Známa baterkáreň dostala pokutu, policajtku obvinili v kauze výbuchu bankomatu (denný výber)

Pozrite si týždenný výber správ.  

Známa baterkáreň má na krku problém: Štátny fond jej za „tajné“ porušenie zmluvy naparil megapokutu

Štátny fond NDF II. udelil spoločnosti InoBat zmluvnú pokutu 500-tisíc eur za porušenie investičnej dohody, na základe ktorej mal štát do firmy vložiť takmer 12 miliónov eur. Sankcia súvisí s porušením bodu 4.5 zmluvy, no tento bod je v zverejnených dokumentoch začiernený, takže verejnosť nepozná presný dôvod postihu.

Firma vedená Mariánom Bočekom pochybenie podľa dokumentov uznala a pokutu bude splácať v desiatich mesačných splátkach po 50-tisíc eur od júna 2026 do marca 2027. InoBat odmietol vec komentovať a štátny fond na otázky nereagoval, čo ešte viac posilňuje nejasnosti okolo projektu gigafactory Volta II vo Voderadoch.

Prípad prichádza v čase, keď je InoBat už dlhšie pod tlakom pre nenaplnené očakávania, slabšie výsledky a finančné problémy v skupine. Kritici upozorňujú, že za veľkými víziami v oblasti slovenských batérií zatiaľ chýbajú presvedčivé reálne výsledky, a pokuta od štátneho investora tento obraz ešte zhoršuje.

Viac informácií nájdete tu:

Zistili, čo robila 25-ročná policajtka s peniazmi ukradnutými pri marcovom výbuchu bankomatu

Vyšetrovanie marcového výbuchu bankomatu v Dolných Salibách prinieslo nové obvinenia. Polícia tvrdí, že 28-ročný muž z Váhoviec sa po krádeži hotovosti ukrýval v Maďarsku, kde ho zadržali, a Slovensko teraz čaká na jeho vydanie na trestné stíhanie.

Do prípadu však výrazne vstúpila aj policajná inšpekcia, ktorá v akcii Hamlet zadržala 25-ročnú policajtku z Bratislavy. Vyšetrovateľ ju obvinil z legalizácie výnosov z trestnej činnosti, pretože mala preberať ukradnutú hotovosť, prechovávať ju, používať pre vlastnú potrebu a vykonávať bankové operácie na zakrytie jej pôvodu.

Podľa inšpekcie peniaze vkladala cez bankomaty na účty, následne ich presúvala ďalej a sprístupňovala ich hlavnej obvinenej osobe. Prípad ukazuje, že do legalizácie peňazí z bankomatových krádeží sa mala zapojiť aj príslušníčka polície, čo dáva celej kauze mimoriadne vážny rozmer.

Viac informácií nájdete tu:

Tvrdí, že nie je novinárka. Indického premiéra však Miriam Šramová vítala s označením PRESS

Počas návštevy indického premiéra Naréndru Módího na Bratislavskom hrade si redakcia všimla v priestore vyhradenom pre médiá aj PR odborníčku a influencerku Miriam Šramovú. Na podujatí mala viditeľné označenie PRESS, čo vyvolalo otázky o tom, na základe čoho sa medzi novinármi pohybovala.

Zvláštnosť situácie zvýrazňujú jej vlastné skoršie vyjadrenia, v ktorých tvrdila, že nie je novinárka ani zamestnankyňa vydavateľstva. Zároveň však verejne dostupné informácie uvádzajú, že pôsobí ako šéfredaktorka portálu iDeň.sk, ktorý sa prezentuje ako spravodajský web.

Prípad tak otvára širšiu tému hraníc medzi médiami, PR a influencermi, najmä pri oficiálnych štátnych podujatiach. Redakcia ju v tejto veci oslovila, no na jej stanovisko zatiaľ čaká.

Viac informácií nájdete tu:

Premiér Fico básni o úspechoch, no vlastný úrad ho drsne potopil: Tieto čísla odkrývajú katastrofálny stav Slovenska

Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2025, ktorú pripravil Inštitút pre stratégie a analýzy pri Úrade vlády, vykresľuje pre Slovensko veľmi nepriaznivý obraz. Krajina sa v rebríčku konkurencieschopnosti EÚ prepadla na 23. miesto z 27, pričom najväčšie slabiny má v trhu práce, ľudskom kapitáli a inováciách.

