Prečo je teraz nemožné, aj keby Ukrajina súhlasila, aby etnickí Maďari získali svoje trvalé zastúpenie v parlamente v Kyjeve?
Najprv aktuálna informácia: Magyar oznámil, že sa oficiálne dohodol s Ukrajinou na ochrane kultúrnych, jazykových, politických a školských práv. Obsah textu zatiaľ nezverejnil. „Počas niekoľkých týždňov sa dokázai vyriešiť problém, ktorý Orbánova vláda nevedela vyriešiť za desať rokov,” napísal Magyar na sociálnej sieti Facebook.
Dohoda medzi Budapešťou a Kyjeva je z pohľadu Ukrajiny dôležitá v tom, že vďaka nej Magyar prestane uplatňovať Orbánovo veto na začatie prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Konkrétne to znamená, že Ukrajinci môžu v Bruseli otvoriť prvý klaster (zväzok kapitol) už v pondelok 15. júna.
Na čo treba upriamiť pozornosť po vyhlásení Magyara? Kde sa môžu vyskytnú nášľapné politické míny a naozaj sa podarilo odstrániť všetky spory medzi Maďarskom a Ukrajinou? Pripomeňme, že počas Orbánovho vládnutia sa dvojstranné vzťahy ochladili až tak, že sa dalo hovoriť dokonca o vzájomnom otvorenom nepriateľstve.
V januári 2024 orbánovci predložili do Kyjeva 11 požiadaviek, ktoré podľa nich mali zlepšiť postavenie maďarskej národnostnej menšiny. Etnickí Maďari žijú hlavne v Zakarpatskej oblasti, čiže v regióne, ktorý hraničí so Slovenskom. Verejnosť sa dozvedela podrobnosti o jedenástich bodoch v apríli 2024. Informoval o nich server Ekonomičeskaja pravda, ktorý sa odvolával na nemenované zdroje vo vláde v Kyjeve: „Polovica požiadaviek sa vzťahuje na vzdelávanie v maďarskom jazyku.”
Z dostupných informácií vyplýva, že Magyar po tom, čo nedávno vyhral parlamentné voľby, nič z Orbánovho zoznamu nevynechal. Napriek tomu, že jeho predchodca stáea blokoval zbližovanie Ukrajiny s EÚ, v Kyjeve poukazovali na to, že priebežne splnili veľa z toho, čo od nich Orbán očakával.
Čítajte viac Výročie Trianonu prinieslo nový spor. Blanár označil výrok premiéra Magyara za absurdný
Ukrajinská poslankyňa Julija Hryščenková ešte pred nástupom Magyara k moci povedala, že viaceré spory sa už podarilo prekonať. „Niektoré z týchto otázok sa už vyriešili alebo sa našli kompromisné východiská. Patrí sem napríklad používanie maďarského jazyka vo vzdelávaní,” citoval ju na začiatku mája server Evropejskaja pravda. Z jej slov nepriamo vyplýva, že Magyar nemá celkom pravdu, keď tvrdí, že problémy maďarskej menšiny sa odstránili až po odchode Orbána z funkcie predsedu vlády.
Viaceré médiá tvrdia, že z jedenástich bodov zostal nevyriešený už iba jeden. Ten sa dá označiť za čisto politický: ide o požiadavku Budapešti, aby etnickí Maďari mali ermanentné zastúpenie v ukrajinskom parlamente.
Je to bod, pri ktorom ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj odmietal Orbánovi vyjsť v ústrety. „Ten chcel presadiť na Ukrajine model, ktorý funguje v Maďarsku, kde zástupcovia viacerých národnostných menšín majú zákonom garantované zastúpenie v parlamente,” napísala v júni 2024 Evropejskaja pravda. Dodajme, že títo reprezentanti menšín v maďarskom zákonodarnom zbore sú nazývaní parlamentní hovorcovia.
Slovenská legislatíva tento pojem nepozná. Etnickí Maďari boli naposledy reprezentovaní v NR SR v období 2006 – 2010. Išlo politickú stranu Most-Híd, národnostne zmiešanú v ktorej prevažovali Maďari nad Slovákmi. Doplňme, že táto strana sa podieľala aj na výkonnej moci, pretože sa nachádzala v koaličnej vláde spolu so Smerom a so Slovenskom národnou stranou.
Posunul Magyar niekam bližšie k vyriešeniu posledný jedenásty sporný bod? Zatiaľ nie. „Táto otázka bola teraz odložená. Maďarsko a Ukrajina sa pritom dohodli, že požiadajú o objasnenie Radu Európy a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako by sa to dalo realizovať,” informovala televízna sieť Suspilne, ktorá sa odvolala na svoje zdroje v ukrajinskej vláde.
Čítajte viac Nastupuje po Fidesze „mäkký“ Fidesz? Kto je kto v novej maďarskej vláde
Keby Kyjev a Budapešť dostali odporúčanie, s ktorým by spoločne súhlasili, rýchlo by sa ich kompromis nedal realizovať. Prečo? Ukrajinská ústava v prípade úprav o parlamente vyžaduje vypísanie referenda. Keby bolo platné, až potom je možné novelizovať ústavy. Počas vojnového stavu, ktorý trvá nepretržite od vpádu ruskej armády vo februári 2022, však legislatíva zakazuje usporiadanie všeľudového hlasovania. Na základe ústavy to podobne platí o nemožnosti vypísať počas vojny prezidentské i parlamentné voľby.
Na záver dodajme, že napriek tomu, že Ukrajina dostala zelenú, čo sa týka otvorenia prístupových rokovaní s EÚ, tak ju asi bude pozorovať naďalej s najväčšou pozornosťou Maďarsko. Magyar totiž dal jasne najavo, že keby Zelenskyj neplnil sľuby, mohol by sa k nemu otočiť chrbtom: „Európska komisia a Európska rada budú monitorovať plnenie záväzkov Ukrajiny. Ak Kyjev nedodrží svoje záväzky týkajúce sa práv menšín, Budapešť zablokuje ďalší pokrok Ukrajiny v procese pristúpenia k EÚ,” parafrázoval Magyara server RBK-Ukrajina.