„Desať percent na pomstu“: Ficova lavína narazilia na odpor ulice aj tých, ktorých chcela umlčať

Varovania z konšpiračnej chaty v Čifároch sa po voľbách premenili na realitu. Likvidácia špeciálnej prokuratúry a expresné upratovanie nepohodlných vyšetrovateľov mali byť vianočným darčekom pre „našich“ ľudí. Nešlo to však hladko.

Predseda vlády a Smeru rád opakuje mantru, že za nič nemôže. Tento týždeň uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie.

Čurillovci

„Chcete šou? Budete ju mať,“ oznámil Robert Fico novinárom v apríli 2022 tesne po tom, ako prišiel vypovedať na policajné prezídium v kauze Súmrak k obvineniu zo založenia zločineckej skupiny.

„Cítite krv smeráka,“ dodal.

Zvolal tlačovku, na ktorej celý prípad spochybnil. Vraj tomu nikto nerozumie a len vykonával funkciu predsedu vlády a nominoval ľudí do inštitúcií. Na výsluch prišiel iba preto, aby sa spýtal vyšetrovateľa, z čoho ho vlastne obvinil. A ten vraj „len čušal a pozeral ako výr“.

Fico sa tváril hrdinsky. Akoby sa nič nedialo.

Len šesť dní predtým zadržala polícia v tejto veci Roberta Kaliňáka. Po troch dňoch ho poslal sudca do vyšetrovacej väzby, kde strávil 20 dní. Z väzby ho napokon prepustil Najvyšší súd.

V Smere boli nervózni. Fico síce na tlačovke pomyselne napínal bicepsy, ale v parlamentných kuloároch sa hovorilo, že sa bojí. V strane mali reálne obavy, že skončí za mrežami. Preto neostali ticho, neboli v defenzíve.

Fico zavelil na útok. Komentoval to tým, že obvinenie a pokus zatvoriť ich, čo sa v prípade Roberta Kaliňáka čiastočne aj podarilo, má železnú politickú logiku. Síce takú fašistickú a zvrátenú, ale taká je podľa neho aj logika Matoviča, Lipšica, Hegera a Čaputovej.

Predseda Smeru zo seba, svojich straníckych kolegov a nominantov začal vyrábať obete údajných politických procesov. Spochybňoval vecnosť vyšetrovania káuz, v ktorých boli namočení. Hovoril o politickej objednávke.

Robert Fico aj Smer sa prakticky celý čas, čo boli v opozícii a čelili podozreniam, trestným stíhaniam, obvineniam z korupcie, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, zjednodušene z únosu štátu pre vlastnú potrebu, venovali stopercentne v rámci svojej obhajoby len jednej veci – spochybňovaniu orgánov činných v trestnom konaní.

Ich mediálna taktika sa opierala o podkopávanie dôvery v štát, jeho inštitúcie a všetkých ľudí, ktorí si dovolili siahnuť na majestát bývalých najmocnejších. Útočili na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a zamerali sa aj na vedenie polície na čele s prezidentom Štefanom Hamranom či na vyšetrovateľov a operatívcov okolo Jána Čurillu.

Keď som sa s Hamranom v júli 2023 stretol na festivale Pohoda a reč bola aj o vývoji po blížiacich sa predčasných voľbách, mal to dobre zanalyzované. Pracoval aj s možnosťou, že ak voľby vyhrá Fico alebo strana, ktorá vezme Smer do koalície, bude to znamenať jeho koniec na čele polície aj pomstu voči ľuďom zo zboru.

Predseda Smeru o tom hovoril na nahrávkach z konšpiračnej chaty v Čifároch. O desiatich percentách na pomstu. A neskrýval, že ak sa dostane k moci, „čurillovci“, ako ich nazýval, to majú zrátané.

Mimochodom, pomenovanie „čurillovci“ sa uchytilo veľmi rýchlo. Spomínam si, ako som ho raz použil v titulku komentára, ktorý sme publikovali na Aktuality.sk. Dostal som naň mimoriadne rozporuplnú spätnú väzbu. Ľudia mi nevyčítali obsah, ale použitie tohto označenia. Vraj im to evokuje mafiánsku skupinu – podobne ako boli sýkorovci, pápayovci, sátorovci a iní.

Hanlivé označenie „čurillovská mafia“ vymyslel Boris Kollár, keď bol predsedom parlamentu, a len pre zaujímavosť, Mestský súd Bratislava IV vo februári 2025 rozhodol, že Kollár sa musí za dehonestáciu a zásah do dobrej povesti Jána Čurillu ospravedlniť a zaplatiť odškodné 50-tisíc eur.

Postupne to, dajme tomu, zľudovelo. Stratilo to túto negatívnu konotáciu.

Fico obviňoval „čurillovcov“, vyšetrovateľov a operatívcov NAKA a ďalších zložiek polície, z manipulácie s výpoveďami spolupracujúcich obvinených, z toho, že sú zneužívaní Lipšicovými prokurátormi, že robia politickú nadprácu.

Viedol s nimi jednostrannú mediálnu vojnu. Kým oni mlčali, zbierali dôkazy, svedectvá, výpovede, Fico využíval mediálny priestor, predovšetkým na sociálnych sieťach, ale aj v spriaznených médiách, aby otáčal verejnú mienku proti polícii a špeciálnej prokuratúre.

Po oznámení volebného výsledku a po tom, ako sa Smer dohodol, že postaví vládu, bolo jasné, že ich dni sú spočítané. A to veľmi rýchlo. Budúci premiér to vlastne priznal už pár hodín po vyhlásení výsledku volieb.

Spomeňme si, ako sa v nedeľu na prvej povolebnej tlačovke pýtal, či môže byť na čele policajného zboru Hamran, ktorý neprešiel výberovým konaním a kvôli ktorému zmenili zákon, či môže by na čele špeciálnej prokuratúry právoplatne odsúdený páchateľ a podvodník, človek, ktorý ich nenávidí…

Ministerstvo vnútra vedené Romanom Mikulcom totiž v decembri 2021 zrušilo výberové konanie na policajného prezidenta a podľa nových pravidiel už bol jeho výber v kompetencii ministra. A ten neskrýval, že Hamran je jeho favoritom.