Analýza upozorňuje aj na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, slabú produktivitu a odliv mladých ľudí do zahraničia. Slovensko má zároveň veľmi slabé výsledky vo vede, výskume a kvalite vysokých škôl, čo znižuje jeho šance na prechod k modernej vedomostnej ekonomike.

Správa kritizuje aj stav verejných financií, vysoký deficit, rastúci dlh a nadpriemerné ceny energií, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť domácich firiem. Dokument tak ostro kontrastuje s optimistickou rétorikou vlády a varuje, že bez hlbokých reforiem môže krajina uviaznuť v pasci stredného príjmu.

Viac informácií nájdete tu:

V Poľsku zastrelili ruského umelca, ktorý Putinov režim nešetril kritikou

V poľskom meste Belá Podleská zastrelili 44-ročného ruského umelca Simona Skrepetského, ktorý bol známy ostrou kritikou Putinovho režimu. Poľská polícia úmrtie ruského občana potvrdila, no páchateľa sa jej zatiaľ nepodarilo zadržať.

Skrepetski žil v Poľsku približne päť rokov po úteku z Ruska, kde čelil politickému prenasledovaniu. Len niekoľko dní pred smrťou vystupoval pred ruskou ambasádou v Berlíne s protivojnovou karikatúrou, čím na seba opäť upozornil ako nekompromisný kritik vojny a autoritárskej moci.

Poľské médiá nevylučujú, že mohlo ísť o politicky motivovanú vraždu. Polícia preveruje viacero stôp, dočasne zadržala niekoľkých podozrivých a pokračuje v rozsiahlej pátracej akcii, ktorá má objasniť okolnosti prípadu.

Viac informácií nájdete tu:

Zvrat v kauze šéfa úradu vlády

V kauze MH Manažment, v ktorej čelí obvineniu aj šéf Úradu vlády Juraj Gedra, nastal dôležitý posun. Žilinský krajský prokurátor odňal spis dozorujúcemu prokurátorovi Martinovi Kováčovi s tým, že podľa jeho názoru vykonával len formálny dozor a prípad neposúval dostatočne aktívne.

Prípad sa týka podozrenia z predražených právnych služieb za desiatky miliónov eur z čias, keď Gedra pôsobil v štátnej firme MH Manažment. Vyšetrovatelia v minulosti hovorili o možnej škode približne 70 miliónov eur, pričom obvinení sú aj ďalší bývalí funkcionári a známi advokáti.

Kováč rozhodnutie odmieta a tvrdí, že ide o neopodstatnený a nezákonný zásah do politicky citlivej kauzy. Zmena dozorového prokurátora tak opäť zvýrazňuje napätie vo vnútri prokuratúry aj politickú citlivosť prípadu, ktorý sa dotýka najvyšších poschodí štátnej moci.

Viac informácií nájdete tu:

Porušil Smer zákon? Cez firmu so synom Roberta Fica schoval štátne milióny

Financovanie Agentúry Smer, ktorej konateľom je syn premiéra Michal Fico, vyvoláva pochybnosti, či vládna strana neobchádza pravidlá nakladania so štátnymi príspevkami. Zákon síce politickým stranám umožňuje vlastniť obchodnú spoločnosť, no zároveň im zakazuje používať štátne peniaze na jej podnikanie.

Predstavitelia Smeru tvrdia, že po presune na účet strany sa verejné prostriedky „transformujú“ na stranícke peniaze. Právnici a odborníci na transparentnosť však tento argument odmietajú a upozorňujú, že účel štátneho príspevku zostáva zachovaný aj po pripísaní na účet strany.

Experti zároveň varujú, že stranícka agentúra môže fungovať ako „prietokový ohrievač“, cez ktorý sa strácajú detaily o tom, komu a za čo strana reálne platí. Hoci z dostupných dokumentov zatiaľ nevyplýva priame porušenie zákona, ide podľa nich o veľmi zlú a netransparentnú prax, ktorá oslabuje verejnú kontrolu.

Viac informácií nájdete tu: