Bitcoin tak prvýkrát prehráva súboj o investorský kapitál nie so zlatom či dlhopismi, ale s konkurenčným „rastovým príbehom“. K tomu sa pridalo geopolitické napätie a rastúce ceny ropy, ktoré živia inflačné tlaky a komplikujú plány Fedu na znižovanie sadzieb – a bitcoin ako rizikové aktívum bez cash flow je na sprísnené finančné podmienky citlivejší než veľké ziskové technologické firmy.
2. Presný časový horizont si netrúfne seriózne predpovedať nikto a každý, kto tvrdí opak, skôr háda, než analyzuje. Čo však vieme povedať, je, na čo sa treba pozerať. Medvedí trend sa skončí vtedy, keď sa otočia toky kapitálu – konkrétne keď sa odlevy z ETF zmenia na prílevy a keď sa stabilizuje makroprostredie. Trh aktuálne konsoliduje v pásme 60- až 64-tisíc dolárov, pričom technické signály naznačujú, že predajný tlak môže slabnúť, a kľúčovými udalosťami pre ďalší smer budú inflačné dáta a zasadnutia Fedu.
Z historickej skúsenie vieme, že bitcoinové medvedie fázy trvali typicky 12 až 18 mesiacov od vrcholu. Ak by sa tento vzorec zopakoval, najnáročnejšie obdobie by mohlo trvať ešte niekoľko mesiacov až približne do konca roka 2026, možno až do prelomu rokov 2026/2027. Zároveň však platí, že trh je dnes inštitucionalizovanejší než v minulých cykloch, takže historické analógie treba brať s rezervou – obnovenie inštitucionálneho dopytu môže prísť rýchlejšie, ale aj pomalšie, než naznačujú minulé cykly.
3. Slovo „definitívne“ by som pri bitcoine nikdy nepoužil. Úroveň okolo 60-tisíc dolárov je nepochybne psychologicky aj technicky významná podpora – trh ju testoval už začiatkom februára a nasledoval prudký odraz, keď sa bitcoin v priebehu jedného dňa vrátil nad 70-tisíc dolárov. To naznačuje, že na týchto úrovniach existuje reálny dopyt.
Na druhej strane treba byť intelektuálne poctivý: niektorí analytici pripúšťajú na základe historických „super-medvedích“ vzorcov pokles až k úrovni okolo 38-tisíc dolárov, zatiaľ čo iní očakávajú odraz z pásma 65- až 70-tisíc. Prelomenie hranice 60-tisíc dolárov by navyše mohlo spustiť ďalšiu vlnu nútených likvidácií pákových pozícií, čo by pokles krátkodobom prehĺbilo.
Môj pohľad ako dlhodobého investora je preto iný: namiesto hľadania presného dna je rozumnejšie uvažovať o tom, či je súčasná cena atraktívna v horizonte piatich až desiatich rokov. Pre disciplinovaného investora s dlhým horizontom a primeranou alokáciou môžu byť tieto úrovne zaujímavé – ale s vedomím, že krátkodobá volatilita môže byť ešte výrazná.
Osobne, ak by som mal vyjadriť svoj aktuálny odhad vychádzajúci z vlastných pozorovaní a analýz trhu, myslím si, že bitcoin bude stlačený až k rozmedziu 50 – 60-tisíc dolárov. Dokonca si myslím, že ak makroekonomické ukazovatele a situácia na finančných trhoch začnú byť nestabilné, čo sa javí ako veľmi pravdepodobné, a to aj vzhľadom na narastajúcu bublinu v AI/Tech sektore, tak bitcoin môžeme vidieť aj pri úrovniach medzi 40 – 50-tisíc dolárov.
4. Vidím štyri kľúčové. Prvým je obrat menovej politiky – ak inflácia umožní Fedu pokračovať v znižovaní sadzieb, zlepší sa apetít po rizikových aktívach naprieč trhom a bitcoin z toho historicky profitoval nadpriemerne.