Lipšic s Hamranom boli po zmene vlády prví na odstrel. Fico uveril, že sa mu deje neprávosť. A že „čurillovci“ s Lipšicom sú jej vykonávateľmi. Neveril v systém „padni, komu padni“. Bola to podľa neho konšpirácia proti jeho osobe a Smeru. Politická pomsta.

Aspoň toto sa ozývalo zo Súmračnej už v čase, keď polícia za vlády Igora Matoviča začala so stíhaním vplyvných politických nominantov z čias vlád Smeru. A pokračovala až na najvyššie poschodia.

Za to mala prísť pomsta. Vedelo sa o tom. Vlastne už nikto nič iné ani nepripúšťal. Fico sa vrátil k moci a správal sa ako odtrhnutý z reťaze.

Agilný Šutaj Eštok

Ľudia okolo Jána Čurillu získali pred menovaním novej vlády status chránených oznamovateľov – súvisel s vyšetrovaním kauzy Rozuzlenie, v ktorej figuroval šéf Slovenskej informačnej služby aj Národného bezpečnostného úradu. Udelila im ho špeciálna prokuratúra na základe ich žiadosti o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu úradu. Teda že ich nemôžu len tak vyhodiť z polície.

„Myslíte, že toto ich zastaví?“ spýtal som sa vtedy človeka z prostredia justície.

Neveril som tomu. Bol som presvedčený, že Fico sa nezastaví pred nejakým úradom.

Keď som si narýchlo zrekapituloval, koľko dovtedy bezprecedentných krokov narobila len za rok vláda Igora Matoviča, koľkokrát pokrivila, účelovo zmenila alebo obišla zákon, bolo mi jasné, že Fico tieto pootvorené dvere vykopne a bezcitne zneužije moc na čokoľvek, čo sa mu hodí.

„Viete, pán Bárdy, Roberta Fica poznáme. On bude po voľbách iný, ako je v kampani,“ odpovedal mi človek s naozaj silnou integritou, rešpektom k zákonu a s rokmi skúseností, počas ktorých prichádzal s Ficom a jeho ľuďmi do kontaktu.

Podobné slová som počúval často. A hoci som im neveril, vysvetľoval som si ich tak, že sú ľudia, ktorí jednoducho nechcú uveriť možnosti, že budeme čeliť masívnemu útoku na princípy demokracie, na spravodlivosť a právny štát.

Fico a „naši ľudia“ právny štát roky ignorovali, balansovali na jeho hranici, niektorí ju aj prekročili, ale stále si uvedomovali, že to musí mať nejaké pravidlá. Pretože ak nebude právny štát, nemôžu byť právom a spravodlivosťou chránení ani oni sami.

Lenže to sa malo zmeniť. Rezort vnútra pripadol v novej vláde Hlasu, ktorý za ministra nominoval Matúša Šutaja Eštoka.

Od začiatku bolo jasné, že ambiciózny Michalovčan bude v téme „čurillovci“ minimálne taký aktívny ako Robert Fico alebo ktorýkoľvek zo smerákov ochotných priniesť šéfovi modré z neba. Pritom Šutaja Eštoka nominoval Hlas a podľa zdroja z prostredia okolo Petra Pellegriniho mal byť človekom, ktorý predsedovi strany zabezpečí, aby sa rezort vnútra nedostal do rúk Kaliňáka a jeho ľudí.

Absolvent bratislavskej Právnickej fakulty Univerzity Komenského pracoval chvíľu na rektoráte ako právnik, potom odišiel do Správy štátnych hmotných rezerv. Na jej čele vtedy stál Kajetán Kičura, neskôr obvinený z korupcie. Štátny úradník, ktorému v banke našli zlaté tehličky.

Keď sa Pellegrini v roku 2014 na päť mesiacov stal ministrom školstva, Šutaj Eštok uňho pôsobil ako vedúci odboru vnútornej správy. Potom sa už v podstate držal pri ňom, v roku 2016 sa stal aj poradcom podpredsedu vlády pre investície Pellegriniho. Do roku 2018 bol generálnym tajomníkom jeho služobného úradu a od septembra 2018 bol vedúcim Úradu vlády SR. To už bol Pellegrini premiér.

Na kandidátke Smeru do volieb v roku 2016 bol Šutaj Eštok až na 137. mieste. Ale s Pellegriniho kariérnym rastom sa začalo dariť aj jemu.

V roku 2020 bol na desiatom mieste, čo sa v strane považovalo za mimoriadny úspech. Preskočil dokonca aj Ľuboša Blahu, ktorý sa postupne stával čoraz väčším Ficovým obľúbencom. Po vzniku Hlasu odišiel s Pellegrinim a ďalej kariérne rástol.

V hre o post šéfa rezortu vnútra bola po voľbách 2023 aj bývalá ministerka

vnútra z čias Pellegriniho vlády Denisa Saková. Podľa ľudí z vnútra Hlasu jej Pellegrini síce veril, ale to, že na ministerstve pracovala ešte pod Kaliňákom, vzbudzovalo predsa len mierne obavy. Šutaj Eštok bol čistý a Pellegrinim preverený. Mal dôveru, že vnútro ochráni pred kaliňákovcami aj bödörovcami.

Už od čias Vladimíra Mečiara má totiž rezort vnútra do istej miery pošramotenú povesť. Spája sa s politickým bojom, so zbieraní kompromitujúcich materiálov na politickú konkurenciu a opozíciu alebo rovno so zneužívaním zložiek na vybavovanie si účtov. A tak chcel mať Pellegrini údajne istotu, že sa tam nedostane niekto, kto by mohol brojiť proti nemu.

Šutaj Eštok si však expresne rýchlo osvojil osvedčené Kaliňákove, a teda aj Ficove hry. Začala sa čistka a pomsta.

