Dokážu Ukrajinci z Krymu spraviť „ostrov“? Logistická tepna krváca, ale Rusi majú stále možnosti upchať diery, hovorí ukrajinský analytik

obchodnyregister 2026.06.14.

Ukrajinské sily premieňajú ruskú zásobovaciu cestu na Krym na nebezpečnú pascu a brzdia útočný potenciál Moskvy.  

Rusi majú problém. A to vážny. Ukrajinským ozbrojeným silám sa totiž v posledných týždňoch darí zasahovať dôležitú logistickú trasu vedúcu z ruského územia na anektovaný Krym.

Podľa veliteľa ukrajinských dronových síl Roberta „Maďara“ Brovdiho sa im v júni podarilo znížiť objem nákladnej dopravy na diaľnici známej ako Novorossija, ktorá vedie pozdĺž južných okupovaných ukrajinských regiónov, až o 71 percent.

Trasa sa pre ruské armádne nákladiaky a cisterny s palivom stala natoľko rizikovou, že Rusi podľa Brovdiho 7. júna nakoniec rozhodli prepravu vojenského nákladu na danej trase stopnúť.

Veliteľ ukrajinských dronových síl, ktorý v rozhovore pre agentúru Reuters útoky na ruské nákladiaky na nechránenej diaľnici prirovnal k „lovu na jarabice na otvorenom poli“, dokonca predpokladá, že už o mesiac by Ukrajina mohla plne kontrolovať celú cestu a v blízkej budúcnosti „izolovať Krym“.

Ukrajinci stlačili citlivé miesto

Rusi podľa všetkého dostávajú zabrať aj na ďalšom citlivom mieste – šijách, ktoré poloostrov spájajú s pevninou. Ukrajinci pred pár dňami dronmi zasiahli Čonharský most a donútili Rusov odkloniť dopravu na pontónový most.

Satelitné snímky ukázali, že pri pontónovom priechode sa tvoria kolóny. Rusi dopravu zároveň presmerovali k Armjansk, kde sa však nákladiaky takisto ocitajú pod ukrajinskou paľbou.

Ukrajinci však ruskú logistiku nezasahujú len v okolí Krymu, ale aj na východe, kde prostredníctvom tzv. middle strike operácií – úderov strednej vzdialenosti – dokážu triafať ciele, ktoré sa nachádzajú 20 až 200 kilometrov od frontovej línie.

To, že Ukrajinci dokázali dronmi zaletieť na vzdialenosť približne sto kilometrov od frontu a zasiahnuť nákladiak na diaľnici medzi Mariupolom a Doneckom, si analytici všímali už začiatkom mája.

Inštitút pre výskum vojny vtedy napríklad konštatoval, že schopnosť Ukrajincov zasahovať pohyblivé ciele na vzdialenosť viac ako 100 km od frontu, Rusom skomplikuje útočné operácie alebo obranu voči ukrajinským protiútokom.

Autá v rade na benzín v krymskom letovisku Jevpatoria.image
Prečítajte si tiež:

Začiatok cesty, ktorý odkrýva možnosti

Hoci sa na Ukrajine objavuje mierny optimizmus, že by sa ich ozbrojeným silám mohlo prostredníctvom útokov na ruskú logistiku podariť docieliť kľúčový zlom vo vojne, experti sú nateraz zdržanliví.

„Sme len na začiatku cesty, ktorá nám odkrýva široké možnosti, pokiaľ ide o ďalší zvrat a vývoj udalostí. To, čo teraz robíme, je takpovediac kultivácia pôdy, aby sme pripravili útočné operácie strategickejšieho rozsahu. Teraz robíme všetko preto, aby sme neutralizovali protivníka a nedovolili mu navýšiť svoje jednotky o ďalších ľudí, či zabezpečovať tieto jednotky. No nejde o to, že by sme teraz mali príležitosť zaútočiť,“ okomentoval ukrajinský vojenský analytik Serhij Hrabskyj pre Rádio NV.

Aj vojenský expert kyjevského Centra globalistiky Stratégie XXI. Pavlo Lakijčuk pre Aktuality.sk vysvetľuje, že v prípade Krymu zatiaľ nemožno hovoriť o jeho úplnej blokáde.

Pripomenul, že hoci ukrajinské sily dokázali zasiahnuť Rusov na citlivom mieste, akou je diaľnica Novorossija, Moskva má i ďalšie trasy, ktorými môže zásobovať svoje vojsko na polostrove. Niektoré dnes síce nevyužíva, ako napríklad Kerčský most, kde po ukrajinských útokoch stopli prepravu výbušného materiálu, no Lakijčuk podotýka, že v Kremli by tento zákaz mohli potenciálne zrušiť.

„Potom je tu trajektová preprava. Po roku 2014 si Rusi mysleli, že im bude stačiť Kerčský most, a tak ju nechali zbankrotovať. Majetok rozpredali, no v roku 2022 zistili, že veci nejdú podľa ich plánu. Museli ju obnoviť. Keď sa začali vojenské náklady prepravovať trajektmi, stal sa z nich cieľ, takže táto preprava tiež nefunguje naplno. Preprava prostredníctvom vojenských lodí im tiež veľmi nevychádza. Spomeňme si, ako dopadol Novočerkask – vyparil sa. Veľká výsadkárska loď bola naplnená muníciou a vybuchla. Nemalo sa ani len čo potopiť,“ skonštatoval expert.

Ukrajinskí vojaci pripravujú dron na útok.image
Ukrajinskí vojaci pripravujú dron na útok.
Zdroj: reuters

Spomaľujú ruský útok

Podobne v roku 2024 dopadla aj loď Cezar Kunikov. Ruskí admiráli sa následne rozhodli more nevyužívať na logistiku, no Lakijčuk podotýka, že aj to sa môže zmeniť. „Preto nemôžeme povedať, že celá táto logistická tepna na Krym je odrezaná. Sú v nej diery, krv vyteká, ale Rusi stále majú možnosti zaviazať ju obväzom,“ povedal.

Podľa ukrajinského experta stojí za stratégiou, ktorú ukrajinský minister obrany nazval „logistickým lockdownom“, snaha ničiť ruský útočný potenciál.

Pripomenieme, že Rusi už niekoľko mesiacov vyvíjajú väčší tlak na mestá v časti Doneckej oblasti, ktorú stále kontroluje Ukrajina, a od jari sa hovorí o ďalšej ruskej útočnej kampani.

„Boj vyhráva taktika a stratégiu vyhráva logistika. Takže treba ničiť logistiku. Zničiť ju na juhu je najjednoduchšie. Naši zatiaľ narušili jednu dôležitú žilu. Nemôžeme povedať, že ukrajinské sily kontrolujú celý tento smer (na Krym, pozn. red), ale keď ju poraníte, začínajú sa komplikácie,“ zhodnotil Lakijčuk.

Na východnom fronte je podľa neho situácia iná. „Tam je to oveľa ťažšie. Východ – to je celá sieť ciest a železníc. Ovládnete jednu cestu, avšak Rusi dokážu presmerovať logistiku po inej. Pokúsiť sa dostať pod palebnú kontrolu väčšie územie je cieľavedomý plán, ktorý si vyžaduje viac práce,“ vysvetlil pre Aktuality.sk s tým, že hoci lockdown Rusov „pridusil“, tí zároveň chápu, že musia operatívne konať.

Horiaci panelák v meste Kosťantynivka po ruskom leteckom bombardovaní.image
Prečítajte si tiež:

Kosťantynivka v ohrození

Ruská armáda dnes vyvíja tlak najmä pri meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti.

Mesto je súčasťou niekoľko desiatok kilometrov dlhej aglomerácie, ktorá je zároveň strategickým obranným pásom oblasti. Rusi netlačia len v tomto úseku, ukrajinská armáda ich útoky odráža aj pri Sloviansku, ktorý leží na opačnom konci aglomerácie. V prípade Kosťantynivky však už niekoľko dní častejšie zaznieva, že môže v najbližších mesiacoch padnúť.

