Zrod štvrtej vlády Roberta Fica: Bola to svadba z rozumu alebo výsledok vydierania?

Čo sa dialo v zákulisí povolebných rokovaní? Prečo si Peter Pellegrini vyslúžil prezývku podržtaška? Čo získali esá z kandidátky SNS a kam doplávala Ficova šťuka? Odpovede prináša pokračovanie knihy FIco – Posadnutý pomstou.

Predseda vlády a Smeru rád opakuje mantru, že za nič nemôže. Čoskoro pritom uplynie 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie.

Svadba z rozumu alebo vydieranie?

„Peter Pellegrini má vždy dve možnosti (koalíciu s PS alebo so Smerom, pozn. autora). A my sme to vždy rešpektovali. Ak má ponuku aj z druhej strany, on ju musí zvážiť. Povedať, čo je pre neho dobré a čo pre neho dobré nie je. My budeme rešpektovať akékoľvek rozhodnutie Petra Pellegriniho,“ usmieval sa Robert Fico v pondelok 10. októbra, necelé dva týždne po voľbách na brífingu po rokovaní predsedníctva Smeru.

Vedel, že má navrch. Aj to, že už je všetko upečené.

„Predsedníctvo Hlasu dnes jednomyseľne, aj vrátane dvoch členov predsedníctva, ktorí sú toho času na zahraničnej pracovnej ceste – Tomáš Drucker a Janko Ferenčák, rozhodlo o tom, že Hlas bude ďalšie rokovania o vládnej koalícii viesť so stranami Smer a SNS. Dnešné rozhodnutie predsedníctva hovorí o tom, že budeme pokračovať v rokovaniach o zostavení vlády so Smerom a SNS. S nikým iným. A už viac nebudeme viesť žiadne polorokovania, sondážne, neformálne rokovania s predstaviteľmi iných politických strán aj napriek mediálnym odkazom a prestrelkám medzi stranami na druhej strane politického spektra,“ potvrdil Pellegrini.

Vznikala vláda Smeru, Hlasu a SNS. Ani to netrvalo tak dlho, hoci zo zákulisia povolebných rokovaní sme dostávali rôzne informácie.

Napríklad Hlas pri rokovaniach so Smerom kalkuloval s možnosťou presvedčiť KDH, aby vo vláde nebol Andrej Danko a jeho skupina influencerov, ktorých angažoval na kandidátku SNS, aby ho vytiahli späť do veľkej politiky.

Mám na mysli Tomáša Tarabu, ktorý vo voľbách 2020 kandidoval za stranu Mariana Kotlebu, či starostu Očovej Rudolfa Huliaka, ktorý mal v programe referendum o vystúpení z NATO11 a v roku 2020 neúspešne kandidoval za kotlebovcov.

Prekrúžkovala sa tiež bývalá moderátorka Markízy Martina Šimkovičová – tvár konšpiračnej scény, ktorá sa do parlamentu dostala už v roku 2016 so stranou Borisa Kollára, či Roman Michelko, ktorý o sebe uvádzal, že je politológ, youtuber a vydavateľ a v predchádzajúcich voľbách kandidoval za stranu Vlasť Štefana Harabina.

KDH by bolo pre Hlas výrazne lepším koaličným partnerom ako SNS. Ak dáme bokom zlý vzťah predsedov Hlasu a SNS, faktom ostáva, že z desiatich zvolených kandidátov bol len Danko čistokrvným straníkom. Za ním totiž nasledovali nestraníci, ktorých neviazala stranícka disciplína, lojalita či poslušnosť. Lenže KDH opakovalo, že si nevie predstaviť koalíciu s Ficom, a tak dostala šancu Ficovi lojálna SNS.

Ak sledujete slovenskú politiku a vnímate vývoj vzťahu Petra Pellegriniho a Roberta Fica, tak vám muselo byť jasné, že predseda Hlasu z takéhoto scenára vôbec nemal radosť. Pochopiteľne, môžete krútiť hlavou, že však to bolo jasné, pretože Hlas je Smer 2.0, rozdelenie Ficovej strany bola dohoda a neviem, čo ešte. Možno vám tento názor potvrdil aj vznik koalície. Ale realita bola a je iná. Pre Pellegriniho bola predstava spoločnej vlády s Ficom nočnou morou.

