Vláda schválila prvý akčný plán na prieskum nerastných surovín na roky 2026 až 2030

Slovensko urobilo zásadný krok k posilneniu svojej surovinovej bezpečnosti. Vládny kabinet v stredu schválil historicky prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na roky 2026 až 2030, ktorý pripravil rezort životného prostredia.  

Vláda v stredu schválila prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030. Predstavuje záväzný rámec pre naštartovanie geologických prác, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie surovinovej bezpečnosti Slovenska a naplnenie európskych požiadaviek. Realizácia opatrení si vyžiada viac ako 2,9 milióna eur. Návrh na rokovanie predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

• Vláda schválila akčný plán na prieskum kritických nerastných surovín.
• Na realizáciu opatrení akčného plánu je vyčlenených vyše 2,9 milióna eur.
• Financovanie bude zabezpečené zo štátneho rozpočtu a eurofondov po roku 2027.

Akčný plán vychádza z Národného programu prieskumu kriticky nerastných surovín, ktorý predstavuje strategický rámec pre systematický prieskum kritických nerastných surovín na území Slovenskej republiky. „Keďže národný program obsahuje 29 odborných, časovo a finančne náročných cieľov, jeho realizácia nie je možná naraz, ale musí prebiehať postupne prostredníctvom akčných plánov,“ priblížilo ministerstvo.

Ciele akčného plánu

Plán tak zahŕňa výber siedmych cieľov z celkového počtu 29. Ide predovšetkým o tie, ktoré sú najviac prepojené s požiadavkami nariadenia kritických nerastných surovín a zároveň reflektujú dostupné kapacity na obdobie rokov 2026 až 2030, vysvetlilo MŽP. Akčný plán zároveň definuje konkrétne opatrenia, zodpovednosti subjektov, časový harmonogram a finančné zabezpečenie. Tým vytvára podmienky pre efektívne a koordinované plnenie vybraných cieľov Národného programu v prvom implementačnom období, tvrdí rezort.

„Realizácia geologických úloh základného a regionálneho geologického výskumu prispeje k aktualizácii informácií o jednotlivých ložiskách a ložiskových výskytoch hlavne kritických a strategických surovín a tiež možnosti využitia ťažobných odpadov ako zdroja kritických nerastných surovín,“ uviedlo MŽP.

Význam kritických surovín

Vysvetlilo, že kritické nerastné suroviny sú nevyhnutné pre strategické odvetvia, ako je elektromobilita, energetika, digitálne technológie či obranný priemysel. „Schválením vôbec prvého plánu začíname konkrétnymi krokmi posilňovať surovinovú bezpečnosť Slovenska. Bez vlastného poznania domácich zdrojov a ich potenciálu zostaneme závislí od dovozu strategických surovín zo zahraničia,“ poznamenal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Rezort mieni, že akčným plánom získa štát komplexný obraz, ktorý bude slúžiť pre rozhodovanie štátu v oblasti surovinovej politiky, hospodárskeho rozvoja a environmentálneho plánovania. Zároveň posilní surovinovú bezpečnosť Slovenska a vytvorí predpoklady pre rozvoj spracovateľských reťazcov s vyššou pridanou hodnotou.

Hlavné opatrenia

Medzi hlavné opatrenia patrí vytvorenie mapy významných výskytov a ložísk kritických nerastných surovín na území Slovenska, aktualizácia údajov o prognóznych zdrojoch v spišsko-gemerskom rudohorí, výskum ťažobných odpadov ako potenciálneho zdroja kritických surovín či zavedenie medzinárodnej klasifikácie ložísk.

Akčný plán sa zameriava aj na overenie výskytu ťažkých minerálov vo fluviálnych sedimentoch, výskum sulfidickej mineralizácie na ložisku Hnúšťa – Mútnik a rozvoj technologických postupov spracovania vybraných kritických surovín, ako sú volfrám, kobalt, lítium, cín či grafit, priblížil rezort. „Cieľom je nielen získať aktuálne poznatky o domácich zdrojoch, ale aj posilniť schopnosť Slovenska tieto suroviny spracovávať a znižovať závislosť od ich dovozu,“ dodal.

Ochrana životného prostredia

Slovensko podľa Tarabu nebude pristupovať k využívaniu nerastného bohatstva na úkor životného prostredia. „Rozhodne nepôjdeme cestou ďalšieho drancovania prírody a ohrozovania zdrojov podzemnej vody. Prípadná ťažba kritických surovín podliehajúca banskej legislatíve v gescii rezortu hospodárstva nesmie vytvárať budúce environmentálne záťaže a degradovať životné prostredie,“ podotkol.

Financovanie opatrení sa predpokladá zo štátneho rozpočtu a z eurofondov v rámci nasledujúceho programového obdobia po roku 2027.