„Situácia okolo mesta je zlá. V čom spočíva úmysel ruskej útočnej operácie leto – jeseň 2026? Je to opakovanie úmyslu roku 2024 aj roku 2025. (Náčelník generálneho štábu Ruských ozbrojených síl) Gerasimov Vladimira Putina presvedčil, že treba zničiť alebo obkľúčiť ukrajinskú armádu. Zablokovať ju tak, aby Moskva mohla vyžadovať kapituláciu. Väčšia časť ukrajinského vojska je sústredená na východe. Z ich pohľadu teda stačí udrieť z Pokrovska a z Lymana. Netreba útočiť priamo na mestá, ale obkľúčiť ich,“ vysvetľuje Lakijčuk, akou logikou sa môžu riadiť Rusi.

Minulý rok im to nevyšlo. V zime sa podľa analytika pustili do prvej etapy, ale v Pokrovsku im došli sily. Priblížil, že Rusi potrebujú na bojisku rozšíriť klin, ktorý vrazia do ukrajinského vnútrozemia, no úzke výbežky im zatiaľ dokáže ukrajinská armáda rýchlo zrezať – podobne, ako sa to vlani stalo napríklad pri meste Dobropilľa. „Aby klin rozšírili, potrebujú Kosťantynivku. To by im dovolilo postupovať na sever tak, aby obchádzali Kramatorsk,“ opisuje Lakijčuk.

Ukrajinský delostrelec na fronte v Dnipropetrovskej oblasti.image
Ukrajinský delostrelec na fronte v Dnipropetrovskej oblasti.
Zdroj: Reuters/Anatolii Stepanov

Putinovi chcú naservírovať ďalšie dobyté mesto

Podľa neho bude veliteľ ruskej armády tlačiť na dobytie Kosťantynivky i preto, aby mohol šéfovi Kremľa odreportovať aspoň nejaký úspech.

„Keď nemôže už po tretíkrát zrealizovať plán útoku, ktorý ich stál ohromné straty, bude treba Putinovi dať niečo na tanieri. Tak, ako Putinovi naservírovali Bachmut, Avdijivku, Pokrovsk,“ podotkol Lakijčuk.

To, ako dlho sa mesto, ktoré ruské bombardovanie premenilo na ruiny, ešte udrží, závisí aj od toho, ako sa Ukrajincom bude dariť ničiť ruskú logistiku.

Odrezávanie Krymu od vojenských zásob či ďalekosiahle ukrajinské útoky na energetické a vojenské objekty v ruskom tyle niektorí ukrajinskí novinári zároveň čítajú ako možnú prípravu na rokovania. Prirátavajú k nej takisto „diplomatickú ofenzívu“, ku ktorej zaradili otvorený list Vladimirovi Putinovi, ktorý Volodymyr Zelenskyj zverejnil v čase konania sa Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Ukrajinský prezident okrem iného Putinovi navrhol osobné rokovanie, no šéf Kremľa mu z Petrohradu odkázal, že kým neexistuje dohoda, nevidí v stretnutí zmysel.

Značka, ktorá v meste Kramatorsk varuje ľudí na zvýšené riziko dronov. Ochranné siete pred dronmi.image
Prečítajte si tiež:

Začne sa opäť rokovať?

Podľa denníka Ukrajinská pravda sa prezidentský úrad v posledných mesiacoch pokúšal urobiť všetko preto, aby rokovania o mieri, ktoré americko-izraelský útok na Irán odstavil na druhú koľaj, oživili a zároveň, aby sa do procesu opäť aktívnejšie zapojili Američania.

Teraz sa pred Ukrajincami vďaka tomu, že im technológie začínajú prinášať dôležité výsledky, môže otvoriť okno príležitosti. Denník píše, že jeho ukrajinské zdroje si myslia, že rokovania – s cieľom dosiahnuť napríklad postupné zastavenie paľby – by sa mohli rozbehnúť už na jeseň tohto roka.

Analytik Lakijčuk je však skeptický.

„Prezident Zelenskyj si kedysi myslel, že si stačí sadnúť za rokovací stôl, pozrieť sa Putinovi do očí a nájsť body, kde sa s Rusmi zhodneme. Ale Putin nie je taký. Putin je iná generácia a ešte k tomu vyšiel z prostredia tajných služieb. Tam takto neuvažujú. Putin je navyše v slepej uličke. Lebo vie, že predlžovať vojnu znamená prehlbovať úpadok doma. Pokiaľ by zastavil vojnu, a to bez víťazstva, tak skončil,“ dodal.