„Mal som stále pocit, že Peter Pellegrini úprimne nechcel vládu s Ficom. A ten pocit vo mne narastal vlastne až po oznámenie podpisu koaličnej zmluvy so Smerom a s SNS,“ krúti dodnes hlavou nad rozhodnutím Hlasu Boris Zala.

„Aj keď verejne sa Pellegrini vyjadroval opatrne, priamo nikdy koalíciu so Smerom neodmietol. Vždy hovoril, že si nevie predstaviť sedieť s Ficom v jednej vláde. Čím však myslel to, že aj keby bol v koalícii so Smerom, ako premiér by neakceptoval vo vláde osobu Roberta Fica; alebo opačne, pokiaľ by bol premiérom Fico, tak zasa on v jeho vláde sedieť nebude. To napokon aj dodržal.“

Pre Fica bola koalícia s Hlasom nielen potvrdením víťazstva vo voľbách, jedinou možnosťou, ako získať vládu, ale aj obrovskou satisfakciou. Predseda Smeru bol na Pellegriniho stále nahnevaný. Neodpustil mu. Vznik Hlasu považoval za zradu. Vnímal to tak, že to bol on, kto stvoril Pellegriniho, dal mu šancu byť v politike, vďaka nemu kariérne rástol. A on sa mu odvďačil zradou?

Zrada nevyšla, pomsta bude dokonaná

Víťazstvo vo voľbách malo byť odkazom Hlasu, že zrada im nevyšla a pomsta bude dokonaná. Fico totiž neodpúšťa. A čím je starší, tým je nekompromisnejší. Pred voľbami sa obával, že Pellegrini vytvorí vládu s niekým iným. A treba uznať, že jeho obavy boli celkom oprávnené.

„Predseda Hlasu Peter Pellegrini neprestáva prekvapovať. V sobotu jasne vylúčil SMER-SD a Republiku z povolebnej spolupráce a chce vytvoriť vládu s SaS a Progresívnym Slovenskom. A to nás pred pár týždňami žiadal, aby sme súhlasili s pridruženým členstvom Hlasu v Strane európskych socialistov, kde je SMER-SD plnoprávnym členom. Pekný podvod na ľavicovej politike!“ napísal Fico ešte vo februári 2023 na Facebooku.

Adresátom týchto slov v skutočnosti nebol Hlas, ale jeho voliči. Fico vedel, že podľa opakujúcich sa prieskumov rastie medzi sympatizantmi Hlasu podpora pre vládu so Smerom. Mali spoločnú históriu a aj témy.

Preto v Smere vedeli, ako sa dostať voličom Hlasu pod kožu: „Zajtra návrh podávame a jeho súčasťou bude aj zákaz darovania stíhačiek Mig-29, lebo je čisto protiústavný. Chápem, že Hlasu takáto schôdza nevyhovuje, lebo tento ,mierový‘ dar Zelenskému podporujú.“

Keď som zisťoval v Hlase, ale aj v opozícii, či rokovali o prípadnej povolebnej spolupráci ešte pred predčasnými voľbami, opakovala sa odpoveď, že to vlastne nedávalo zmysel, pretože nevedeli, ako to celé dopadne. Takže neprebiehali rokovania v zmysle, že by sa priamo vyjednávalo o budúcich ministroch. Zároveň v Hlase boli nesmierne opatrní, lebo sa báli, že akúkoľvek informáciu o kontakte s PS by proti nim mohol zneužiť Fico – čo boli asi legitímne obavy.

Fico v statuse na Facebooku vo februári 2023 písal, že Hlas vylúčil Smer a Republiku z povolebnej spolupráce a chce vytvoriť vládu s SaS a Progresívnym Slovenskom. Reagoval tak na vyjadrenia Petra Pellegriniho v rozhovore pre Nový čas, že ľudia stratili dôveru v politikov a rázne sa sa vyhranil voči prípadnej koalícii s ĽSNS alebo Republikou.

„Využijem moju poslednú skúsenosť a dobrý rozhovor s pánom prezidentom Zemanom, ktorý som mal pri jeho rozlúčkovej návšteve na Štrbskom Plese. On povedal jednu peknú vec, s ktorou plne súhlasím a tú považujte aj za moju odpoveď. ,Neexistuje horší alebo lepší neonacista. Všetci sú neonacisti.‘“

A neobišiel ani Fica.

