Na chate ho v ten istý deň zadržali policajti.
Chystal sa na Brusel
Najzávažnejšiu časť prípadu predstavuje plánovanie násilného útoku v Bruseli, ktorý je hlavným mestom Belgicka, sídlom Európskej komisie aj NATO. Podľa rozsudku mladík aktívne organizoval vlastné hnutie, vyzýval na verbovanie ďalších osôb, na prípravu a cvičenie.
V komunikácii z 30. júna 2024 s používateľom vystupujúcim na Telegrame pod anonymným nickom v angličtine plánoval konkrétny postup. Riešili, že namiesto telefónov potrebujú starý fotoaparát alebo GoPro kamery, aby ich snímky nezostali v galériách mobilov a neviedli k zatknutiu. Mladík podľa rozsudku napísal, že hnutie treba vybudovať v rokoch 2024 a 2025 – naverbovať členov, pripraviť ich a cvičiť – a v roku 2026 „môžeme naplno zaútočiť na Brusel”. V tej istej konverzácii sa zaujímal o financovanie cez kryptomenové tokeny aj o rôzne druhy zbraní.
Do počítača si zabezpečil snímky strelných zbraní, okrem iného pištole jedného konkrétneho typu so závitom a kapacitou 15 nábojov, ku ktorej neskôr napísal: „Dobre, kupujem si toto, je čas na Brusel.” V mobilnom telefóne prechovával videosúbor zobrazujúci jedného pomerne známeho amerického extrémistu, ktorý na internete vystupuje pod prezývkou evokujúcou bombardovanie – vrátane jeho návodu na výrobu výbušniny spôsobilej usmrtiť či zraniť väčší počet osôb.
Vo svojom počítači si už od marca 2023 tvoril textový dokument, v ktorom opisoval svoje pohnútky. V jeho závere podľa rozsudku uvádza, že ak má zomrieť, vezme so sebou minimálne tri „podriadené osoby”, a uvažuje o tom, že sa odpáli. Z textu podľa súdu vyplýva, že uvažoval o usmrtení najmenej troch osôb a sám pripúšťal, že pri útoku zahynie.
Extrémizmus a násilie mladých na Slovensku
Slovakbro (2022) — Prvý Slovák odsúdený za terorizmus. Vtedy 22-ročný študent vystupoval na Telegrame pod prezývkou Slovakbro, velebil teroristov bielej rasy a zverejňoval návody na zbrane. Bol jednou z vedúcich postáv siete Terrorgram. Špecializovaný trestný súd mu v novembri 2022 schválil dohodu o vine a treste — šesť rokov nepodmienečne. Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka a amerických novinárov z PBS Frontline a ProPublica intenzívne komunikoval s neskorším útočníkom z Teplárne už od roku 2019.
Útok na Tepláreň (2022) — 12. októbra 2022 pred LGBTI+ barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave 19-ročný páchateľ zastrelil dvoch mladých ľudí — Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha — a zranil ich kamarátku Radku Trokšiarovú. Pred činom zverejnil extrémistický manifest. Čin bol kvalifikovaný ako teroristický útok. Páchateľ po čine spáchal samovraždu. Jeho primárnym cieľom mal byť vtedajší premiér.
Útok v Spišskej Starej Vsi (2025) — 16. januára 2025 18-ročný študent nožom usmrtil na gymnáziu 18-ročnú spolužiačku a 51-ročnú zástupkyňu riaditeľky, ďalšia študentka utrpela zranenia. Páchateľa obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Tento prípad nemal primárne ideologicko-extrémistický motív ako predchádzajúce, no svojím dosahom na atmosféru v slovenských školách zarezonoval v celej spoločnosti a odborníci ho spomínajú v súvislosti s diskusiou o radikalizácii mládeže.
Velebil masových vrahov
Mladík opakovane schvaľoval páchateľov streľby na strednej škole v Columbine v štáte Colorado z apríla 1999, ktorí zastrelili dvanásť študentov a jedného učiteľa a ďalších dvadsaťštyri ľudí zranili. Pod video o oboch útočníkoch pripojil text „v mojej hlave 24/7″ a inde uviedol, že ich miluje a má oblečenie jedného z nich. Zdieľal aj fotografie bieleho trička s nápisom, ktoré jeden z nich pri útoku mal.
Velebil tiež historické postavy nacistického režimu vrátane Reinharda Heydricha a Heinricha Himmlera či amerického neonacistu a teroristu Davida Lanea, autora takzvaných 14 slov, ktoré patria medzi symboly pravicového extrémizmu.
Pri domových a osobnej prehliadke mu zaistili rozsiahly zoznam extrémistických predmetov – dýku s nápisom motta SS, nášivky a vlajky so symbolom kolovratu a Čierneho slnka, oblečenie a nosiče hudobných skupín z neonacistickej scény, ako aj viacero nožov, teleskopický obušok a boxer.
Podmienka a návšteva múzea
Súd uznal mladíka za vinného z celého radu trestných činov. Najzávažnejšie z nich boli zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, zločin rozširovania a výroby extrémistického materiálu a takzvané niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b Trestného zákona. Práve táto kvalifikácia je dôležitá: nejde o dokonaný teroristický útok, ale o konanie spôsobilé podnietiť iného k spáchaniu niektorého z trestných činov terorizmu.
Za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov s probačným dohľadom. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na poľahčujúce okolnosti.
Počas skúšobnej doby má mladík zákaz kontaktu s dvoma konkrétnymi osobami, zákaz prístupu a vytvárania účtov na sociálnych sieťach (s výnimkou školských a pracovných povinností) a uložili mu povinnosť navštíviť Múzeum holokaustu v Seredi. Zaistené predmety prepadli, prípadne boli zhabané v prospech štátu.
Trend, pred ktorým varujú odborníci
Prípad nie je ojedinelý. Bezpečnostné zložky aj odborníci dlhodobo upozorňujú, že násilný extrémizmus na Slovensku i v Európe omladzuje a presúva sa do uzavretých online komunít.
Podľa policajných štatistík, ktoré odzneli na nadrezortnom stretnutí expertov na pôde Ministerstva spravodlivosti SR v decembri 2025, za posledné štyri roky výrazne stúpa podiel detí na páchaní kriminality, najmä v oblasti radikalizmu. Psychológovia upozorňovali na zhoršenú atmosféru na školách po útoku v Spišskej Starej Vsi.
Trend potvrdzujú aj európske dáta. Podľa správy Europolu o stave terorizmu v EÚ malo v roku 2024 až 133 osôb zatknutých za teroristické činy menej ako dvadsať rokov a počet zatknutých pre pravicový extrémizmus medziročne takmer zdvojnásobil. Radikalizácia podľa správy prebieha najmä online, často aj bez priameho kontaktu s extrémistickými organizáciami – mladí ľudia sa inšpirujú videami a takzvanými edgelord komunitami glorifikujúcimi nenávistné naratívy.