Pomsta policajtom a hlasy žien

Policajný prezident Hamran si vlastne celkom pochopiteľne podal žiadosť o odchod do civilu. Hovoril, že aj keby ho nechceli vyhodiť, nemohol by pod ich vedením robiť. Takže to bol logický krok.

Minister Šutaj Eštok však urobil vyslovene cynické rozhodnutie. Tri dni pred Hamranovým odchodom do civilu rozhodol, že ho odvolá, a hoci odchádzajúci šéf polície býva v Komárne, preradia ho na okresné riaditeľstvo do Popradu. Na opačnú stranu republiky.

Po Hamranovi prišli na rad ďalší.

Šutaj Eštok bol vo funkcii ministra len dva dni a rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov – vyšetrovateľov a operatívcov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí boli obvinení, že chceli účelovo stíhať ľudí z policajnej inšpekcie a tajnej služby.

Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašína a ďalších obvinili zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pre podozrenie, že chceli účelovo stíhať ľudí z inšpekčného tímu Oblúk, ich začala stíhať policajná inšpekcia pod dozorom bratislavskej krajskej prokuratúry. Obvinenie odmietali.

Nové vedenie polície ich začalo preraďovať a prepúšťať. Šutaj Eštok ich postavil mimo služby, pri reorganizácii a následnom rozpustení NAKA a vzniku ÚBOK-u skončila väčšina takzvaných „čurillovcov“ na krajských či okresných oddeleniach.

Policajti sa v snahe zvrátiť rozhodnutia ministra obracali na súdy – niektoré dopadli v prospech policajtov, iné v prospech vedenia rezortu.

Asi najbizarnejší bol prípad funkcionára policajnej inšpekcie Ladislava Koteka, ktorého zastavili 6. novembra 2023 ráno o 6.35 v obci Jablonové na Záhorí počas cesty do práce. V plnej premávke ho so zapnutými „blikačkami“ odstavili pri krajnici a zabavili mu služobné auto. Vraj ho používal neoprávnene…

Na mieste bol okrem vyšetrovateľa prítomný aj prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo, čo celej akcii dávalo ešte bizarnejší nádych. Ťahať prokurátora na takúto akciu? Aby sa pre takúto vec skrýval niekde pri ceste?

Fico mal radosť. S prácou ministra Šutaja Eštoka bol spokojný. Odmietal, že čistky v polícii sú revanšom. Ale vysvetľoval to po svojom.

„Slovensko potrebuje zložky, ktoré budú na Slovensku robiť poriadok, keď je to nevyhnutné, ale nepotrebujeme zložky, ktoré budú zneužívať trestné právo na likvidáciu opozície.“

Šutaj Eštok len dodal: „Slovíčko pomsta alebo revanš nemám vo svojej osobnostnej ani personálnej výbave.“

To, že ich tam minister vnútra nemá, nemusí logicky znamenať, že nerobí to, čo je obsahovou náplňou týchto slov.

„Čurillovci“ patrili roky k elite slovenských vyšetrovateľov a operatívcov. Väčšinou sa vypracovali z obvodných oddelení. Krok po kroku. Vyšetrovali a stíhali obávané mafi ánske skupiny – napríklad sátorovcov, ktorí sú považovaní za najbrutálnejší a najkrvavejší gang, keď sa neštítili likvidovať ľudí tak, že ich pomleli v mlynčeku na mäso.

Roky verne slúžili Slovenskej republike. A vláda Roberta Fica proti nim podnikla kroky, ktoré prekračovali čokoľvek, čo bolo dovtedy štandardné. Akoby chceli kopírovať to, čomu čelili smeráci obvinení z trestnej činnosti.

Jarmila Koteková, manželka policajta Ladislava Koteka, na jednom z protivládnych protestov povedala: „Našim manželom sa vyhrážali našou fyzickou likvidáciou. Sledovali ich, nás a naše deti. Posielali našim manželom naše fotografi e, aby ich zastrašili.“

Stalo sa niečo dovtedy nevídané. Keďže stále aktívni policajti sa nemohli verejne vyjadrovať, k slovu sa prihlásili ich manželky, príbuzné.

Po tom, ako v Jablonovom urobili spomínanú akciu proti Kotekovi, jeho manželka sa rozhodla rozprávať.

Dala rozhovor Denníku N: „Toto sa už veľmi dotklo aj nášho syna a urobím všetko pre to, aby mohol chodiť so vztýčenou hlavou. Nemá sa hanbiť za to, kto je jeho otec. Nehanbím sa za to ani ja, som pyšná na to, kto je môj manžel, a chcem, aby to tak cítil aj náš syn. Som ochotná podstúpiť všetko, čo bude potrebné, aby ľudia vedeli, aký čestný je môj manžel.“

Natália Svítková, manželka bývalého zástupcu šéfa policajnej inšpekcie Juraja Svítka, hovorila o ešte neuveriteľnejších veciach: „Začali sa nám diať rôzne veci, ktoré ma vystrašili. Hovorím o roku 2021. Začalo to tým, že manželovi odletelo koleso na služobnom aute, čo zázrakom na diaľnici s kolegom ustál. Až v servise im povedali, že to nebola náhoda, že bolo s kolesom manipulované. To bola prvá výstraha, ale manžel to stále bral ako náhodu. Začali sme byť naozaj viac obozretní. Bola som na materskej so svojou prvou dcérou, chodila som kočíkovať. Bývali sme v slepej ulici, takže som mala dosť dobrý prehľad o tom, kto tam parkuje, čie je ktoré auto. Zrazu tam začali byť iné autá, sedávali v nich ľudia, ktorí nevystupovali. Zapisovala som si to, informovala som o tom muža, ktorý si to potom preveroval, a zistili sme, že sme monitorovaní. Začala som sledovať každý svoj krok. Toho strachu sa už potom neviete zbaviť. Keď sme prišli domov, hneď sme pozerali, či sa tam niečo nezmenilo, hraničilo to už s miernou paranojou, človek už bol naozaj vystrašený. Predstavte si, že som behala s dvomi deťmi, manžel v Bratislave.“

Spolu s Janou Ďurkovou, sestrou vyšetrovateľa Pavla Ďurku, sa začali ozývať a upozorňovať na veci, ktoré sa dejú ich manželom a príbuzným. Na nespravodlivosť, šikanu a zvláštne udalosti, ktorým čelia. Stali sa svedkyňami politického zápasu a pomsty, ktorá smerovala voči policajtom bojujúcim na strane práva a spravodlivosti.