„Dokonca ak si všimnete, tak niekedy je veľmi paradoxné až pozoruhodné, ako sa Igor Matovič niekedy s Robertom Ficom zhodujú v niektorej z taktík, až niekedy som mal pocit, že oni dvaja ako keby sa navzájom potrebovali, lebo vtedy im ide tá politika dobre. Dokonca si hovorím, či by títo dvaja ľudia neboli schopní v konečnom dôsledku sa ešte dať aj dokopy. To už by bola samozrejme veľká fantázia, ale tento výmysel o dohode SaS, PS a Hlasu šíril nielen Igor Matovič, ale veľmi efektívne a intenzívne to šíril aj Robert Fico, aby zmiatol voličov Hlasu, ktorí preferujú skôr ľavicovú alebo stredovú politiku a nechcú sa nechať vtláčať do nejakého liberálneho prostredia. (…) Myslím, že Robert Fico, hoci je vážený politik, už je to politik minulosti. Nemyslím si, že Robert Fico ešte môže Slovensku ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. storočie. On je skvelý technológ moci, on urobí aj teraz všetko preto, aby získal čo najviac percent a dokázal, že to ešte vie, ale už si nemyslím, že to je obrovský prínos pre budúcnosť Slovenska. Skôr to je možno rehabilitácia strany alebo jeho osoby. Tak ako mu bude patriť navždy nejaká úcta za to, čo dosiahol, tak pre mňa to je už človek minulosti, ktorý už víziu Slovenska ťažko bude predstavovať. Takto to vnímam, ten môj odchod neľutujem. Spravil som to slušne, mierumilovne a sám som sa ponúkol ľuďom – nech oni rozhodnú o mojom osude a nech oni povedia, či sa im môj štýl politiky, ktorý je iný ako robí Robert Fico a Smer, páči, alebo nie. Budem plne rešpektovať, že som v tomto plne pod rozhodnutím občanov a oni nado mnou vyrieknu ortieľ. Ale to moje rozhodnutie založiť stranu Hlas a ísť vlastnou cestou určite neľutujem.“

A na priamu otázku, či je úplne vylúčené, aby sedeli s Ficom v jednej vláde, odpovedal úplne jasne: „Áno, to platí, a toto nemienime nijakým spôsobom meniť. Ja si to neviem predstaviť, a to by ani nefungovalo. Na Slovensku musí fungovať kľud a mala by vzniknúť vláda, ktorá pomôže upokojiť spoločnosť. Myslím si, že tá jazva z minulosti – ja taký nie som, ale on by možno nejakým spôsobom stále mal nejaký negatívny pocit z toho, že som odišiel a mohlo by sa to prejaviť potom aj v nejakej vzájomnej spolupráci. Takže sedieť takto ako s vami na rokovaní vlády spolu s ním, on so mnou alebo ja s ním, ja si to neviem predstaviť. A ešte raz, nech mi neodkazuje, že najprv si vyhraj voľby a potom takéto rozprávaj. Aj keď by sme boli v hocijakej konštelácii, tak je to moje rozhodnutie, ktoré môžem urobiť hocikedy a hocijako, a to rozhodnutie nemienim meniť. Už som to raz povedal, a ľudia musia vedieť, že keď som to povedal, tak to aj dodržím.“

Vygumovaný Pellegrini

Pellegriniho plán sa začal rúcať po tom, čo ho začiatkom roka 2023 prebehol Smer v prieskumoch. Bolo jasné, že teraz sa Fico zahryzne do Hlasu a už ho nepustí.

Pellegriniho strana navyše v kampani nemala čo ponúknuť. Ich marketéri absolútne zlyhali. Hoci im v prieskume vyšlo, že Pellegrini by bol pre verejnosť najlepším premiérom, vôbec s tým nepracovali. Namiesto toho nepríčetne opakovali frázy a slogany o silnom štáte, čo bola v prvom rade Ficova agenda od začiatku milénia.

Volič Hlasu teda nemohol chápať rozdiel medzi týmto stranami. Vlastne sa zmazal. Rozdielom mal byť už len predseda. Na jednej strane radikálny Fico podporovaný nacionálnymi konzervatívcami aj dezinformačnou scénou, na druhej strane proeurópsky a zmierlivý Pellegrini. To bolo pre Hlas málo.

Povolebné rokovania však boli zaujímavé. A začali sa prakticky okamžite po oznámení volebných výsledkov, čo mi potvrdil aj predseda PS Michal Šimečka.

