv je podľa Laca o dialógu medzi pamiatkarmi a stavebníkmi. „Bezpečnosť musí byť nevyjednávateľná. Pamiatkari chránia autenticitu, vzhľad, materiály a detaily. Statici riešia únosnosť, stabilitu, trhliny, deformácie a životnosť. Najčastejšie sa tieto pohľady stretávajú pri otázke, čo ešte možno zachovať, čo možno sanovať a čo už treba nahradiť alebo zosilniť,” pripomenul projektant.
Čítajte viac Najdlhší železničný most Slovenska brdzí vlakovú dopravu: Záchrana bude stáť 15 miliónov, riešenie jeho obnovy hľadal projektant v zahraničí Unikátna architektúra
Hoci ide o stavbu technickej infraštruktúry, je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku. Svojou architektúrou je dokonca ojedinelý v európskom kontexte. Vznikol podľa návrhu architekta Emila Belluša, autora významných stavieb ako dunajská stanica pre loď Propeller, či budova generálnej prokuratúry v hlavnom meste.
Most sa staval sa takmer tri roky, sprístupnený bol v roku 1933, čím sa radí k vrcholným dielam funkcionalistickej architektúry v krajine. O tom vypovedá aj jeho podoba s jemnými geometrickými líniami, ktorá pripomína éru Hercula Poirota. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je to promenádový most so zdobeným prestrešením, ktorý pôvodne slúžil aj pre dopravu, ale aj to, že jeho súčasťou sú priestory pre obchody medzi poliami mosta.
„Populárne sú tiež Benkove vitráže a najmä Kühmayerova socha barlolámača nad fontánou na mestskom predmostí. Most mal byť napojený na nábrežné pergolové stĺporadia, preto sa nazýva kolonádový,” uviedli odborníci zo SAV. Napojenie sa síce nezrealizovalo, no aj postavený most bol na svoju dobu technicky aj vizuálne výnimočný.
Konštrukciu mosta vyrátal švajčiarsky inžinier A. Schwarz a postavila ho firma Pittel & Brausewetter – tá ma v portfóliu napríklad bratislavskú polikliniku na Bezručovej ulici. Spomínané poškodenie počas II. svetovej vojny tiež komplikovalo život mosta. V roku 1945 bola vyhodená do vzduchu jeho stredná časť. Obnova, ktorá mu prinavrátila pôvodnú funkcionalistickú podobu, sa skončila až v roku 1956.