Druhým je obnovenie inštitucionálnych tokov. Infraštruktúra, ktorá sa vybudovala – spotové ETF, regulované custody riešenia, korporátne treasury stratégie – nezmizla, len je momentálne v defenzíve. Napriek krátkodobým turbulenciám vedúce spoločnosti naďalej akumulujú a podiel bitcoinu v držbe verejne obchodovaných firiem rastie. Stačí, aby sa toky v ETF otočili, a rovnaký mechanizmus, ktorý teraz cenu tlačí nadol, ju začne tlačiť nahor.
Tretím fundamentom je ponuková strana – po halvingu v roku 2024 prichádza na trh historicky najmenej nového bitcoinu a tento štrukturálny faktor sa v plnej miere prejaví vždy až s odstupom, keď sa oživí dopyt.
A štvrtým, ktorý ako právnik považujem za podceňovaný, je regulačná zrelosť. V Európe máme plne účinné nariadenie MiCA, ktoré dáva poskytovateľom služieb aj investorom právnu istotu, a od roku 2026 sa spúšťa výmena informácií podľa smernice DAC8.
Paradoxne, práve jasné pravidlá vrátane daňovej transparentnosti sú podmienkou, aby do tohto trhu vstúpil konzervatívnejší inštitucionálny kapitál – penzijné fondy, poisťovne, privátne banky. Regulácia krátkodobo pôsobí ako brzda, dlhodobo je to však najsilnejší argument pre legitimitu celej triedy aktív.
5. S istou dávkou pochopenia pre ich skepsu si myslím, že sa mýlia – už niekoľkýkrát. Bitcoin bol vyhlásený za mŕtvy stovky ráz a zakaždým pokles vyše 50 percent prežil: v rokoch 2014, 2018, 2022 a teraz znova. Zásadný rozdiel oproti minulosti je v tom, čo som spomínal – tento pokles nespôsobilo zlyhanie protokolu, kolaps burzy ani podvod, ale čisto makroekonomické faktory.
Bitcoin sa tentoraz správa ako štandardné rizikové aktívum reagujúce na sadzby, infláciu a toky kapitálu. To je z pohľadu kritikov možno menej dramatický príbeh, ale z pohľadu dlhodobej životaschopnosti je to vlastne známka dospelosti.
Navyše, pohľad právnika: aktívum, ktorému svetové jurisdikcie venujú komplexné regulačné rámce – MiCA v Európskej únii, daňový reporting cez DAC8 a CARF, licencované ETF produkty od najväčších správcov aktív sveta – nie je aktívum na pokraji zániku. Regulátori neregulujú veci, ktoré majú zmiznúť. Čo však kritici hovoria oprávnene, je, že bitcoin nie je bezriziková investícia a nikdy nebude vhodný pre každého.
Pokles o polovicu v priebehu mesiacov je realita, s ktorou musí každý investor počítať a tomu prispôsobiť veľkosť pozície. Koniec kryptoaktív by som teda nečakal – skôr ich pokračujúcu integráciu do regulovaného finančného systému, so všetkými výkyvmi, ktoré k mladej triede aktív patria.
Matúš Čarný, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk
1. Tento rozpor poukazuje na fundamentálnu odlišnosť medzi tradičnými akciovými trhmi a trhom s kryptomenami. Akciové indexy sú poháňané reálnymi hospodárskymi výsledkami firiem, rastom ich ziskov, inováciami (napríklad v oblasti umelej inteligencie) a dividendovou politikou. Akcie reprezentujú podiel na ekonomickej aktivite, ktorá generuje cash flow.
Bitcoin je, na druhej strane, špekulatívna virtuálna komodita. Negeneruje žiadny vnútorný výnos, nevypláca dividendy a nemá hospodárske výsledky, od ktorých by sa dalo odraziť.