„Keď už bolo jasné, že Fico smeruje k vláde s SNS a prípadne s Hlasom, a keďže sme voličom sľúbili, že urobíme všetko, aby sme zabránili vláde Roberta Fica, tak bolo prirodzené, že sa začneme baviť s Hlasom.“

Podľa dobre informovaného zdroja prebehol prvý telefonický kontakt medzi lídrami týchto strán ešte počas volebnej noci. Dohodli sa na stretnutí. Na druhý deň, v nedeľu, sme mali v Aktuality.sk povolebné štúdio, kam okrem pozvaných politikov prichádzali aj ďalší. Prišli najmä zisťovať, ako to vyzerá s diskusiami medzi stranami budúceho parlamentu. Je to už taký povolebný rituál. Nikto nechce nič podceniť.

Už vtedy sme mali informácie, že Hlasu, respektíve časti jeho predsedníctva sa nechce ísť do vlády s SNS. V hre bolo KDH. Pre oba scenáre vlády – so Smerom aj s PS.

Prvé dni to vyzeralo, že téma spoločnej vlády PS, KDH, Hlasu a SaS bola relatívne otvorená.

„Komplikovali to však niektorí politici. Milan Majerský z KDH mal nešťastné vyjadrenie, že KDH smeruje do opozície, a SaS vtedy nepochopiteľne začala bombardovať s tým, že by sme mali Hlasu ponúknuť ministerstvo vnútra,“ povedal zdroj z prostredia opozície.

Podľa Michala Šimečku bolo pre pokračovanie diskusií o vláde bez Fica veľmi dôležité, že KDH schválilo preferenciu prípadnej štvorkoalície aj s Hlasom.

„Pripravená bola aj SaS. Zároveň prebiehali aj paralelné rokovania s KDH o tých najcitlivejších veciach, aby sme našli kompromis. Myslím, že to bolo na dobrej ceste. Aj preto považujem výhovorku Petra Pellegriniho, že tie rokovania nemali zmysel pre našu rozdielnosť názorov, za falošnú.“

Kultúrno-etické témy zrazu prestali byť tými, ktoré vytvárali nepriechodné bariéry. Politici mali vôľu hovoriť aj o tých najväčších rozdieloch, ktoré panovali medzi stranami, a boli pripravení nájsť nejaký balans, aby to spoločne fungovalo.

„Boli dve-tri stretnutia aj s Hlasom a Petrom Pellegrinim. Hovoril, že stále zvažuje, že môže ísť aj tam, aj tam a že potrebuje čas. Veď zatiaľ čo Pellegrini rokoval s nami, paralelne s ním rokoval aj Fico. Je zaujímavé, že na žiadnom rokovaní nepovedal priamo, že chce byť predseda vlády,“ hovorí dôveryhodný zdroj.

„A keď padli na Pellegriniho narážky, či nemá nejaké zásadné požiadavky, aby rokovanie mohlo vstúpiť do ďalšej fázy, že či je niečo, čo teraz už na začiatku vie povedať, že je pre nich dôležité, nikdy nepovedal, že podmienkou by bol post premiéra.“

Bol to zaujímavý moment, pretože v predvolebnej kampani bolo akoby jasné, že budúcim premiérom bude práve on. Ako prípadný víťaz volieb, čo postupne prestala byť téma, alebo aj v prípade, že Pellegriniho strana nevyhrá a Hlas bude súčasťou niektorej z vlád – či už koalície so Smerom, alebo s PS.

K poslednému rokovaniu PS a Pellegriniho došlo vo štvrtok 5. októbra 2023.

„Bola tam zvláštna atmosféra. Pellegrini povedal, že na to, aby strane odôvodnil koalíciu s PS a ďalšími, potrebujú posty premiéra aj ministra vnútra,“ hovorí dobre informovaný zdroj.

Na mieste mu mali ponúknuť post predsedu vlády, o ministerstve vnútra sa malo rokovať neskôr. Ale na predsedovi Hlasu už akoby bolo vidieť, že je rozhodnutý a stretnutie je už len formalita.

Niekedy v tomto období sa vraj vyjadril, že nevie, aká bude jeho politická budúcnosť, a vlastne nevie ani to, či nebude kandidovať za prezidenta alebo na post eurokomisára.

PS, KDH a SaS sa nakoniec dohodli, že Hlasu neponúknu ministerstvo vnútra, ale že by ministrom vnútra mohol byť Viliam Karas z KDH, prípadne nejaký nestraník. A že sú otvorení ďalším rokovaniam.

