Rakúsy novú školu za milióny bez štátu nepostavia, stovky detí budú musieť poslať inam
obchodnyregister
2026.06.16.
Základná škola s materskou školou v obci Rakúsy už dávno kapacitne nestíha. Na novú budovu peniaze chýbajú obci aj štátu.
RAKÚSY: Podtatranská dedinka Rakúsy roky čaká na výstavbu novej základnej školy. Samospráva má hotový projekt, pozemok, stavebné povolenia i dokončené verejné obstarávanie, už zajtra by sa mohlo stavať. Obecný rozpočet však investíciu za takmer 12 miliónov eur neutiahne a peniaze od štátu akosi nechodia.
Základná škola s materskou školou v obci Rakúsy už dávno kapacitne nestíha. Postupne sa preto rozrástla až do šiestich budov v rôznych lokalitách. Aktuálne ju navštevuje okolo 850 detí, väčšina z nich pochádza z marginalizovanej rómskej komunity.
Samotnej obci preto postupne dochádzajú peniaze na financovanie jej prevádzky, ktorá sa predražuje aj tým, že deti vozia obecným autobusom na vyučovanie do prenajatej budovy v Kežmarku.
Obec nemá peniaze na prevádzku školy
V Rakúsoch preto zvažujú radikálne riešenie, ktorým poukážu na zúfalú situáciu so vzdelávaním detí v obci. Približne 300 žiakom druhého stupňa tamojšej základnej školy totiž hrozí, že od 1. septembra budú navštevovať inú základnú školu v okrese Kežmarok.
„V obci to už nezvládame. Škola je na takej finančnej úrovni, že už nemá pomaly peniaze ani na učebné pomôcky. Má šesť elokovaných pracovísk, pričom najvypuklejším problémom je prevádzka prenajatej budovy v Kežmarku – Pradiarni, ktorá spotrebuje až 70 percent všetkých nákladov školy,” vypočítava starostka obce Rakúsy Monika Jurašková (nez.).
V starej budove v Kežmarku, ktorú si obec Rakúsy prenajíma za takmer 40-tisíc eur ročne od Prešovského samosprávneho kraja, prebieha vyučovanie druhého stupňa základnej školy. Obecnú kasu vyjde kežmarské elokované pracovisko celkovo až na 200-tisíc eur za rok.
Sedia na sude s pušným prachom
Prednosta Obecného úradu Rakúsy Jozef Pitoňák hovorí o “sude s pušným prachom”. Ak totiž poslanci obecného zastupiteľstva rozhodnú o zrušení výuky v Kežmarku, približne 300 žiakov z dediny pôjde za štúdiom do iných základných škôl v okrese. O ich náhradnom umiestnení rozhodne školský úrad.
„Prinesie to ďalekosiahle následky – priestorové kapacity, ktorých je nedostatok, personálne kapacity – učitelia na trhu práce chýbajú, rozšírenie školských jedální, posilnenie autobusových spojov, veď deti bude potrebné denne prepravovať do mesta. Toto sú problémy, ktoré nie sú našim cieľom. Nechceme ich roznášať za hranice našej obce. Práve naopak, chceme poukázať na problém, ktorý sa čím ďalej, tým viac zhoršuje, ale štát mu nevenuje adekvátnu pozornosť,” hovorí Jozef Pitoňák.
Obec sa v posledných rokoch uchádzala o peniaze na novú školu, ale od ministerstva školstva financie doposiaľ nezískala a neuspela ani so žiadosťou o eurofondový príspevok z Plánu obnovy a odolnosti. „My dôvody nepoznáme. Podľa nášho názoru je to nedostatočný záujem štátu o túto tému,” myslí si prednosta obecného úradu. Jediným riešením problému je podľa Jozefa Pitoňáka výstavba novej školskej budovy s kapacitou pre takmer 750 žiakov.
Dvojsmenné vyučovanie a vozenie detí
Riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Rakúsoch Lucia Brutovská hovorí, že vzdelávanie naráža na množstvo komplikácií: „Už niekoľko rokov fungujeme v podmienkach, že sme roztrieštení. Minulý školský rok sme boli v siedmich budovách, tento rok sme v šiestich. Zostaviť školský rozvrh je mimoriadne náročné”.
Časť rodičov s dochádzkou do deväť kilometrov vzdialeného Kežmarku nesúhlasí. Ak by si škola priestory v okresnom meste neprenajímala, súčasné dvojsmenné vyučovanie by nutne prešlo na tri zmeny, čo zákon nepovoľuje.
