Káva s kolegom dokáže vyriešiť desiatky emailov. Darina Kmeťová z VÚB o tom, že technológie nie sú všetko

Autentická líderka v tvrdom svete financií? Darina Kmeťová vysvetľuje, prečo je kľúčom k lojálnemu tímu empatia, káva s kolegami aj úprimná diskusia namiesto tabuľkových ilúzií.  

Žijeme v ére algoritmov a umelej inteligencie, kde sa zdá, že úspech definujú výhradne tvrdé dáta a neúprosná efektivita. Skutočná hodnota biznisu sa však často skrýva práve tam, kde sa končia hranice excelu – v dôvere, integrite a v odvahe zostať človekom.

Svet financií možno na emócie neverí, no DARINA KMEŤOVÁ, finančná riaditeľka VÚB banky, tento mýtus búra priamo z prvej línie.

V rozhovore sa dozviete:

– Či sa dá sa v korporátnom svete udržať autentický a ľudský prístup, alebo je to niečo, čo si občas treba „vybojovať“;

– v ktorých oblastiach biznisu a bankovníctva je ľudskosť najdôležitejšia;

– či je v dobe digitálnej efektivity osobný kontakt a „káva s kolegom“ skutočne luxusom.

Pozrite si náš VIDEOrozhovor:

Ste finančná riaditeľka, líderka, manažérka, od ktorej sa automaticky čakajú tabuľky a tvrdé dáta. Nie je váš dôraz na ľudskosť v biznise tak trochu v rozpore s týmito očakávaniami?

Môže byť v rozpore. Netajím sa tým, ale podľa mňa je to aj o tom, ako si očakávania nastavíme, vyjasníme. V angličtine tomu hovoríme management of expectation. Ja som sa totiž to nikdy netajila tým, že pre mňa je ten ľudský faktor v biznise extrémne dôležitý. Vždy som sa snažila obklopiť práve ľuďmi, ktorí sú v mnohých oblastiach oveľa väčší experti ako ja, a úprimne poviem, že toto je pre mňa takým kľúčom alebo tajomstvom úspechu byť obklopení profesionálmi, na ktorých sa viete spoľahnúť a v konečnom výsledku sa to prejaví do tých, ako ste spomínali, tvrdých dát.

Dá sa v takomto veľkom korporátnom svete vôbec udržať autentický a aj ľudský prístup? Alebo je to niečo, čo si občas musíte naozaj tak skutočne vybojovať?

Mnohé korporácie sa predávajú tým, že ľudskosť a humor sú základné princípy. Čiže, samozrejme, dá sa to udržať. Je to v konečnom dôsledku o ľuďoch, s ktorými pracujete. Korporácia to nepopiera, ale často sa stáva, že možno to navonok chýba, ale keď už v korporácii pracujete, je to v konečnom dôsledku o vás.

Darina Kmeťová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Dokázali ste niekedy možno povedať „nie“ ziskovému obchodu, lebo neladil s vašimi hodnotami, že ste cítili, že toto nie je cesta, ktorou chcete na tejto pozícii ísť?

Zostať citlivým a vnímavým človekom je pre mňa extrémne dôležité. Samozrejme, že s takýmito rozhodnutiami sa stretávam každý deň, ale v konečnom dôsledku to rozhodnutie, ktoré prijmem, má byť predovšetkým o tom, aby sme priniesli hodnotu do budúcnosti. Čiže áno, byť vnímavým a citlivým s prihliadnutím na to, aké to môže mať dôsledky.

Keď už sa rozhodnete povedať „nie“ tomu spomínanému zisku kvôli hodnotám, ktoré máte sama v sebe nastavené, ako to vysvetľujete či už akcionárom alebo tímu, ktorí na obchode alebo na nejakom projekte dlhodobo pracovali? Dá sa takáto vaša integrita preložiť do reči, ktorej rozumie čistokrvný investor?

Samozrejme, to sú čísla, fakty, argumenty, negociácie a x-násobné diskusie.

Takže musíte byť veľmi trpezlivý človek?

Ja som sa s trpezlivosťou nenarodila, ale učím sa každý deň, a keď pracujeme s ľuďmi, vždy nás to niekam posúva. A tú trpezlivosť mám asi naučenú, nemám to v DNA. Sebakontrola a disciplína sú pre mňa veľmi dôležité.

Darina Kmeťová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Vyžadujete to aj od svojich kolegov?

Mám šťastie, že moji kolegovia sú dokonca oveľa pokojnejší ako ja. Počula som mýty, že pôsobím veľmi pokojne. Ale možno v tých situáciách, keď pôsobím pokojne, vo vnútri je to čistá sopka (smiech). Asi to dokážem kontrolovať.. Potom občas explodujem, ale moji kolegovia sú reálne pokojní, udržiavajú si odstup a s nejakým časovým odstupom mi povedia, že nerieš, to sú veci, ktoré sme vôbec nemuseli takto nejak diskutovať, komunikovať, čiže oni to majú viac v sebe. Musím povedať, že sú to a priori muži a tí to berú oveľa jednoduchšie asi ako ja.

Môžeme teda povedať, že pracovné prostredie, v ktorom sa nachádzate, vás tak nejak formuje?

Vždy. Každý môj kariérny postup a každá moja pracovná pozícia ma v niečom vyformovala.

A aj to mužské prostredie? Hovorí sa, že keď sme veľa s mužmi, tak aj ženy začínajú byť razantnejšie…

Tomuto sa snažím predísť. Hovorí sa, že práve žena má priniesť jemnosť a cit, emóciu. Myslím si, že toto sa mi darí. Dlho som bola sama žena v predstavenstve a ja mám extrémne dobrých kolegov a vyzretý tím. Presne vedeli, akú rétoriku voliť, akým spôsobom komunikovať a diskutovať. Samozrejme, závisí to od vyzretosti človeka, od jeho skúseností, či je tam vôľa. Muži a ženy by mali žiť vo vzájomnej symbióze, učiť sa jeden od druhého.