Pellegrini sa cez víkend už neozval. A nakoniec oznámil vládu s Ficom.

„Prekvapilo ma, ako rýchlo sa dohodli. Mohli nás využiť na vyjednávanie s Ficom, naťahovať to aj mesiac. Vybrali si pohodlnejšiu cestu. Keby išiel do vlády s nami, stal by sa premiérom, ktorý by zjednotil tie tábory, ktoré tu sú. Mohla to byť jeho politická misia,“ hovorí Šimečka.

„Podľa mojich informácií z kuloárov hlasovanie v poslaneckom klube Hlasu na jeho prvom stretnutí dopadlo 21 ku 6 v prospech koalície so Smerom a SNS,“ hovorí Peter Weiss.

„Takže poslanci sa vlastne vzbúrili proti svojmu predsedovi a ten bol prinútený opustiť predstavu o alternatívnej koalícii. Musel sa vzdať predstavy, že ukončí jednu éru a postaví sa ako premiér na čelo modernizácie Slovenskej republiky.“

Zala potvrdzuje, že aj on mal informácie o intenzívnych rokovaniach Hlasu s PS, SaS a KDH.

„Po tom, čo predseda PS Michal Šimečka ponúkol Pellegrinimu post premiéra, pokladal som túto koalíciu za veľmi reálnu. Hlavne preto, že z mnohých rozhovorov mi vyplynulo, že Peter Pellegrini chce byť premiérom veľkých reforiem, ktoré by Slovensko posunuli na špicu technicko-technologických inovácií, veľkorysého prebudovania infraštruktúry a vytvorenia efektívnych a prístupných sociálnych služieb. A to s veľkým programom, ktorý by tieto zmeny premietol hlavne do regionálnej dynamiky.“

Tam Zala videl aj svoju prípadnú úlohu: „Na tvorbe takéhoto programu som sa aj podieľal v práci Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý rozbehol intenzívne koncepčné práce. Zdalo sa, že v koalícii s PS a s pozíciou premiéra by sa vytvoril veľkorysý priestor na takúto sociálne inovatívnu premenu Slovenska, ktoré už viditeľne zaostávalo.“

Nakoniec sa Pellegrini a Hlas rozhodli inak.

„Preto bolo moje sklamanie skutočne veľké, keď som sa onen pondelok dozvedel, že poslanecký klub Hlasu schválil podpis koaličnej dohody so Smerom a s SNS. Udržiaval som si ešte, asi utopickú, nádej, že Hlas bude skutočne hlasom modernej európskej sociálnej demokracie, ako to stále Peter Pellegrini deklaroval. Musím povedať, že sa to nestalo, ba čo je ešte smutnejšie, ideologicko-politickú dominanciu získali dankovci a národnokonzervatívny Smer.“

Politológ Samuel Spáč deň pred tým, ako si nová koalícia podala ruky, povedal, že v Hlase vedia, že „vládnutie so Smerom môže byť v niečom pre nich náročné, že to vytvára priestor, aby im Smer prebral elektorát, čo sa mu už v minulosti niekoľkokrát pri koaličných partneroch podarilo“.

Bola to teda svadba z rozumu, aby sa predsedovi Hlasu nerozpadla strana, z ktorej veľká časť chcela vládnuť s Ficom? Vydierali Petra Pellegriniho nejakým kompromitujúcim materiálom? Alebo to bola dopredu dohodnutá vec?

Podľa Zalu to bola prvá možnosť. A je pravda, že tomu mnoho vecí nasvedčuje.

„Ak si vybavíme obrázok z podpisu koaličnej zmluvy, už tam pôsobil Pellegrini rezignovaným dojmom. Fico ho svojím správaním, ako aj príhovorom ponižoval. A Danko vyhlásil koalíciu za sociálnu, kresťanskú a národnú, čo je mimochodom slogan hlinkovcov a nie sociálnej demokracie. Pellegrini ani nezaprotestoval. Môj osobný názor je, že časť vedenia a časť poslaneckého klubu Hlasu dala Petrovi Pellegrinimu ultimátum vstúpiť do tejto koalície. Ultimátum v zmysle rozpadu klubu – a v tom prípade by Pellegrini nebol schopný urobiť ani alternatívnu koalíciu s PS. Bol to malý, ale zásadný vnútrostranícky puč.“