Už pri dvojsmennom vyučovaní ide na Slovensku o núdzové riešenie, ktoré ministerstvo školstva zakázalo. Výnimku majú len obce, ktoré aktívne stavajú alebo riešia nové školské kapacity. Školy takto riešia nedostatok miesta v triedach, preto prihlásených žiakov rozdelí na dve skupiny.
Sú s tým spojené rôzne komplikácie. Žiaci majú často skrátené vyučovanie, aby sa zmeny stihli vystriedať. Popoludňajšie vyučovanie nie je pre deti prirodzené, sú viac unavené a nesústredené. Žiaci z druhej zmeny majú navyše problém chodiť na záujmové krúžky, pretože cez obed už musia byť v škole. Aj rodičia musia zosúladiť prácu s tým, že jedno dieťa ide do školy ráno a druhé popoludní.
Stanovisko ministerstva školstva uvádzame v plnom znení
Stanovisko ministerstva školstva:
Dňa 16. júna 2026 oznámili predstavitelia obce Rakúsy (okres Kežmarok) zámer zrušiť druhý stupeň základnej školy v obci. Dôvodom je nepostačujúca priestorová kapacita školy, za ktorú vinia „štát“, ktorý im „nevenuje adekvátnu pozornosť“. Keďže takéto ich rozhodnutie ohrozuje plnenie povinnej školskej dochádzky približne 300 detí, a keďže ministerstvo školstva venovalo v posledných rokoch zvýšenú pozornosť tejto lokalite a jej škole, považujeme za dôležité v tejto súvislosti uviesť niektoré základné fakty.
Základná škola v obci Rakúsy poskytuje vzdelávanie 678 žiakom. Ide prevažne o deti z miestnej marginalizovanej rómskej komunity. Vzhľadom na rastúci počet obyvateľov nepostačovala kapacita historickej školy v centre obce a preto obec v roku 2002 vybudovala elokované pracovisko tejto školy priamo v rómskej osade. Dnes už ani táto budova nemá dostatočnú kapacitu pre všetkých jej žiakov, a preto je v škole dvojzmenná prevádzka, ktorá sa týka 94 detí. Obec sa na riešenie tejto situácie rozhodla prenajať priestory kapacitne a vybavením nevyhovujúcej budovy v lokalite Pradiareň, v časti mesta Kežmarok. Budova je aktuálne vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja, do ktorej žiaci musia každý deň dochádzať viac ako 9 kilometrov, pričom obci vznikajú nemalé náklady.
Napriek tomu, že ministerstvo školstva vyhlásilo v auguste 2022 výzvu na odstránenie dvojzmennej prevádzky zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti (POO), obci Rakúsy sa nepodarilo za dané obdobie podať plnohodnotnú žiadosť. Obec v júli 2023 podala žiadosť o projektovú podporu, avšak táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienok týkajúcich sa desegregačných princípov (tzv. 3D princípov). Obec podala žiadosť na finančnú podporu v októbri 2024, táto žiadosť však nebola kompletná ani po dvoch výzvach na doplnenie, pričom obec na tretie vyzvanie na doplnenie nereagovala a preto bola žiadosť v marci 2025 zamietnutá. Plánovaný projekt bol nacenený na 11,7 milióna eur, čím by sa stala najdrahšou školou v rámci celého POO. V čase podania žiadosti bol projekt obce Rakúsy drahší o 3 000 eur na jedno novovytvorené miesto v porovnaní so všetkými ostatnými doručenými projektami vo veľkosti nad 500 žiakov. Navyše plánovala obec vytvoriť 724 nových kapacít (namiesto pôvodného zámeru 400 miest), pričom v dvojzmennej prevádzke bolo v tom čase podľa obce iba zhruba 100 žiakov.
V termíne podania tejto žiadosti bolo aj v prípade kladného posúdenia žiadosti otázne, či by obec stihla zrealizovať takúto stavbu v časovom horizonte POO. Napriek tomu obec vyhlásila v auguste 2025 nové verejné obstarávanie, pričom bolo už vtedy podľa súťažných podkladov zrejmé, že na danú zákazku nebude možné čerpať zdroje POO. Vzhľadom na vážnosť situácie sa ministerstvo intenzívne zaoberalo základnou školou a pravidelne uskutočňovalo osobné stretnutia so zástupcami obce. Na poslednom z týchto stretnutí, 16. decembra 2025 zástupcovia rezortu jasne komunikovali, že vzhľadom na blížiaci sa koniec POO je potrebné hľadať alternatívne zdroje financovania za predpokladu predloženia vhodného projektu. Iba jeden mesiac neskôr podpísala obec bez finančného krytia zmluvu so skupinou dodávateľov na sumu, ktorá bola ešte vyššia ako pôvodné nacenenie z roku 2024. Rázne tak odmietame tvrdenie, že ministerstvo nebolo pripravené podporiť výstavbu novej školy.