Závisí to možno aj od hodnôt, ktoré sa často formujú práve v kríze?

Určite, kríza prináša extrémne veľa lekcií, ktoré sa človek sám o sebe môže dozvedieť.

Vo vašej práci je veľmi dôležité aj to, že pracujete s technológiami. Hovorí sa, že technológie nedokážu nahradiť ľudskosť. V ktorých oblastiach biznisu a bankovníctva je podľa vás ľudskosť aj v dnešnej dobe stále najdôležitejšia a mali by sme na to myslieť?

Začnem tímom. Ľudskosť je extrémne dôležitá a lojalita je podľa mňa výsledkom úprimného záujmu o ľudí. Možno aj empatia, navnímanie každodenných problémov. A, samozrejme, druhá oblasť je tá pri stretávaní sa s klientom. Ja nie som úplne v prvej línii stretávania sa s klientom, ale verím, že kolegovia, ktorí sa s ním stretávajú, ľudskosť, empatiu, pochopenie a správny spôsob komunikácie majú. Toto nenahradí ani robot, ani umelá inteligencia.

Dôležitá je kombinácia, aby aj klient chápal na jednej strane, že je dôležité využívať technológie, ale aby chápal, že vždy pri technológiách je aj nejaký človek, ktorý sa snaží byť ľudský.

Človek tie technológie vyvinul, aby sme si pomohli, takže určite áno.

Darina Kmeťová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Je v dobe digitálnej efektivity, osobný kontakt a povedzme aj príjemná káva s kolegami luxusom? Kedy si takýto luxus možno doprejete aj vy sama? Čo to pre vás znamená?

Ja by som nepovedala, že je to luxus. Pre mňa je to nevyhnutnosť. Jedna káva dokáže vyriešiť desiatky mailov a telefonátov a ja si ten luxus doprajem každý deň.

Káva s kolegom je v podstate neformálny priestor, ktorý neskôr prináša do toho formálneho aj ľudskosť, o ktorej sme hovorili, aj vyriešenie možných problémov?

Ja mám každú stredu divíznu poradu s mojimi, ako ich nazývam, náčelníkmi a náčelníčkami, a to je prvé, čo sa ich opýtam: Kto si dá kávu? A pri nej potom rozvíjame biznisové témy. Ale to k tomu tak patrí.

Ako vnímajú náčelníci a náčelníčky, že ich najskôr pozvete na kávu? Je to taký icebreaker?

Oni už sú tak naučení a zvyknutí na ten dobrý zvyk mať u mňa stredajšiu kávu, že si ju sami pri príchode hneď aj vypýtajú. Ja sa len pre istotu opýtam, či má každý objednanú kávu (smiech).

Vytvárate komfort v nekomfortnom prostredí… Je náročné tento biznis vnímať ako komfortný priestor?

Dajme tomu, že teraz zažívame aj my, v rámci bankovníctva, zmeny. Zmení sa úrokový scenár, makroprostredie nás extrémne ovplyvňuje. A to, samozrejme, prináša nové výzvy. Začať divíznu poradu nejakými ťažkými témami je pre mňa samotnú „no go“. V prvom rade potrebujem kolegov pripraviť na pozitívne témy, aj keď nie vždy s tými pozitívnymi aj odchádzame. Často ich nahradia aj tie negatívne alebo konštruktívne debaty, keď potrebujeme niečo vyriešiť.

Stalo sa vám, že ste vďaka úvodnej káve prelomili medzi niektorými kolegami napätie?

Úprimne? Ja medzi nimi nepociťujem napätie. Oni spolupracujú podstatne dlhšie a to sú bankári, ktorí sú tam 15 plus rokov. Ja som v banke od roku 2019, čiže oni sú extrémne dobre zohratý tím, sú to zrelí ľudia, profesionáli. Nikdy som tam nezažila nejaké pnutie.

Znie to ako dream team…

Ja mám dream team a netajím sa tým.

Tvrdíte, že priznať si chybu nie je slabosť. Aké sú vaše skúsenosti, ako na takýto moment reagujú kolegovia, vy sama, váš team, možno aj nadriadení a ľudia, ktorí sa nachádzajú okolo vás?

Asi zodpoviem tú prvú časť otázky, ako na to reagujem ja a moji podriadení kolegovia. Ja si myslím, že len pozitívne. Vždy som deklarovala to, že priznať si chybu je signálom zrelosti, profesionality, že sa človek nebojí, nie je demotivovaný ani frustrovaný. To, že robíme chyby, je úplne prirodzené, nikto nie je neomylný. Vnímam ako signál prevencie.

Deklarujem, že som tolerantná voči chybám, ale potom človek, samozrejme, musí niesť aj konsekvencie a hľadať riešenia, ako to napraviť.

Čo sa týka vzťahu k nadriadeným, moja osobná skúsenosť je, že keď sa chyba stala a bola komunikovaná hneď, ako sa stala, tak to bolo vždy super prijaté. Vedeli sme, že sa niečo stalo, pracujeme s číslami, excel sa vždy dá opraviť, aj to daňové priznanie viete podať nanovo a opraviť ho. V našej oblasti majú chyby nejaké dôsledky, dá sa tomu predísť, ale vždy vieme nájsť nápravné opatrenia, vylepšiť.

Viac si vypočujte v našom podcaste, ktorý vznikol v spolupráci s VÚB bankou.