Vyplýva to z výkladu Ústavného súdu k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Súd vo svojom výklade poukázal, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti“. Poukázal, že Ústava SR ani samotný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú lehotu 30 dní.
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Súd tiež poukázal, že povinnosť požiadať o dôveru vláde opätovne vzniká po ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok. V kalendárnom roku táto povinnosť môže vzniknúť iba raz.
Hlas je pripravený odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery. Poslanci strany dôveru vyslovia. „Hlas-SD je pripravený bezodkladne vo vláde odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu a poslanci Národnej rady SR za Hlas sú pripravení kedykoľvek o tejto žiadosti hlasovať a vysloviť vláde dôveru,“ uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.
Ústavný súd dal za pravdu opozícii a po jeho rozhodnutí sa už Robert Fico a jeho vláda nemajú na čo vyhovárať. Skonštatoval to predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Každý ďalší deň, každú ďalšiu hodinu, počas ktorej nepodá návrh na vyslovenie dôvery, koná protiústavne,” uviedol Šimečka na margo Ficovej vlády, ktorá mala už v novembri 2025 predstúpiť pred parlament a požiadať o dôveru. „Majú to na čierne na bielom. Ak okamžite nepožiadajú o dôveru, bude to pohŕdanie ústavou a ústavným súdom zo strany Ficovej vlády. Z parlamentu sme na to zvyknutí, vidíme to dennodenne. Ale málokedy je to takto zrejmé,” vyhlásil líder progresívcov.
Prezident Peter Pellegrini verí, že vláda po rozhodnutí súdu požiada parlament o dôveru bez ďalšieho odkladu. Uviedol to na sociálnej sieti. Dodal, že Národná rada by mohla žiadosť prerokovať na svojej najbližšej schôdzi.
„Rozhodnutie ÚS SR potvrdilo môj názor ako prezidenta SR, že vláda mala už dávno požiadať parlament o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu,“ uviedol.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Čítajte viac Štát si opäť požičiava: Slovensko predalo dlhopisy za 649 miliónov eur
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.