Jeho oceňovanie je preto stopercentne závislé výhradne od čistého dopytu a ponuky a od ochoty investorov riskovať. Keď sa makroekonomické prostredie zmení alebo inštitucionálny kapitál presmeruje svoju pozornosť k produktívnejším aktívam (ako sú práve akcie), bitcoin ako vysoko volatilné a čisto špekulatívne aktívum prirodzene čelí masívnemu odlevu likvidity.
2. Určiť presný časový rámec v prostredí kryptomien nie je možné, no z historického hľadiska a cyklickosti trhu vieme, že medvedie trendy bývajú procesom dlhodobejšej očisty. Aktuálne sa nachádzame vo fáze, keď na trhu chýba silný katalyzátor a nový retailový kapitál. Dá sa očakávať, že medvedia nálada, respektíve fáza stagnácie, bude pretrvávať dovtedy, kým sa nevyčerpá ponuka zo strany unavených či kapitulujúcich investorov. Tento proces konsolidácie v širšom pásme môže trvať ešte niekoľko mesiacov, kým sa trh úplne stabilizuje a pripraví na ďalší rastový cyklus.
3. V kryptoaktívach neexistuje nič také ako „definitívne dno“, kým trh neprejde fázou úplnej kapitulácie. Súčasné cenové pásmo síce slúži ako psychologická a technická podpora, no trhová realita naznačuje, kadiaľ vedie cesta k zdravému oživeniu.
Predtým, než nastane nový, udržateľný rastový cyklus smerom k novým maximám, trh často zažíva takzvaný finálny výplach (washout). Je bežným trhovým javom, že cena po dlhom období stagnácie v širšom pásme prudko prepadne pod dôležité psychologické hranice, čím sa definitívne prečistí trh od pákových pozícií a slabých investorov. Až po takomto finálnom poklese zvyčajne vzniká pevný základ pre nový býčí trh.
4. Keďže bitcoin nemá klasické mikroekonomické fundamenty (ako tržby či zisky), jeho rast vždy štartujú globálne makroekonomické zmeny a zmeny v likvidite.
Kľúčovými faktormi budú:
– Monetárna politika centrálnych bánk: Opätovné uvoľňovanie menovej politiky, znižovanie úrokových sadzieb a prílev novej likvidity do globálneho finančného systému.
– Inštitucionálny dopyt: Obnovenie masívnych prílevov do spotových ETF fondov a integrácia kryptomien do tradičných investičných portfólií.
Geopolitická a ekonomická neistota: Keďže bitcoin časť investorov vníma ako alternatívu k fiatovým menám, motorom rastu býva aj nedôvera v tradičný bankový systém či obavy zo znehodnocovania peňazí. V konečnom dôsledku však rast naštartuje čokoľvek, čo opäť preklopí misky váh na stranu dopytu voči ponuke.
5. Vyhlásenia o „definitívnom konci“ bitcoinu počúvame v každom medveďom trhu, keď ceny padajú. Kritici, ktorí poukazujú na to, že ide o vysoko rizikové aktívum bez reálnych ekonomických výsledkov, majú v tomto opise pravdu, bitcoin skutočne funguje inak ako akcie.
V záveroch o jeho konci sa však opäť mýlia. Bitcoin už dávno prešiel fázou, kedy by mohol len tak zmiznúť. Stal sa etablovanou, globálne obchodovanou alternatívnou komoditou s rozvinutou infraštruktúrou, regulovanými ETF produktmi a inštitucionálnou podporou. Súčasný pokles nie je koncom bitcoinu, ale len prirodzenou súčasťou jeho prudkých trhových cyklov, aké sme videli už viackrát v minulosti.
Jakub Kraľovanský, odborník na kryptomeny
1. Toto je perfektná otázka a tiež ma to samého trochu prekvapuje, pretože ten rozdiel medzi akciami a Bitcoinom je teraz asi najväčší za posledné roky. Treba však povedať, že Bitcoin zatiaľ absolútne presne kopíruje svoj „halvingový 4-ročný cyklus“. Takže Bitcoin zatiaľ robí presne to, čo by robiť mal. Robil to tak aj v rokoch 2018 a 2022.