Na Vianoce 2024 zverejnili na Youtube kompletné videonahrávky z chaty v Čifároch, kde sa v roku 2021 stretávali Robert Fico, Robert Kaliňák, Pavol Gašpar, Marek Para, Miroslav Bödör. Ide o 36 nahrávok, ktoré mali za prvý týždeň takmer 600-tisíc zobrazení.

Na fundraisingovej platforme Donio vznikla zbierka na podporu „čurillovcov“. Z vyzbieraných 115-tisíc eur prerozdelili takmer 111-tisíc ako náhradu ušlej čistej mzdy. Zvyšné peniaze išli na financovanie právnej pomoci.

Pomsta Lipšicovi

„Lipšic skončil a to bol náš politický cieľ,“ chválil sa Fico na sociálnych sieťach, keď plénum Ústavného súdu nestoplo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zánik špeciálnej prokuratúry je mnohými autoritami v oblasti práva považovaný za jeden z najčernejších dní v histórii boja za spravodlivý a právny štát.

Pre Roberta Fica to však bolo dokonanie ďalšieho levelu pomsty. Hoci ešte deň po predčasných voľbách sväto-sväte tvrdil, že im ide „len“ o výmenu ľudí – špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátorov Ondreja Repu či Michala Šúreka – a že rušenie špeciálnej prokuratúry nemalo byť ich cieľom, dopadlo to inak.

Ale to už v tom čase nikoho neprekvapovalo. Agresivita, s akou sa vrhli do povolebných čistiek, bola nevídaná.

V decembri 2020 vládol Matovič len osem mesiacov, Lipšic ešte ani nebol špeciálny prokurátor a Fico oznámil, že podáva trestné oznámenie na prokurátorov ÚŠP Repu a Šúreka. Ich prácu prirovnal k praktikám socialistických prokurátorov z politických procesov 50. rokov.

Na tlačovke, kde boli okrem neho aj podpredseda strany Ladislav Kamenický a Erik Kaliňák, viseli na fotostene Smeru dva pánske kožené kabáty: „Najlepší dar, ktorý môžeme poslať doktorovi Šúrekovi a doktorovi Repovi, sú tieto dva gestapácke kabáty. A my ich pošleme na špeciálnu prokuratúru, pretože ku svojej práci, k metódam, ktoré používajú, nepotrebujú nič iné, iba tieto gestapácke kabáty.“

Bolo to okázalé, ale fungovalo to. Sociálne siete zaplavili gestapácke kabáty. Pre voličov vtedajšej opozície sa stali symbolom práce špeciálnej prokuratúry.

„Predstavte si, že rok a pol sedíte vo výkone väzby, v cele, ktorá má dva krát štyri metre, a počas dňa vás pustia von len na jednu hodinu. V tej väzbe sedíte bez dôvodov. Ste podozrivý z trestného činu, ktorý udal nejaký udavač, pretože si chránil svoj vlastný zadok. Všetci dobre vedia, že jediný dôvod, pre ktorý sedíte vo väzbe, je to, že sa poznáte s Robertom Ficom. (…) Všetci vieme, že celý prípad je jedna bájka. Neexistovali žiadne dôvody na vzatie do väzby. A nevinný inžinier Norbert Bödör bol včera prepustený z väzby, išiel domov, kde ho čakala celá rodina, nechali ho tam asi tak dve-tri hodiny. Medzitým prebehla pravdepodobne porada na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde pán Lipšic povedal príslušnému dozorovému prokurátorovi pánovi Hruškovi, že vyzerajú ako idioti a nech zariadi, aby sa Norbert Bödör dostal hneď do výkonu väzby. (…) Toto je čistý fašizmus,“ kritizoval Fico v januári 2022 zatknutie oligarchu Norberta Bödöra, ktorý mal byť hlavou zoskupenia nazývaného Bödörovo komando.

Podľa svedkov, aj z radov nominantov Smeru, malo ísť o skupinu ľudí, najvplyvnejších postáv bezpečnostných zložiek, ktorá vraj okrem iného zabezpečovala kompromitáciu politických súperov strany aj Fica.

Lipšica mal Fico v zuboch. Napriek tomu, že v čase vzniku Matovičovej vlády bol právnikom najväčšej globálnej právnickej firmy Dentons. Nazýval ho „Matovičovým psom“ či „lokajom“.

„Niet väčšieho výsmechu pre nestrannosť a nezaujatosť funkcie prokurátora, ako je Daniel Lipšic. Tento Matovičov spolustraník a lokaj nemá žiadne právo vyjadrovať sa na adresu politikov, voči ktorým po celý svoj politický život prejavuje nenávisť. Nikdy sa nemal stať prokurátorom, ale Matovič sa rozhodol dať mu funkciu špeciálneho prokurátora, aby likvidoval súčasnú opozíciu, voči ktorej celú svoju politickú kariéru bojoval. A to dnes D. Lipšic na politickú objednávku vládnej koalície robí lepšie ako najzarytejší komunistickí prokurátori v 50. rokoch minulého storočia. D. Lipšic je podvodník, ktorý podvodom získal justičnú skúšku aj bezpečnostnú previerku na prísne tajné. Celý svoj politický život prejavoval bezcharakternosť, sú známe jeho osobné kontakty s osobami právoplatne odsúdenými za vraždu, doslova ,prasačiny‘ v komunikácii so ženami, je právoplatne odsúdený za zabitie človeka.“

V tom čase sa už totiž šepkalo, že Matovič by chcel mať Lipšica na poste generálneho prokurátora. A to bola pre Smer mimoriadne zlá správa. Báli sa, čo by to proti nim spustilo. Nakoniec sa stal Lipšic špeciálnym prokurátorom. A Smer sa z toho jednoznačne netešil. Skôr naopak.