Ďalší sociálny demokrat Weiss dopĺňa: „Niektorí predstavitelia Hlasu už po oznámení termínu predčasných volieb uzatvárali vo svojich statusoch stávky, že Hlas pôjde do vlády so Smerom. Aj nálada voličov Hlasu bola jednoznačne v prospech koalície so Smerom, hoci sústavne urážal a spochybňoval Petra Pellegrinho, Petra Kmeca a ďalších politikov Hlasu a stranu ako celok. Liberálov sa podarilo vo verejnej mienke tak zdiabolizovať, že voliči Hlasu v jasnej väčšine uprednostnili návrat do náruče Smeru. A Peter Pellegrini si nedal do predsedníctva strany a na kandidátku do NR SR dosť svojich ľudí, ktorí by po voľbách jednoznačne podporili jeho víziu koalície s PS.“

Do pekla na bielom koni

„Sme tu pripravení, skúsení, ale aj poučení. A táto kombinácia našich vlastností, ktoré máme k dispozícii, nás predurčuje k tomu, aby sme to peklo, do ktorého ideme, zvládli. Za Smer-SSD oznamujem, že sa budeme riadiť starým dobrým slovenským príslovím: Do pekla? Dobre, a na veľkom bielom koni. A my sme na toto všetko pripravení,“ povedal Robert Fico sebavedomo po podpise memoranda o porozumení medzi Smerom, Hlasom a SNS.

Weiss upozorňuje, že hoci Pellegrini odôvodňoval dohodu o budúcej koalícii ideologickými a programovými rozdielmi, ktoré by komplikovali vznik vlády s KDH a SaS, úplne ignoroval rozdiely medzi Hlasom a SNS.

„Ideologické a programové rozdiely medzi Hlasom a SNS však už také dôležité neboli. Keď sa podpisovalo memorandum o vytvorení koalície Smer – Hlas – SNS, predseda SNS Danko na charakteristiku vznikajúcej vlády použil ľudácke heslo, že bude národná, sociálna a kresťanská. Predsedovia nominálne sociálnodemokratických strán, Fico a Pellegrini, nenamietli, že pôjde o sociálnodemokratickú vládu. Hneď na začiatku dali najavo, že sa ideologicky podriadia najmenšej strane – SNS. A dnes vláda robí národno-konzervatívnu politiku a prebrala rétoriku krajnej pravice,“ zhodnotil Weiss.

Memorandum teda potvrdilo, že vznikne vláda a že to bude vláda, ktorá dá bokom sociálnodemokratické princípy. Že sa bude opierať o populizmus, dnes taký typický pre nacionálnych konzervatívcov. Aj tých, ktorí odkazujú na Tisov slovenský štát.

Post predsedu vlády teda nezískal Pellegrini, patril Smeru a post predsedu parlamentu Hlasu. Dohodli sa, že Smer získa okrem premiéra, ktorým sa stane Fico, aj šesť ministerstiev. Hlas bude mať sedem ministerstiev a SNS tri, z toho jedno s účinnosťou od 1. januára 2024.

Bolo teda jasné, že Pellegrini bude predsedom parlamentu a nebude sedieť vo vláde s Ficom. Formálne tak naplnil predvolebný sľub, že nebude vo vláde, v ktorej bude Fico. Ale vecne v nej bol z pozície predsedu koaličnej strany.

Fico chcel mať vládu do dvoch týždňov, aby po päť a pol roku, odkedy musel podať demisiu, mohol ísť na bruselský samit premiérov EÚ. Chcel tým korunovať svoj návrat.

Koaliční predsedovia hovorili o troch silných témach: riešení zložitej ekonomickej situácie a verejných financií, sociálnych istotách a upokojení situácie v štáte.

Fico spomenul, že ráno hovoril s prezidentkou a že jej v krátkom čase dodá zoznam ľudí, ktorí by mali tvoriť vládu.

Ficova šťuka

Netrvalo dlho a novinári začali pátrať po menách nových ministrov. Vlastne už v deň podpisu memoranda sme si boli takmer na sto percent istí, že novými ministrami budú Robert Kaliňák, Ladislav Kamenický, Richard Takáč, Boris Susko (všetci Smer), Matúš Šutaj Eštok, Richard Raši, Denisa Saková, Zuzana Dolinková, Erik Tomáš či Peter Kmec (všetci Hlas).