Avšak rok 2018 na akciách nebol príliš dobrý a rok 2022 bol najhorší za posledné roky na akciách. Vtedy to akurát tak vypálilo, že aj Bitcoin, aj akcie spolu klesali, a tak sme si to zobrali ako fakt. Avšak tento rok to absolútne neplatí, čím sa začína ukazovať, že Bitcoin zatiaľ najviac reaguje na halving. Nie na akcie a rozhodne nie je ani bezpečným prístavom ako zlato.
2. Myslím si, že ešte do konca tohto roka. V nasledujúcom roku by som už chcel od Bitcoinu vidieť oživenie.
3. Ja si myslím, že ešte nie je. Je to už lákavá hladina a veľmi zaujímavá, ale myslím si, že dno bude ešte o niečo nižšie. Samozrejme, kde presne to bude, to nikto nevie, ale ja by som sa nečudoval ani hladinám pod 55 000 dolárov.
4. Je toho viac. Celkovo ak by sa v ďalších rokoch podarilo skrotiť infláciu a úrokové sadzby by šli dole. Ďalším faktorom je adopcia Bitcoinu a iných kryptomien do tradičného sveta. Bitcoin získava na popularite, ale stále je tam obrovský priestor. Tieto mesiace, aj keď cena klesá, tak sa pripravuje legislatíva na to, aby bol Bitcoin viac prístupný fondom či veľkým bankám napríklad v USA.
Rovnako teraz je všetka pozornosť sveta nalepená na umelú inteligenciu. Je ohľadom toho obrovský ošiaľ a doplácajú na to aj niektoré iné odvetvia. Takže rovnako, keď táto AI mánia trochu ustúpi, tak to bude väčší priestor aj pre iné investície, nielen AI.
5. To tu už bolo veľakrát a nikdy sa to nestalo. Kedysi sme sa bavili o tom, že Bitcoin je podvod a nikto ho nepoužíva. Dnes máme na Bitcoin ETF-ka. Spojené štáty americké majú Bitcoin ako svoju strategickú rezervu a Bitcoin vo veľkom nakupujú fondy ako BlackRock či rôzne iné. Za posledné 2 roky sa dosť pohla aj legislatíva, ktorá pripravuje pôdu pre ďalšiu adopciu. Ja si myslím, že toto je skôr bežná korekcia, ktorú sme už v minulosti veľakrát zažili.
Dávid Kokavec, výkonný riaditeľ Kryptotrejder.sk
1. Treba povedať, že tu nehrá rolu len jeden faktor, ale celá kombinácia. Akciové trhy rástli aj preto, že investori masívne stavili na infraštruktúru dátových centier a umelú inteligenciu — to vytváralo konkrétne príjmy, zisky, reálny biznis. Bitcoin takýto príbeh momentálne nemá.
Kľúčovým mechanizmom je rotácia kapitálu. Retailoví aj inštitucionálni investori jednoducho presúvajú peniaze tam, kde vidia rýchly rast a firemné výsledky — do AI a technologických akcií. To znamená, že menej kapitálu aktívne prúdi do kryptomien.
Navyše makroekonomická nervozita — inflácia, úrokové sadzby, geopolitika — robí z investorov opatrnejších hráčov, ktorí siahajú po tradičných bezpečných prístavoch ako zlato, nie po volatilnom bitcoine.
A tu je ešte jeden podstatný rozdiel oproti akciám: bitcoin nevypláca dividendy, neprináša úroky. Jeho hodnota stojí takmer výlučne na dopyte a ponuke. Keď dopyt klesne, cena padá prudko. Trh navyše napriek všetkým rečiam o „digitálnom zlate“ stále vníma bitcoin ako high-risk aktívum — a pri neistote sa takéto aktíva predávajú ako prvé.