Lipšic vedel, že ak Fico v roku 2023 postaví vládu, končí. Rozprávali sme sa o tom. Hneď niekoľkokrát. Mal som pocit, že s tým ráta, ale nikdy sa nechcel dopredu vzdať a odstúpiť: „Zo žiadneho boja som nikdy neutiekol ani nikdy neutečiem.“

Inak podobný prístup som vnímal aj u niektorých policajných funkcionárov alebo ľudí zo špeciálnej prokuratúry. Na rozdiel od volených politikov stavali do boja s bielymi goliermi a korupciou svoje kariéry, celé profesionálne životy. A nevzdávali to.

Po tom, čo všetky podozrenia z korupcie politikov končili roky pod kobercom, keď sa najvplyvnejší ľudia v štáte tvárili alebo – ako Robert Kaliňák – tvrdili, že u nás korupcia na najvyšších poschodiach politiky nie je, mali po voľbách 2020 orgány činné v trestnom konaní

rozviazané ruky. Mala to byť príležitosť očistiť štát. Policajti, prokurátori, viacerí sudcovia neustúpili, ani keď narazili na politickú silu a ľudí lojálnych voči nej, ktorí boli stále infi ltrovaní v štátnych inštitúciách a bezpečnostných zložkách.

Protokolárny šok a viaceré verzie „pomsty“

Keď na začiatku decembra 2023 zverejnil Denník N plán vlády zrušiť k 1. marcu 2024 špeciálnu prokuratúru, dostali sa k nám reči, že taký osud má postihnúť aj Špecializovaný trestný súd. Tento scenár však v pracovnej verzii novely trestných kódexov nebol.

Živil to však sám Fico. Napríklad v relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu neodpovedal na jasne položenú otázku, či zostane zachovaný Špecializovaný trestný súd.

„Uvidíme,“ odvrkol.

A hoci sa premiér doma prezentoval ako suverénny líder, ktorému nemá čo Brusel nariaďovať, s Európskou komisiou konzultoval návrh zákona, ktorý by znamenal koniec špeciálnej prokuratúry. Spoločne s Kaliňákom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom ho osobne odniesli do Bruselu. O ceste neinformovali, veď bola v rozpore s pozíciou „sebavedomej vlády“. Stretli sa s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom.

Všetkým bolo jasné, o čo im ide a že si chceli otestovať reakciu Komisie. Čo im prejde a čo by už mohol byť problém.

„Bola to veľmi bizarná záležitosť,“ spomína dobre informovaný zdroj. „Komisár Reynders mal na 27. novembra naplánované stretnutie len s ministrom Suskom. Dozvedel sa však, že pred dverami jeho kancelárie sú nejakí svalnatí ochrankári, Susko a spolu s nimi Robert Fico a Robert Kaliňák. Tí prišli absolútne neplánovane, bez ohlásenia. Bol to dosť veľký protokolárny šok, pretože takto sa na podobné rokovania nechodí.“

Eurokomisár ich prijal, ale ochranka musela počkať na chodbe.

„Prišli s tým, že dokonca chcú prijať zákon, ktorý okrem iného bude znamenať koniec špeciálnej prokuratúry aj Špecializovaného trestného súdu, pretože na Slovensku mali byť porušované ľudské práva, na čo sa sťažovali počas Matovičovej vlády, a že tento zákon to zmení. Vlastne si to prišli nechať odobriť,“ dodáva dobre informovaný zdroj.

„Už o dva dni nato chceli európskej administratíve poskytnúť návrh zákona, lebo to má ísť 6. decembra do parlamentu a v skrátenom legislatívnom konaní byť prijaté do konca roka.“

Tu sa to Ficovi skomplikovalo, pretože Komisia si všimla, že nový zákon oslabí ochranu právneho štátu a verejných financií vrátane európskych. Spätná väzba, ktorú dostala Bratislava, znamenala, že to Fico so Suskom musia prerobiť.

Susko bol zrejme aj preto v otázke detailov nového zákona skúpy na slovo. A jeho ministerstvo zahmlievalo, že existuje viacero alternatív, a návrh zverejní až v momente, keď na ňom bude zhoda. Finalizovali plán, ako rozprášiť špeciálnu prokuratúru a dostať ju pod absolútnu kontrolu generálnej prokuratúry.

K podpredsedníčke Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej sa napríklad dostal návrh, v ktorom nebolo zrušenie špeciálnej prokuratúry. Ten spočíval v tom, že o prideľovaní prípadov prokurátorom špeciálnej prokuratúry by nerozhodoval špeciálny, ale generálny prokurátor. Kompetencie by teda získal Maroš Žilina, s ktorým mal Lipšic mimoriadne komplikovaný vzťah. ÚŠP by tak bola podriadená generálnej prokuratúre.

Čoskoro sa ukázalo, že vláde ide o Lipšica a že s ním zomelie aj ÚŠP.

„Úrad špeciálnej prokuratúry sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ povedal premiér.

Prikláňam sa k názoru, že pomsta voči Lipšicovi bola jedna vec, ale zrušením ÚŠP predišli, respektíve do budúcnosti skomplikovali vyšetrovanie trestných činov, v ktorých sú namočení práve politici. No a urobiť to chceli v skrátenom legislatívnom konaní, aby bolo jasné, že to nie je o diskusii, ale o poprave inštitúcie a jej šéfa.

Kontroverzná novela Trestného zákona sa dostala na rokovanie Národnej rady v posledný mesiac roka 2023. A chceli ju schváliť do Vianoc. Darček pre Roberta Fica?

Ukazovalo to cynickosť koalície, ktorej nešlo o kvalitný zákon, ale o pomstu či oslabenie pozície spolupracujúcich obvinených. Viacerí z nich vypovedali proti Ficovým ľuďom. Chceli presadiť skrátenie premlčacích dôb alebo zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť a korupciu, čo by znamenalo – pokojne to nazvime – vládnu amnestiu pre viacerých vplyvných ľudí. Ako keby si to ušili na mieru – poďme ochrániť seba a „našich ľudí“.

