Slovensko čaká 33 vojenských cvičení, najdrahšie zhltne vyše 760-tisíc eur. Vojaci vyrazia aj do zahraničia

Prinášame prehľad vládou prerokovaných návrhov.  

„Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky sú počas ich vyslania mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení pod národným velením Slovenskej republiky. Podmienky ich pôsobenia v mieste vyslania môžu byť upravené formou osobitných medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných zmluvných dokumentov. Zabezpečenie ich pôsobenia v mieste vyslania je realizované prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo na základe medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných zmluvných dokumentov,“ uviedlo v materiáli ministerstvo obrany, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Väčšina cvičení vyžaduje vyčlenenie finančných prostriedkov. Najdrahšie vyjde rezort obrany cvičenie Strong Together 26. Viacúrovňové medzinárodné cvičenie bude stáť vyše 760.000 eur.

Vláda schválila koncepciu ochrany mäkkých cieľov, obsahuje bezpečnostné priority

Vláda schválila Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 – 2030. Ministerstvo vnútra, ktoré ju na rokovanie predložilo, v nej obsiahlo hlavné priority a ciele, ktoré majú viesť k zvýšeniu bezpečnosti mäkkých cieľov. Vyplýva to zo zverejneného materiálu.

„Problematika ochrany mäkkých cieľov je veľmi rozsiahla a síce sú jej parciálne časti rozpracované, systematický a ucelený prístup stále absentuje. Práve táto problematika si vyžaduje systémový prístup, ktorý presahuje rámec čiastkových opatrení a sústreďuje sa na koordinované činnosti na viacerých úrovniach,“ uviedol rezort v dokumente.

Ako zdôraznil, presne definované a vzájomne prepojené ciele sú základným pilierom dobre vybudovaného systému, ktorý má vedieť pružne a adekvátne reagovať na hrozby a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti.

„Globálny cieľ koncepcie je zvýšiť bezpečnosť mäkkých cieľov prostredníctvom zvýšenia jeho odolnosti a zvýšenia pripravenosti prostredníctvom manažmentu rizík, odbornej prípravy a výmeny skúseností. Problematika ochrany mäkkých cieľov zasahuje do viacerých oblastí – od školstva a dopravy cez zdravotníctvo až po organizovanie športových či kultúrnych podujatí. Osobitnú kategóriu tvoria úrady prístupné verejnosti, ktoré predstavujú potenciálne ciele útoku,“ podotklo ministerstvo v koncepcii.

Dokument ukladá úlohy rôznym ministerstvám, ale aj štátnym úradom. Tie by tak mali rozpracovať koncepciu vo svojich podmienkach formou úloh. O plnení úloh potom majú informovať ministerstvo vnútra. Úrady a ministerstvá okrem toho dostanú i úlohy spojené so zvyšovaním odolnosti či pripravenosti.

Koncepcia okrem toho spomína i potrebu aktualizovať legislatívne a nelegislatívne materiály. Potrebné je aj vytvoriť systém pre monitorovanie a hodnotenie hrozby útoku na mäkké ciele. Koncepcia počíta aj s podporou preventívnych a vedeckých aktivít v tejto oblasti.

Vláda schválila prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín

Vláda v stredu schválila prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030. Predstavuje záväzný rámec pre naštartovanie geologických prác, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie surovinovej bezpečnosti Slovenska a naplnenie európskych požiadaviek. Návrh na rokovanie predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Akčný plán vychádza z Národného programu prieskumu kriticky nerastných surovín, ktorý predstavuje strategický rámec pre systematický prieskum kritických nerastných surovín na území Slovenskej republiky. „Keďže národný program obsahuje 29 odborných, časovo a finančne náročných cieľov, jeho realizácia nie je možná naraz, ale musí prebiehať postupne prostredníctvom akčných plánov,“ priblížilo ministerstvo.

Plán tak zahŕňa výber siedmych cieľov z celkového počtu 29. Ide predovšetkým o tie, ktoré sú najviac prepojené s požiadavkami nariadenia kritických nerastných surovín a zároveň reflektujú dostupné kapacity na obdobie rokov 2026 až 2030, vysvetlilo MŽP. Akčný plán zároveň definuje konkrétne opatrenia, zodpovednosti subjektov, časový harmonogram a finančné zabezpečenie. Tým vytvára podmienky pre efektívne a koordinované plnenie vybraných cieľov Národného programu v prvom implementačnom období, tvrdí rezort.

„Realizácia geologických úloh základného a regionálneho geologického výskumu prispeje k aktualizácii informácií o jednotlivých ložiskách a ložiskových výskytoch hlavne kritických a strategických surovín a tiež možnosti využitia ťažobných odpadov ako zdroja kritických nerastných surovín,“ uviedlo MŽP.

Financovanie opatrení sa predpokladá zo štátneho rozpočtu a z eurofondov v rámci nasledujúceho programového obdobia po roku 2027.