Legislatívny návrh, ktorý v marci poslal generálny prokurátor predsedovi parlamentu minister spravodlivosti odmietol. Ako poslanecký návrh ju chce predložiť do parlamentu PS.
Legislatívny návrh, či odborný názor, ktorý 2. marca poslal generálny prokurátor Maroš Žilinka predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu je stále bez odozvy. Táto novela má pritom potenciál priniesť stovky miliónov do štátnej kasy. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa k tomu dokonca vyjadril aj na sociálnej sieti, že mu „je ľúto, že odborný názor prokuratúry a snaha o vytvorenie legislatívnych podmienok pre účinnejšiu trestnoprávnu reakciu štátu na daňové delikty neboli vypočuté“. Legislatívny podnet mal slúžiť pre účinnejší boj proti daňovej kriminalite.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka návrh predkladal na základe štatistických dát, keď poukázal na „výrazný prepad“ trestnoprávnej reakcie štátu na daňové delikty v roku 2025, na ktoré mala vplyv aj novela Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024: „V porovnaní s rokom 2024 bol v roku 2025 pre daňové trestné činy zaznamenaný 57 % pokles stíhaných osôb a 61 % pokles obžalovaných osôb. Pri trestnom čine daňového podvodu, pri ktorom dochádza k neoprávnenému uplatňovaniu nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, ktoré už sú v dispozícii štátu, bol oproti roku 2024 zaznamenaný 49 % pokles stíhaných osôb a 57 % pokles obžalovaných osôb.“
Lepší výber daní
Podľa poslanca PS Štefana Kišša ide o dôležitý dokument, ktorého motívom je aspoň čiastočne návrat spravodlivosti v trestnej činnosti a teda prísnejšie pravidlá aj pre ekonomické trestné činy, čo by znamenalo výrazne lepší výber daní a teda aj ekonomické výsledky vlády. Tento návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku „nie je úplný návrat do stavu pred trestnou novelou,“ spresnil Kišš. Ide však o tri zásadné body. „Po prvé, znižuje hranice trestného činu pri daňových podvodoch z 20-tisíc na 700 eur. V tomto ide o návrat do stavu spred novely. Jednoducho, aby sa aj podvody v hodnote niekoľko tisíc eur brali vážne. “
Druhým bodom je, že ako výnos z trestnej činnosti by sa počítal aj ekonomický prospech akéhokoľvek druhu. Ak podvodník napríklad nezaplatí daň alebo získa výhodu na trhu, tak aj to by bolo podľa prokuratúry trestnou činnosťou. A tretí bod je ochrana dôchodkov z druhého piliera. „Ako škoda by sa podľa tohto návrhu rátali aj nezaplatené príspevky do druhého piliera. Teda ak zamestnávateľ nezaplatil odvody a zamestnanec o to nemusí vedieť, tak takéto konanie by sa tiež považovalo za trestný čin,“ dodal Kišš. PS si chce tento návrh osvojiť a predložiť ho v septembri na parlamentnej schôdzi. V prípade, že bude prijatý veria, že pomôže štátnej kase.
Minister Susko návrh Žilinku odmietol
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová upozornila na medializované informácie, že Trestný zákon, ktorý by chcel šéf prokuratúry meniť, je v gescii ministerstva spravodlivosti. Šéfa rezortu Borisa Suska zo Smeru preto predseda parlamentu Richar Raši požiadal o odborné stanovisko za jeho rezort. Suskovo ministerstvo sa vyjadrilo k tomu, že rešpektuje právo generálnej prokuratúry predkladať podnety vychádzajúce z praxe a s generálnou prokuratúrou. Avšak v tomto prípade so Žilinkom nesúhlasí.
Minister spravodlivosti Boris Susko vtedy podotkol, že to, že sa daňové delikty nestíhajú ako trestné činy, neznamená, že sa nevyšetrujú a že ich páchatelia nie sú postihovaní. Zdôraznil, že nie sú postihovaní trestným právom, ale prostriedkami daňového práva. Raši v marci, v tejto súvislosti, povedal, že by ocenil, keby generálny prokurátor komunikoval svoje iniciatívy aj priamo s vládou a príslušnými rezortmi, „aby mohli byť prerokované a prípadne prijaté v riadnom legislatívnom procese“.