„Po vzore iných krajín, ako je Rakúsko, Nemecko, sme pristúpili k zmierneniu trestných sadzieb pri ekonomických a drogových trestných činoch,“ tvrdil Fico. „Nemôžeme posadiť niekoho na tri roky do väzenia za fľašu koňaku.“

Spomenul prípad bývalého druhého muža slovenského futbalu Vladimíra Wänkeho, ktorého v roku 2013 prichytili pri preberaní úplatku vo forme debničky jabĺk, peňazí a vína. Bolo to za Ficovej jednofarebnej vlády a šéfom Úradu boja proti korupcii bol Tibor Gašpar.

Prezidentka Čaputová neskrývala znepokojenie. V prvom rade z toho, že novela išla do skráteného legislatívneho konania. Zrušenie ÚŠP by podľa nej predstavovalo výraznú zmenu fungujúcej schémy orgánov na presadzovanie spravodlivosti.

Vládny návrh prerozdeliť jej agendu medzi krajské prokuratúry kritizovala aj rada prokurátorov, pretože by to viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii.

Zuzana Čaputová si tiež všimla rétoriku koaličných poslancov, z ktorej sa dalo dedukovať pomerne presne, že za rušením ÚŠP je neskrývaná nenávisť proti Lipšicovi, čo považovala za účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry.

Korunu tomu dal minister spravodlivosti Susko, podľa ktorého bol dôvodom zrušenia ÚŠP fakt, že sa tento úrad údajne stal systémovo zaujatým a len personálne zmeny by túto situáciu nevyriešili.

„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení, aj keby sa on vylúčil z rozhodovania, sú takisto zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný.“

Prezidentka musela reagovať: „Predkladatelia sa pritom odvolávajú na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami trestnej politiky v štátoch Európskej únie, pretože by nám údajne malo hroziť konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie. Zároveň však Európska prokuratúra už na základe predbežnej analýzy vládneho návrhu skonštatovala, že niektoré z navrhovaných zmien by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu EÚ boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. Vystavujeme sa tým aj potenciálnemu riziku pozastavenia eurofondov.“

Zdroj z prostredia EÚ pripomína, že sa v súvislosti s prijímaním tohto zákona začalo v Bruseli skloňovať, že ak Ficova vláda nebude dodržiavať pravidlá, mohli by byť pozastavené peniaze. Začalo sa špekulovať, či by prezidentka takúto novelu v prípade schválenia vetovala, prípadne či by sa obrátila na Ústavný súd.

K slovu sa prihlásil aj Lipšic: „Návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry nie je o mne, o kolegovi Ondrejovi Repovi, Michalovi Šúrekovi či Matúšovi Harkabusovi a Petrovi Kyselovi, ale je o obvinených a obžalovaných Norbertovi Bödörovi, Miroslavovi Výbohovi, Jaroslavovi Haščákovi a Jozefovi Brhelovi.“

Exminister vnútra i spravodlivosti upozorňoval na to, že ak novela prejde, viaceré trestné stíhania budú premlčané: „Pôjde napríklad o kauzu Gorila, v ktorej je trestne stíhaný obvinený Jaroslav Haščák.“

Haščákov advokát Martin Škubla Lipšicove vyjadrenia odmietal.

Pred úradom vlády protestovali proti novele 6. decembra 2023 odborné mimovládne organizácie.

„Symbolicky chceme upozorniť, že vláda rýchlymi opatreniami valcuje princípy právneho štátu a bez širšej diskusie ide meniť inštitúcie, ktoré sú dôležité pre znižovanie korupcie v štáte,“ vysvetľovala riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry podľa nej prišiel v čase, keď sa reálne rozhýbalo postihovanie veľkej korupcie, čo vyplýva z analýzy korupčných rozsudkov z obdobia rokov 2020 až 2022, ktorú vypracovala Transparency International Slovensko.

„Až 95 percent korupčných prípadov, ktoré špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku, sa skončilo odsúdením. Pred súd sa už konečne dostávajú aj väčšie ryby, čo podporuje argumenty o zmysluplnosti špecializácie a nezávislosti týchto orgánov,“ dodal Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.

Takéto kroky vlády mobilizovali opozíciu a aj významnú časť verejnosti. Začala sa vlna protivládnych protestov, aké sme nezažili od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Fico sa tváril, že sa nič nedeje. Že to prejde.

Jeden z jemu blízkych ľudí mi raz hovoril, že keď Fico podal po vražde nášho kolegu demisiu, veľmi rýchlo to oľutoval. Vo svojom kruhu dôvery sa mal vyjadrovať v zmysle, že to bola chyba, že stačilo ešte pár týždňov počkať a tlak ulice by oslabol. A že ho koaličný Most-Híd dotlačil do niečoho, čomu sa mohli vyhnúť.

Preto som predpokladal, že podobne bude reagovať po vyše piatich rokoch. Že už neustúpi ani o milimeter a ak sa k protestom vyjadrí, bude ich bagatelizovať.

Prebudenie občianskej spoločnosti

„Chcem sa spýtať pána Šimečku a ďalších. To idete organizovať rôzne podujatia, kričíte, chodíte po médiách?“ pýtal sa Robert Fico 11. decembra 2023 na brífingu v centrále Smeru na Súmračnej ulici.

Slovensko sa už pomaly chystalo na Vianoce. Počasie bolo chladné. Presne také, do akého ani psa nevyženiete. Premiér už nevydržal mlčky sledovať, čo sa deje len pár týždňov po jeho nástupe k moci. Štyri dni pred tlačovkou prišli tisíce ľudí pred úrad vlády, aby protestovali proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Organizovali to PS, KDH a SaS. Bez Igora Matoviča a ďalších. Tí mali protest v inej časti mesta.

Matovič sa dostal do politickej izolácie, v ktorej je dodnes. Nikto z parlamentnej opozície s ním nechce mať nič spoločné. Môžeme polemizovať, či by sa v podobných prípadoch nemala opozícia spájať. Bol to odkaz verejnosti, že s lídrom bývalého OĽaNO skončili. A dalo sa im rozumieť prečo. Igor Matovič bol deštrukčným elementom nielen v minulosti, keď bol v opozícii, ale túto stránku naplno ukázal aj vtedy, keď mal vládnuť.