Ministerstvo školstva dôrazne odmieta aj tvrdenie, že ministerstvo ignorovalo žiadosti obce na dofinancovanie osobných a prevádzkových nákladov súvisiacich so vzdelávaním žiakov v elokovanom pracovisku v prenajatých priestoroch v lokalite Pradiareň v meste Kežmarok. Obec Rakúsy požiadala ministerstvo v roku 2025 o dohodovacie konanie a žiadala o pridelenie finančných prostriedkov vo výške 100 236 eur, z toho 40 236 eur na osobné náklady a 60 000 eur na prevádzkové náklady. Pravdou je, že pridelený normatívny príspevok na osobné náklady pre základnú školu v obci Rakúsy bol podľa dát rezortu postačujúci na úhradu osobných nákladov. Napriek tomu zohľadnilo ministerstvo žiadosť na úhradu prevádzkových nákladov a 10. decembra 2025 tak ministerstvo mimoriadne pridelilo obci Rakúsy dodatočné normatívne finančné prostriedky vo výške 30 000 eur na úhradu prevádzkových nákladov školy. Zároveň však z celkových pridelených finančných prostriedkov na normatívne financovanie na rok 2025 obec nevyčerpala finančné prostriedky na prevádzku vo výške 42 279 eur. Navyše z údajov zo správy o hospodárení vyplynulo, že základná škola nečerpala na účely zabezpečenia výchovy a vzdelávania žiadne prostriedky z rozpočtu obce nad rámec pridelených normatívnych a nenormatívnych finančných prostriedkov, ani žiadne iné doplnkové zdroje financovania. Napriek tomu žiadala obec v kalendárnom roku 2026 opätovne ministerstvo o pridelenie finančných prostriedkov vo výške 20 371 eur na osobné náklady, pričom na prevádzkové náklady obec Rakúsy nepožadovala žiadne finančné prostriedky v rámci dohadovacieho konania.
Už z dostupných údajov za 1. štvrťrok 2026 vyplýva, že pridelený normatívny príspevok pre školu na osobné náklady je postačujúci na úhradu osobných nákladov, nakoľko percentuálne za 1. štvrťrok škola vyčerpala len 24,4 percenta normatívneho príspevku na osobné náklady.
Je dôležité uviesť aj to, že obec v júni 2024 uzavrela s ministerstvom školstva a ďalšími partnermi memorandum o spolupráci na zriadenie pilotnej rómskej národnostnej školy, ktorá mala potenciál ukončiť porušovanie práv rómskych detí na vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny. V tejto súvislosti sa rozhodlo ministerstvo podporiť obec adresne prostredníctvom zapojenia národného projektu Príležitosť pre všetkých (NP PPV) s cieľom nielen vytvoriť podmienky na implementáciu desegregačných opatrení, ale aj na prijatie konkrétnych krokov k vytvoreniu národnostných tried. Od podpisu zmluvy v septembri 2025 obec napriek intenzívnej podpore a dostupnosti širokej škály podporných nástrojov nepreukázala žiadnu činnosť a nezrealizovala žiadne aktivity či už v oblasti desegregácie alebo vytvorenia pilotnej rómskej národnostnej školy. Začiatkom roka sa tak z dôvodu nečinnosti zo strany obce rozhodlo ministerstvo odstúpiť od zmluvy o spolupráci v rámci NP PPV, pričom za dané obdobie obec nevyčerpala z projektu žiadne finančné prostriedky.
Ministerstvo školstva venovalo obci Rakúsy a jej základnej škole v posledných rokoch nadštandardnú pozornosť, pričom obec nebola schopná využiť pomoc ponúknutú ministerstvom, či už formou podpory výstavby z POO, alebo prostredníctvom národného projektu.
Ministerstvo školstva preto dôrazne odmieta tvrdenia predstaviteľov obce Rakúsy, že príčinou súčasnej situácie je nezáujem štátu alebo nedostatočná komunikácia zo strany ministerstva. Rezort školstva zostáva pripravený byť partnerom obce pri hľadaní zákonných, finančne udržateľných a realizovateľných riešení na zabezpečenie dostatočných kapacít pre vzdelávanie detí v obci. Aj z tohto dôvodu boli zástupcovia obce pozvaní na ďalšie osobné rokovanie na úrovni ministra. Zároveň však platí, že zodpovednosť za zabezpečenie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je podľa platnej legislatívy v kompetencii zriaďovateľa školy a túto zodpovednosť nemožno prenášať na štát.