Nejasnosti boli okolo ministra zahraničných vecí. Fico a Danko sa v predvolebnej kampani odkláňali od spoločnej európskej alebo euroatlantickej politiky. Okrem iného odmietali vojenskú pomoc Ukrajine a šírili kremeľskú propagandu. Kopírovali Orbána, ktorý sa správal ako Putinov veľvyslanec pri EÚ.

Nakoniec si Fico vybral lojálneho bývalého žilinského župana a dlhoročného poslanca Smeru Juraja Blanára. Blanárova kvalifikácia na šéfa diplomacie bola vlastne veľmi jednoduchá a zrozumiteľná.

Bude len tlmočiť názory Fica a Danka. Nič viac. Urobí poriadok so sebavedomými diplomatmi a štátnymi úradníkmi, ktorých nahradí kádrami s jasnou predstavou, kam nás chce Fico dostať. Čím bližšie k Rusku, tým lepšie.

„Fico chcel verného človeka. Hovoril medzi svojimi, že stačilo takých ako Lajčák. Chcel svojho Szijjártóa (maďarský minister zahraničných vecí, pozn. autora). Takého si objednal. Ale vo Wishi. Blanár je neschopný človek, netuší, čo robí, zrejme ho to ani nebaví. Má mizernú intelektuálnu kapacitu – normálnou rečou, myslím, že je skutočne hlúpy človek. Možno ľudsky nie chrapúň, len je autentický neborák,“ hovorí dlhoročný diplomat Rastislav Káčer.

„Szijjártó je jeho opak – inteligentný, cynický, zručný v technike, doniesol kopu schopných ľudí oddaných idei maďarského revizionizmu a iredenty, teda maďarského neofašizmu. Toto spája Maďarsko a Rusko dokopy.“

Pellegrini síce deklaroval, že stojí na strane Ukrajiny, EÚ a NATO, ale vždy to vyšumelo. Prehlušila ho politická realita práce koalície, ktorej sa upísal.

Neskôr sme do skladačky ministrov doplnili aj meno ministra dopravy a výstavby Jozefa Ráža mladšieho, ktorého navrhol Smer.

Esá z kandidátky SNS

Záhadou boli nominanti SNS. Bolo takmer jasné, že Danko bude podpredsedom parlamentu a že by chcel do vlády dostať Tomáša Tarabu a Rudolfa Huliaka, ktorí mali očakávania najmä po tom, ako pre SNS doniesli rozhodujúce hlasy. Boli tam však aj ďalší.

Danko sa skutočne snažil dostať Huliaka do vlády – ako ministra životného prostredia. To pobúrilo aj bežne pokojnú prezidentku Čaputovú. A to až tak, že v tichosti prešla nomináciu Kaliňáka na post ministra obrany. Keď sa šepkalo, že by Kaliňák mohol byť ministrom vnútra, prezidentka reagovala, že by mala problém vymenovať na tento post obvineného človeka. A teraz nič. Témou bol minister životného prostredia.

Prezidentka Čaputová je známa veľmi citlivým vnímaním oblasti životného prostredia, a tak veľmi neprekvapilo, že reagovala na možnú nomináciu Huliaka – starostu Očovej, poľovníka volajúceho po častejšom strieľaní medveďov, popierača klimatickej zmeny, ktorý neštudoval a ani nikdy nepôsobil v envirorezorte.

V paláci nevedeli, čo si o tom majú myslieť. Či to nie je provokácia.

„Podľa mňa sa tam prejavila osobná preferencia pani prezidentky, pretože jej sú blízke envirotémy. Keď si predstavila, že by životné prostredie riadil niekto ako Huliak, nemohla si pomôcť. To už bolo pre ňu príliš,“ hovorí novinár Marián Leško.

Na internete sa spustila petícia proti jeho vymenovaniu. Vo veľmi krátkom čase mala vyše 40-tisíc podpisov.

Ak mala byť prípadná Huliakova nominácia provokáciou, nemohla trvať dlho. Prezidentka totiž mohla odmietnuť vymenovať vládu a naťahovať to až tak dlho, že by sa Ficovi nepodaril plán cestovať na októbrový samit. A hoci s Dankom napínali bicepsy, že ak bude SNS trvať na nominácii Huliaka, Fico predloží prezidentke aj jeho meno, veľmi rýchlo spľasli. Nominantom na ministra životného prostredia sa stal Tomáš Taraba.