Nervózna reakcia Fica, ktorý vedel, že zvolávajú ďalší protest, svedčila o dôležitej veci. Protesty nebral na ľahkú váhu. Nemohol ich prehliadať. Hoci veľmi chcel. Vedel som z jeho okolia, že už sú dávno preč tie roky, keď sa bál ulice. Keď bol ochotný vymeniť ministra školstva, len aby upokojil nahnevaných učiteľov.

„Vnímame opozičné mítingy, vyrušuje nás to, že na nich volajú po tom, aby nás pozatvárali, lebo je to pre nich jediná cesta, ako sa nás zbaviť. Ale úprimne povedané, nás to nezastaví v našom pláne, pokiaľ ide o zmenu trestnej legislatívy,“ odkázal premiér.

Alebo keď sa musel pobaliť po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a nechať úrad vlády Petrovi Pellegrinimu. Jeho demisia bola najmä výsledkom tlaku koaličného Mosta-Híd, aby nehlasoval za predčasné voľby, ale protesty, plné námestia po celom Slovensku aj vtedy zohrali svoju úlohu.

Vo Ficovej vízii silného štátu sú protesty proti nemu a jeho vládam absolútne cez čiaru. On chce totiž znižovať sociálne a iné napätie v spoločnosti, aby nikto nefrfl al a aby vláda mala pokoj. Kupovať si pokoj cez sociálne a iné balíčky.

Jeho štát má byť etatistický, to znamená, že má zasahovať do všetkého, čo sa v ňom deje. Zabezpečuje to, aby neboli nepokoje: „Aj v Smere sa veľmi jasne ukazuje, že sme etatistická strana. Uznávame úlohu štátu. Odmietame rešpektovať teórie o zázračnej ruke trhu či nepotrebnosti štátu.“

Preto sa Fico miešal do úplne všetkého. Chcel mať absolútnu kontrolu. Veď ako čelný predstaviteľ štátu spolu s vládou by predsa mali najlepšie vedieť, ako robiť ľudí šťastnými, nie?

Bolo jasné, že ho protivládne protesty nedonútia k demisii. A zrejme ani k zmene postoja v politike pomsty. Ale svoju úlohu predsa len zohrali. A bola mimoriadne dôležitá.

„Napíšem druhý diel Fica!“ rozhodol som sa, keď som kráčal na druhý protivládny protest.

Chcel som to vidieť naživo, aby som sa pri písaní tejto knihy mohol oprieť o osobné svedectvo a zážitok. Takto, tá dôležitosť nebola v tom, že napíšem túto knihu – to len pre istotu 🙂.

Postával som na okraji davu tisícok ľudí na bratislavskom Námestí slobody a prvé, čo mi vtedy prebleslo hlavou, bol obraz prvého spomienkového zhromaždenia po vražde Jána a Martiny, ktoré sa konalo na tom istom mieste.

Spomínam si, ako vo mne na druhom protivládnom proteste mimoriadne zarezonoval príhovor Magdy Vášáryovej, herečky a bývalej diplomatky.

„V roku 1968 som pod hlavňami tankov stratila akúkoľvek nádej. Cítila som sa slabá a bezmocná. V roku 1998 som pocítila príliv nádeje a sily. A my sme rozhodli, kam má ísť Slovensko, kam má smerovať. Zápas, ktorý dnes začíname na týchto námestiach, je zápas o to, na ktorej strane dejín bude stáť Slovensko! Tento zápas vybojovali naši predkovia v rokoch 1918, 1944 a potom v roku 1989. Nemôžeme dopustiť, aby sme zanechali Slovensko na nesprávnej strane dejín.

Kým v roku 1968, keď som mala 20 rokov, sme sa cítili oklamaní a slabí. Ale dnes nie sme slabí. Pozrite sa, koľko nás je! Ďakujem, že ste prišli. Pri ďalšom zápase už tu možno nebudem. Ale dovoľte mi, aby som vám odovzdala štafetu toho, čím si prešla moja generácia. Nenechajte si nahovoriť, že ste slabí, že malí a bezvýznamní. Nie sme. Sme dôležitým stredom Európy a je veľmi dôležité, kadiaľ pôjdeme. Dnes musíme dokázať, že to, čo sa dialo od roku 1998, bola správna cesta, po ktorej musíme ísť. A je veľmi dôležité, aby sme boli partnermi našich spojencov.“

Ľudia tlieskali a skandovali „ďakujeme“. Vedľa mňa stáli vekom asi študenti. Počas celého niečo vyše štvorminútového prejavu pani Vášáryovej len pozerali a nakoniec uznanlivo prikývli. Tak ako mne, aj im sa jej slová dostávali pod kožu.

Na tom námestí sa v ten večer tvorilo niečo, čo mi na Slovensku istý čas chýbalo – sebavedomá občianska spoločnosť, pripravená a ochotná postaviť sa za demokraciu, právny štát, ľudské práva, slobody, spravodlivosť…

Nie že by občianska spoločnosť dovtedy spala. Už v predvolebnej kampani nabádala napríklad k vyššej účasti mladých. Kampaň „Chcem tu zostať“ odkazovala na záujem mladej generácie o budúcnosť Slovenska. Motivovala mladých k aktívnemu zapojeniu sa do verejného života a pomoci formovať budúcnosť štátu podľa vlastných predstáv. Takýchto iniciatív bolo viacero, čo svedčilo o dôležitosti volieb.

Keď sa protest skončil, videl som na tvárach ľudí odhodlanie prísť znovu. Nech je počasie akékoľvek, nech sú Vianoce, vianočné večierky, trhy, hocičo. Bolo jasné, že toto nebude jednorazová záležitosť. Že toto bude niečo väčšie.

