Obrovská armáda a nárazník proti Rusku. Čo v skutočnosti získa Európa vstupom Ukrajiny do EÚ?

Ukrajina a Moldavsko sa po páde maďarského veta posúvajú bližšie k členstvu v EÚ. Nová fáza rokovaní má definitívne zafixovať ich prozápadný kurz.

Roky deklarácií, sľubov a neustálej ruskej hrozby sa konečne pretavili do výsledkov. Európska únia v pondelok oficiálne otvorila prvú fázu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Obe krajiny, dlhodobo čeliace priamej či hybridnej ruskej agresii, tak po rokoch čakania urobili kľúčový krok na ceste, ktorá ich má definitívne ukotviť na Západe.

Tohto momentu sa krajiny dočkali až na základe politickej zmeny, ku ktorej došlo u našich južných susedov. Dlhoročné maďarské veto, ktorým bývalý premiér Viktor Orbán blokoval integračné snahy Kyjeva, totiž s nástupom novej vlády Pétera Magyara padlo. Európske štáty tak dostali zelenú na to, aby s oboma kandidátskymi krajinami otvorili takzvaný prvý klaster rokovaní.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa vo svojom spoločnom vyhlásení označili toto rozšírenie za „strategickú voľbu“ a ocenili odhodlanie oboch národov napredovať v reformách aj napriek veľkým výzvam.

„V deň, keď Ukrajina otvára svoj prvý rokovací klaster s EÚ, Moskva opäť ukazuje to, čoho sa bojí najviac: demokratickej Ukrajiny, pevne zakotvenej v Európe,“ komentovala ruské útoky európska komisárka pre rozšírenie Marta Kosová.

Ruský prezident Vladimir Putin v Moskve, 16. júna 2026.

Prečítajte si tiež:

Čo v praxi znamená „Klaster 1“

Otvorenie prístupového procesu do EÚ nie je len politickým gestom, ale skôr obrovským byrokratickým mechanizmom. Kandidátska krajina musí do svojej legislatívy zaradiť obrovský balík európskeho práva (takzvané acquis), ktorý je rozdelený do 33 politických kapitol. Tieto kapitoly sa združujú do šiestich veľkých klastrov.

Ukrajina a Moldavsko v pondelok otvorili Klaster 1, označovaný ako „Základy“. Ide o najdôležitejšiu časť celého procesu, ktorá obsahuje kľúčové oblasti: súdnictvo, základné práva, spravodlivosť, slobodu, bezpečnosť, verejné obstarávanie či finančnú kontrolu. Platí tu jedno hlavné pravidlo – tento klaster sa otvára ako prvý a uzatvára sa ako úplne posledný. Bez jeho splnenia nie je možné uzavrieť žiadne iné ekonomické či poľnohospodárske kapitoly.

Spoločný vyjednávací dokument EÚ a Ukrajiny zároveň ukazuje, že to, že je Ukrajina práve vo vojne, neznamená, že Brusel poľaví z akýchkoľvek požiadaviek. Od Kyjeva vyžaduje okamžité kroky na posilnenie plurality médií, vrátane prehodnotenia a postupného ukončenia takzvaného „televízneho maratónu“ (štátom kontrolovaného spravodajského vysielania). EÚ rovnako tlačí na ochranu novinárov a občianskych aktivistov pred šikanóznymi žalobami, žiada úplnú depolitizáciu funkcie generálneho prokurátora a návrat k transparentným výberovým konaniam v štátnej správe, ktoré boli pre stanné právo pozastavené.

Boj s korupciou

Ukrajina si vo veci prístupových rokovaní mimoriadne verí. Stanovila si cieľ uzavrieť všetky prístupové kapitoly do konca roka 2027, zatiaľ čo Moldavsko mieri na rok 2028. Odborníci aj európski diplomati však podľa informácií tento ambiciózny harmonogram spochybňujú.

Ako ukázala hodnotiaca správa Európskej komisie, Ukrajina dosiahla „dobrú úroveň pripravenosti“ len v štyroch z 33 kapitol. Moldavsko dokonca iba v dvoch. Oveľa väčším problémom je však pretavenie reforiem do praxe, najmä v oblasti boja proti korupcii.

Ukrajinou totiž v poslednom období otriaslo viacero korupčných škandálov. Ešte koncom minulého roka musel po rozsiahlom zásahu protikorupčných zložiek v jeho dome odstúpiť vplyvný šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Hoci Jermak akúkoľvek vinu popiera, pre európskych úradníkov ide o signál, že protikorupčné inštitúcie (NABU a SAPO) dokážu zasiahnuť aj na najvyšších miestach.

Bývalý šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak počas súdneho pojednávania.
Zdroj: REUTERS/Alina Smutko

Smerovanie Ukrajiny však nie je vždy priamočiare. Prezident Zelenskyj v minulosti podpísal kontroverzný zákon, ktorý okliešťoval právomoci nezávislých protikorupčných agentúr. Až silný tlak z Bruselu a aj domácej občianskej spoločnosti ho donútil urobiť krok späť a ich nezávislosť obnoviť. Aj preto dnes úradníci upozorňujú, že Kyjev zatiaľ splnil len približne 15 percent zo zásadného 10-bodového reformného plánu, na ktorom sa dohodol v decembri 2025.

Sto možností na veto

Samotné otvorenie klastrov teda neznamená priamy vstup do Únie. Frank Schimmelfennig, profesor európskej politiky na ETH Zürich, pre magazín Time upozorňuje na množstvo nástrah. „V procese existuje množstvo bodov veta a príležitostí pre jednotlivé krajiny, aby zablokovali pokrok v rokovaniach,“ vysvetľuje. Počas celého procesu bude mať každý z 27 členských štátov viac ako sto možností na uplatnenie veta pri otváraní, priebežnom hodnotení a zatváraní kapitol.