2. Historicky sa bitcoin pohybuje v štruktúrovaných štvorročných cykloch a analytici ukazujú na štvrtý kvartál 2026 ako na projektované dno cyklu. On-chain dáta z CryptoQuant naznačujú, že medvedie fázy po intenzívnom výbere ziskov trvajú typicky 18 mesiacov — čo by znamenalo predĺženie korekcie až do začiatku 2027. Navyše odlivy z ETF fondov redukujú likviditu a trh zostáva citlivý na každý negatívny impulz.
Ja osobne by som nestaval na rýchly obrat. Skôr počítam s tým, že zaujímavé príležitosti prídu niekedy na jeseň. K negatívnemu sentimentu neprispieva ani správa, že ani samotné MicroStrategy Michaela Sailora nedávno neodpredávalo časť svojich bitcoinov — čo pre trh pôsobí psychologicky zle, keď váš najhlasnejší evanjelista predáva. Nešlo však o žiadny panický útek z trhu ani o stratu viery v Bitcoin – transakcia bola zanedbateľne malá.
3. Ak sledujeme štvorročný cyklus, štatistika hovorí, že štrukturálne dná trhu nastávajú typicky 12 až 13 mesiacov po vrchole — čo ukazuje na neskorý september alebo október 2026. Inštitúcie ako Standard Chartered deklarovali, že pokles na zhruba 59-tisíc dolárov je dnom tohto cyklu.
Ale „definitívne dno“ v krypte nikdy neexistuje — to je termín, ktorý sa používa spätne, nie dopredu. Nikto nemôže vedieť, kde to presne bude. Ja osobne verím, že sa pozrieme aj pod 50-tisíc dolárov. Na druhej strane, ak niekto zvažuje bitcoin a zatiaľ žiadny nemá, nie je kľúčové, kde presne nakúpi. Ak veríme, že raz môže mať hodnotu v státisícoch dolárov, cieľom je nakupovať priebežne a čo najviac — pretože málokedy sa podarí trafiť presné dno.
4. Rast ceny bitcoinu môžu opätovne naštartovať najmä zníženie úrokových sadzieb centrálnymi bankami, prílev kapitálu do spotových ETF fondov a jasnejšia legislatíva. Tieto faktory zlepšujú likviditu na trhu a zvyšujú dôveru inštitucionálnych investorov.
Konkrétne: ak Fed alebo ECB začnú skutočne znižovať sadzby, kapitál sa stáva lacnejším a investori častejšie vyhľadávajú rizikovejšie aktíva — bitcoin medzi nimi. Trvalý a stabilný nákupný tlak zo strany inštitúcií cez ETF by bol ďalším silným signálom. A nakoniec regulačná istota — prijatie jasných pravidiel hry, ako je európska legislatíva MiCA, znižuje riziko pre veľké korporácie a banky, ktoré by inak do krypta nešli.
5. Mýlia sa — a nie po prvý raz. Bitcoin bol za svoju existenciu médiami, ekonómami a analytikmi vyhlásený za mŕtvy už takmer 500-krát. Tieto vyhlásenia prichádzajú zákonite v obdobiach prepadov — a zákonite sa ukazujú ako predčasné.
Súčasné oslabenie je skôr dôsledkom presunu kapitálu do iných aktív, ako sú AI akcie alebo nové IPO, než systémového zlyhania bitcoinu.
Na rozdiel od minulých kríz je dnes trh masívne podporený inštitúciami — veľké banky ako JPMorgan a správcovia aktív ako BlackRock pokračujú v integrácii kryptomien do svojich produktov. To nie sú hráči, ktorí odchádzajú pri prvom poklese.
Kryptomenový sektor sa stal pevnou súčasťou globálneho finančného systému. Súčasné výpredaje sú cyklické pohyby, nie fatálny koniec. Videli sme to aj v roku 2018 a aj 2022 a Bitcoin to nakoniec vždy zvládol. Na druhej strane altcoiny reagujú na trhové cykly oveľa citlivejšie a na rozdiel od Bitcoinu ich veľká časť predchádzajúce krachy neprežila a cenovo sa už nevrátila na svoje pôvodné hodnoty.