Tiež žiadna sláva. Prezidentka s ním mala aj osobnú skúsenosť, keď Taraba na sociálnej sieti zosmiešňoval vzhľad jej dcéry. Ale ani ona už nemala veľký priestor na manévrovanie. Fico mal väčšinu a bolo na ňom, koho bude mať v kabinete.

Pre Martinu Šimkovičovú, tvár konšpiračno-dezinformačnej internetovej televízie, vymyslel Andrej Danko post ministerky kultúry. V tej chvíli nebolo veľa ľudí, ktorí by odhadli, ako zničujúco sa bude správať na čele tohto rezortu a aké napácha škody. Bola skôr na smiech.

Fico v deň podpisu memoranda o porozumení okrem iného povedal: „Je nepochybne paradoxom, že naše deti prichádzajú domov s úlohami, ako napríklad nám oznámila mama jednej deväťročnej malej žiačky, že do rána sa jej sníva sen a v tomto sne sa z dievčaťa stane chlapec a z chlapca sa stane dievča a majú napísať slohovú prácu na tento sen. Ako si predstavujú Slovensko, keď nebudú to, čo naozaj sú. Jasne hovorím, že odmietame tieto rodové ideológie, tieto rodové dobrodružstvá a chceme návrat zdravého rozumu, tradícií, návrat k tomu, čo je normálne, čo je prirodzené, pri plnom rešpektovaní rozmanitosti slovenského života.“

A nebolo zrejme náhodou, že v ten istý deň zverejnila Šimkovičová na svojom facebookovom účte status, v ktorom píše: „Úloha pre žiakov štvrtej triedy na hodine etiky. To myslíte vážne? Rodičia dávajte pozor na úlohy vašich detí. A vy, ktorí máte problém s tým kto vlastne ste a vaša psychika je značne narušená a ste neustále neukotvení, nepokojní, čo sa prejavuje vašimi útočnými, často vulgárnymi písmenkami na fb , skúste menej útočiť a dávať sa do role obete. Už ste dospelí, tak sa prestaňte ľutovať a začnite žiť. A vy milí rodičia, buďte na pozore pred takýmito úlohami, aby sme nepodporovali chaos v hlavách našich detí. A deťom, ktoré s určením pohlavia majú problém, pomôžme, ale nebudeme podporovať vytváranie ďalších prípadov, lebo sa to niekomu hodí.“

Malo sa ministerstvo kultúry pod Šimkovičovej vedením stať hlavnou údernou silou, ktorá rozpúta kultúrnu vojnu proti sexuálnym menšinám, akú sme tu ešte nemali?

Dvadsiateho piateho októbra vymenovala Zuzana Čaputová štvrtú vládu Roberta Fica.

„Vláda nikdy v histórii nepreberala takú rozvrátenú spoločnosť ako dnes. (…) Nikdy v modernej histórii Slovenska nečelila vláda takým zlým ekonomickým ukazovateľom. Chcem prisľúbiť, že sa nebudeme vyhýbať žiadnym výzvam. (…) Z ministerstiev budete počuť suverénny slovenský hlas, vykonávanie suverénnej zahraničnej politiky a želám si, aby sme po skončení mandátu mohli konštatovať nie čísla, ale to, že sa na Slovensku bude žiť lepšie, a tento sľub dávam pred celou slovenskou verejnosťou,“ vyhlásil muž, o ktorého politickej budúcnosti sa v roku 2020 veľmi nehovorilo.

A teraz vyrazil do pekla na bielom koni.

Kniha FIco – Posadnutý pomstou zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

Youtube/Denník N, 10. 10. 2023. Hlas pôjde do vlády so Smerom a SNS.

TASR, 22. 10. 2023.

Facebook/Robert Fico, 20. 2. 2023.

Čas.sk, 18. 2. 2023. Peter Pellegrini EXKLUZÍVNE pre Nový Čas: Prečo nechcem ísť s Ficom!

Spravy.rtvs.sk, 9. 10. 2023. Koalícia so Smerom by bola pre Hlas-SD náročná. Hrozí, že by mu Smer prebral voličov, hovorí politológ.

Youtube/Sme, 11. 10. 2023. Smer, Hlas a SNS podpísali memorandum, dohodli sa na rozdelení postov a ministerstiev.

Facebook/Martina Šimkovičová, 11. 10. 2023.

Pravda.sk, 25. 10. 2023. Fico sa štvrtý raz stal premiérom. Z vlády bude podľa šéfa Smeru počuť suverénny slovenský hlas.