Príkladom sú prístupové rokovania Severného Macedónska – jeho postup blokovalo Bulharsko. Srbsko stojí na mieste pre svoje väzby na Moskvu už od roku 2021. A Albánsko otvorilo všetky klastre v rekordnom čase, no dodnes neuzavrelo ani jeden.

Srbský prezident Vučič (vpravo) s Putinom (vľavo).
Zdroj: reuters

Navyše ani po schválení zmluvy nebude vyhrané. V Belgicku napríklad ratifikácia vyžaduje súhlas v jedenástich rôznych regionálnych a národných komorách, a vo Francúzsku sa môže o vstupe Ukrajiny rozhodovať v celonárodnom referende.

Aj preto niektoré európske krajiny hľadajú alternatívy. Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno prišiel s návrhom na takzvané „pridružené členstvo“, ktoré by Ukrajine umožnilo účasť v európskych inštitúciách bez hlasovacích práv. Hoci tento konkrétny návrh medzi ostatnými štátmi nezískal dostatočnú podporu, myšlienka postupného a fázovaného začleňovania postupne naberá na sile. Európska komisia sa snaží proces urýchliť takzvaným „frontloadingom“ – tlakom na to, aby kandidátske krajiny zavádzali reformy v predstihu, ešte pred formálnym pokrokom v rokovaniach.

Moldavsko pod ruským tlakom

Kým Ukrajina čelí vojne, Moldavsko na svojom území vzdoruje inej, no rovnako nebezpečnej ruskej ofenzíve – hybridnej. Moskva sa prostredníctvom dezinformácií, volebných manipulácií a podpory proruských nálad v separatistickom regióne Podnestersko dlhodobo snaží destabilizovať prozápadnú vládu v Kišiňove.

Západ si je tejto zraniteľnosti vedomý. Už 22. júna sa preto v Bruseli uskutoční druhý samit EÚ – Moldavsko. Ten má jasne demonštrovať európsku podporu. Moldavská prezidentka Maia Sanduová bude s lídrami EÚ rokovať nielen o postupe dôležitých reforiem v oblasti právneho štátu a boji proti organizovanému zločinu, ale aj o energetickej bezpečnosti a odstrihnutí sa od ruských dodávok.

Volodymyr Zelenskyj a Maia Sanduová
Zdroj: Reuters/Vladislav Culiomza

„Tento samit prichádza v historickom okamihu po otvorení prvého klastra prístupových rokovaní. Rozširovanie je geopolitickou a strategickou voľbou pre silnejšiu a bezpečnejšiu Európu,“ zhodnotil Costa.

Aby EÚ Moldavsku uľahčila reformy a postupnú integráciu do jednotného trhu, Únia mu prostredníctvom nového Plánu rastu pošle v rokoch 2025 až 2027 masívnu finančnú podporu vo výške až 1,9 miliardy eur. Tieto európske peniaze majú malému štátu pomôcť naštartovať ekonomický rast, no predovšetkým posilniť jeho štátnu odolnosť a bezpečnosť voči vonkajším tlakom z Kremľa.

Výhody? Obrovská armáda a nárazníkový štát pre Európu

Obzvlášť pri debate o integrácii Ukrajiny sa často hovorí o tom, koľko to bude Európu stáť a čo Únia Kyjevu poskytne. V skutočnosti však ide o obojstranne výhodný bezpečnostný pakt. Kým v ekonomickej a politickej rovine čakajú Ukrajinu náročné reformy, v bezpečnostnej oblasti má podľa odborníkov Únii čo ponúknuť už dnes.

Ako upozorňuje český vojenský analytik Jiří Vojáček, vojenská spolupráca bude pri prístupových rokovaniach jednou z najdôležitejších tém. Odborník pripomína masívny rozmer ukrajinskej sily: „Ukrajinská armáda bola už pred vojnou druhá najväčšia v Európe a v súčasnosti má 900-tisíc vojakov. To je len o niečo menej, ako má americká armáda.“

Ukrajinskí vojaci počas cvičenia v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Zdroj: reuters

Prijatie takto vybudovanej armády by radikálne zmenilo pripravenosť európskej bezpečnosti. Podľa Vojáčka ide pre štáty nášho regiónu o strategickú prioritu. „Tým najpodstatnejším faktom je, že na hraniciach medzi Poľskom a Ruskom stojí štyridsaťmiliónový národ. Ak by Ukrajina vstúpila do (európskych a aliančných štruktúr), pre východnú Európu, najmä pre Poľsko, Českú republiku a Slovensko, by predstavovala veľký nárazníkový štát voči ruskému expanzionizmu,“ zdôrazňuje analytik s tým, že západné armády sa od ukrajinských síl už dnes učia priamo na spoločných cvičeniach, najmä v oblasti využitia moderných dronov.

Tento postoj zdieľa aj Heather Grabbeová, bývalá poradkyňa Európskej komisie pre rozširovanie. Európa by podľa nej mala k Ukrajine pristupovať predovšetkým optikou bezpečnosti.

„Ukrajina je najvážnejším bezpečnostným a obranným hráčom na kontinente, jediným s vojakmi zocelenými v boji a vážnym arzenálom zbraní. Najhoršia vec, ktorá by sa mohla pre európsku bezpečnosť stať, by bolo, ak by sa nejaká budúca ukrajinská vláda obrátila proti EÚ a stala sa euroskeptickou,“ varuje pre The Guardian Grabbeová. „EÚ potrebuje Ukrajinu minimálne tak veľmi, ako Ukrajina potrebuje EÚ na zabezpečenie celej našej budúcej bezpečnosti,“ dodáva.