Trump oslavuje dohodu, ktorá zhoršila postavenie USA. Budúci rok nás čaká armagedon (komentár Zola Mikeša)

obchodnyregister 2026.06.15.

Dohoda USA s Iránom, ktorá na krátky čas ukončuje vojenský konflikt medzi oboma štátmi, je veľkým víťazstvom Iránu. Trump získal iba uvoľnenie Hormuzského prieplavu, ktorý bol voľný aj pred tým, než začal vojnu. Stratil však kredit, rešpekt a postavenie lídra veľmoci.  

Donald Trump nezískal od Iránu nič. A už vôbec nie tú kľúčovú kontrolu nad jadrovým arzenálom nevyspateľnej teokracie ajatoláhov, kde sa použitie jadrových zbraní neriadi rozumom, ale emocionálnymi poryvmi a hlasmi, ktoré títo náboženskí fanatici vo svojej hlave asi fakt počujú a pripisujú ich Alahovi.

Je preto viac než dobre, že Izrael na chystanú dohodu len sucho oznámil, že nie je a nebude jej signatárom a teda sa ho vôbec netýka.

Zostáva teda nezodpovedaná otázka, čo bude nasledovať.

Ako bude vyzerať vojna po mieri

Odpoveď je jednoduchá. Po krátkom mieri nastane ešte brutálnejšia vojna, na ktorú už bude Irán pripravený, a tak sa budeme môcť tešiť, ak dôsledkom tohto konfliktu bude len globálna ekonomická kríza, akú sme asi ešte nezažili.

Počas toho krátkeho mieru klesne cena ropy a benzínu, Američania budú môcť cez prázdniny cestovať lacnejšie a v novembri to hodia zase republikánskym kongresmanom. Tí nechajú Trumpa na pokoji, budú ho ďalej podporovať. On bude potom v úrade prezidenta bez toho, aby mu ďalšie dva roky čokoľvek hrozilo – bez toho, aby sa ďalšie dva roky musel nejak obmedzovať či nebodaj kontrolovať.

A tak odkryje a rozohrá všetky zákutia svojej egomaniackej povahy naplno. „Prekvapivo“ zistí, že Irán ani v medziobdobí mieru nepristúpil k ukončeniu obohacovania uránu a neodovzdal svoje zásoby tretej krajine a preto rozpúta vojnový konflikt, ktorý v novodobej histórii asi nebude mať obdoby. To aj preto, že ani v Iráne nie sú padnutí na hlavu a na rozdiel od predchádzajúceho útoku USA sa na tento už pripravia a budú mu preto vzdorovať tentokrát už oveľa húževnatejšie.

Snáď budú použité len konvenčné zbrane, snáď bude dôsledkom iba globálna ekonomická kríza, v rámci ktorej vystrelia ceny ropy do nepredstaviteľných výšin a my budeme znovu osedlávať iba konské povozy. Snáď my i tie kone tú vojnu prežijeme a do Európy sa nerozšíri.

Maličkou nádejou je len Izrael

Maličkou nádejou je možnosť, že Izrael a Mosad si to s ajatoláhmi a ich jadrovým arzenálom vybavia ešte predtým, než dôjde k naplneniu vyššie popísaného scenára.

Zostáva v to však len dúfať, isté to vôbec nie je.

Aj dovtedy však platí, že USA museli pristúpiť na potupný mier vo vojnovom konflikte, ktorý sami začali. Trump počas tohto vojenského konfliktu stratil postavenie a rešpekt lídra veľmoci, ktorá si mala s Iránom poradiť tak rýchlo ako USA vo Venezuele. Prepočítal sa.

A navyše stratil aj dôveru svojich arabských spojencov na Blízkom východe, ktorí budú musieť znášať dôsledky faktu, že Irán si po vojne upevnil svoje postavenie regionálnej veľmoci. A to rozhodne nie je v záujme ostatných štátov v oblasti.

Trump nevyhral nič a prehral všetko. Už zanedlho si to odnesieme my všetci.