Trumpovej administratívy je americký prezident jediným človekom, ktorý dokáže priviesť obe strany k rokovaciemu stolu.
Trump po skončení krízy okolo Iránu opäť obracia pozornosť k vojne Ruska proti Ukrajine. Po príchode do Francúzska absolvoval stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že sa chce sústrediť na ukončenie vojny na Ukrajine. „Teraz, keď je toto ukončené, sa na to zameriame a uvidíme, či sa nám to podarí dotiahnuť,“ povedal Trump po boku Macrona. Dodal, že podľa neho mesačne zomiera 25-tisíc ľudí, prevažne vojakov.
Pre európskych podporovateľov Ukrajiny však Trumpove slová nie sú upokojujúce. Politico s odvolaním sa na európskych predstaviteľov píše, že v zákulisí panujú obavy, aby sa americký prezident nepokúsil opäť prevziať kontrolu nad mierovými rokovaniami, nevytlačil Európanov na okraj a nenarušil stratégiu podpory Ukrajiny a tlaku na Moskvu. „To, že Trump bol rozptýlený, nebolo nevyhnutne zlé,“ povedal anonymne jeden z diplomatov EÚ.
Otázka ukončenia vojny sa dostala do centra pozornosti v utorok, keď sa Trump a ďalší lídri G7 stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na pracovnom rokovaní. Zelenskyj verejne zdôrazňuje, že zapojenie Spojených štátov zostáva kľúčové. Po nedeľnom telefonáte s Trumpom uviedol, že diskutovali o „dobrých nápadoch, ktoré by mohli priblížiť mier“.
Macron v rozhovore pre televíziu TF1 zdôraznil, že Európania dnes financujú ukrajinské zbrane a majú mať pri rokovaniach hlas. „Správny typ rokovania je taký, pri ktorom za stolom sedia Ukrajina a Rusko a po ich boku Európania a Američania,“ povedal francúzsky prezident.
Európska komisia chce na summite presadzovať najmä posilnenie finančnej podpory Ukrajiny. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že pomoc EÚ vo výške 90 miliárd eur pokrýva dve tretiny finančných potrieb Kyjeva na tento aj budúci rok. „Na zvyšnú tretinu potrebujeme, aby sa zapojili partneri Ukrajiny,“ povedala s tým, že pôjde o jednu z tém summitu.
Von der Leyenová zároveň oznámila dodatočné granty EÚ pre Ukrajinu vo výške 75 miliónov eur a pôžičku 15 miliárd eur pre Francúzsko na posilnenie jeho obranného priemyslu v rámci programu SAFE. Predseda Európskej rady António Costa popri nej vyhlásil, že jednota a odhodlanie G7 sú nevyhnutné na ukončenie konfliktu, ktorý trvá dlhšie než prvá svetová vojna.
Podľa Politico chcú lídri EÚ po tom, čo prevzali hlavnú záťaž podpory Ukrajiny od Spojených štátov, presvedčiť Washington na spoločnú vyjednávaciu líniu voči Rusku. Európski a ukrajinskí predstavitelia pred summitom uvádzali, že chcú dosiahnuť silnú spoločnú pozíciu, ktorá by odmietla návrhy, aby Kyjev odstúpil územie.
Obavy v Európe posilnil aj Trumpov dlhý telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutočnil v deň Trumpových narodenín. Trump následne povedal, že mal „veľmi dobrý rozhovor“ so Zelenským aj Putinom a že podľa neho „sú obaja tomu veľmi otvorení“. Putinov poradca Jurij Ušakov zároveň uviedol, že Trumpovi vyjednávači pre Ukrajinu Steve Witkoff a Jared Kushner majú v blízkej budúcnosti odcestovať do Moskvy.
EÚ medzitým pripravuje 21. balík sankcií proti Rusku, ktorý sa má zamerať na takzvanú tieňovú flotilu ropných tankerov a zachovanie cenového stropu na nákup ruskej ropy. Politico však píše, že zatiaľ je málo signálov, že Spojené štáty chcú postupovať rovnako alebo poskytnúť Kyjevu ďalšie peniaze na vojnové úsilie.
Do diplomatických kontaktov s Moskvou sa opatrne zapojili aj Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, známe ako formát E3. Ich vyslanci minulý týždeň rokovali v Moskve s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Michailom Galuzinom. Trojica podľa Politico zopakovala požiadavky na úplné a okamžité prímerie, silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a použitie súčasnej kontaktnej línie ako východiska pre prípadné rokovania.
Kľúčovou otázkou tak zostáva, či sa Trump prikloní k európskej stratégii tlaku na Rusko, alebo sa pokúsi viesť rokovania vlastnou cestou. Podľa vysokého predstaviteľa Trumpovej administratívy je americký prezident jediným človekom, ktorý dokáže priviesť obe strany k rokovaciemu stolu a pokúsiť sa vojnu ukončiť.