Zašlo to až tak ďaleko, že mi ľudia v čase vianočných sviatkov a Silvestra písali, že je chyba, že opozícia prerušila protesty a ďalšie budú až po Novom roku. Že treba ísť do ulíc. A ostať tam, až kým vláda neustúpi alebo nepadne.

Vysvetľoval som im, že ja som novinár a s týmto apelom sa majú obracať na organizátorov, teda na opozíciu.

„Ja viem, ale musela som vám to napísať. Už sa neviem dočkať, kedy sa zas stretneme na námestiach,“ napísala mi pani z východného Slovenska, ktorá pravidelne chodila na protesty do Košíc.

To už protestovalo celé Slovensko aj Slováci žijúci v zahraničí.

Veľmi dobre si tiež spomínam na skvelý príhovor bývalého ponovembrového ministra kultúry Ladislava „Agnesa“ Snopka, ktorý vlastne potvrdil moje dojmy: „Priatelia, minulý rok pred našimi parlamentnými voľbami sme v bratislavskom klube Pod lampou sedeli na večeri s kniežaťom Schwarzenbergom a v diskusii dostal otázku: ,Čo myslíte, knieža, čo sa stane, keď Fico vyhrá voľby?‘ ,Tak vás to konečne postaví na nohy!!!‘ znela jeho rázna odpoveď. Priatelia, som rád, že mal pravdu. Sme tu a vidieť nás aj počuť.“

Fico a jeho vláda si mysleli, že ešte do Vianoc rozprášia Úrad špeciálnej prokuratúry. Stačilo, keby sa Európska únia a Európska komisia pozerali len pár týždňov iným smerom, ako je Bratislava. A keby ľudia necítili potrebu vyjsť do mrazu a ukázať Ficovi, že má síce vládu, ale oni sa vždy postavia za právny štát a demokraciu.

Fico, technokrat moci, sa tentoraz prerátal. Narazil na silu, ktorá sa ukazuje ako hnací motor zmien. Z ktorej má strach a proti ktorej bojuje. Občiansku spoločnosť.

Bol som presvedčený, že predseda vlády nevypočuje hlas ulice a námestí, že síce môže vyhrať voľby, ale nemôže robiť všetko. Že je síce premiérom, ale nie je to jeho štát. A že aj v tom úrade vlády je len dočasne.

„Koaliční poslanci sa tak blahosklonne tvárili, že však robte si protesty. Ale keď pred budovu NR SR prišlo 18-tisíc ľudí, bol to aj pre nich šok. Protesty boli prakticky každý týždeň. Navyše došlo k prepojeniu práce opozície, keď sme robili obštrukcie, aby sme zabránili alebo skomplikovali prijatie toho zákona, a do toho protesty. Kľúčové bolo, že sme mali jasnú požiadavku. Že to malo vytvoriť tlak, aby napríklad poslanci Hlasu alebo ktoríkoľvek iní z koalície nepodporili novelu trestných kódexov. Preto to podľa mňa malo tú silu a aj preto to bolo ťažké udržať aj po hlasovaní,“ hovorí Michal Šimečka.

Občianska spoločnosť naberala na sile. Ľudia, po voľbách často frustrovaní ich výsledkom, cítili, že v tom nie sú sami. Spájali sa a odkazovali koalícii, že jedna vec je víťazstvo vo voľbách, čo nikto nerozporuje, ale druhá vec je ochrana demokratických princípov štátu. A tam je hranica, ktorú sú ľudia pripravení brániť.

A ozýval sa aj Brusel. Posilnený verejnou mienkou na Slovensku. Lamentovanie Fica, že nám za jeho demontáž právneho štátu hrozia sankcie, bolo dôkazom, že narazili na obranné mechanizmy Únie. V Komisii totiž nezabudli, že náš vstup do klubu štátov, kde si ctia právo, zákony, slobodu a demokraciu, bol podmienený tým, čo je v priamom rozpore s Ficovou politikou pomsty.

Protesty boli aj akousi spoločnou veľkou skupinovou terapiou, kde sa schádzali ľudia, niektorí žijúci aj v menších mestách a na dedinách vedľa okresných miest, aby spoločne vyjadrili názor na vládu. Aby nemali pocit, že sú v tom sami. Na námestiach sa ich stretávali tisíce, v Bratislave bolo na najväčšom proteste odhadom vyše 30-tisíc ľudí. V ťažkých časoch to malo neuveriteľnú silu a dodnes mám zimomriavky, keď si na to spomeniem.

Kniha FIco – Posadnutý pomstou zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

Aktuality.sk, 26. 4. 2022. Robert Fico bol na polícii pre obvinenie zo založenia zločineckej skupiny.

Facebook/Denník N, 26. 4. 2022.

Facebook/Robert Fico, 13. 5. 2022.

TASR, 30. 10. 2023.

Denník N, 20. 11. 2023. Manželka policajta Jarmila Koteková: Všetko sa začalo Pčolinským, chcú nás zastrašiť.

Denník N, 5. 12. 2023. Manželka policajta Natália Svítková: Cítim hnev a nespravodlivosť, toto by sa nemalo diať.

Youtube/Chata v Čifároch, 24. 12. 2024.

Donio.sk, 9. 11. 2023. Pre rodiny vyšetrovateľov Jána Čurillu & kolegov postavených mimo služby.

Pravda, 4. 12. 2020. Fico o zatýkaniach: Ako v 50. rokoch. Posiela „gestapácke“ kabáty prokurátorom.

Facebook/Robert Fico, 14. 1. 2022.

Facebook/Smer-SSD, 26. 4. 2022.

TASR, 14. 5. 2022.

TASR, 3. 10. 2023.

Denník N, 1. 12. 2023. Návrh Ficovej vlády zaslaný do Bruselu hovorí o zrušení špeciálnej prokuratúry.

Sme, 2. 12. 2023. Fico potvrdil zmeny v trestných kódexoch, neobíde ani kajúcnikov.

TASR, 6. 12. 2023.

SITA, 8. 12. 2023.

Prezident.sk, 8. 12. 2023. Vyhlásenie k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.

SITA, 12. 12. 2023.

Aktuality.sk, 6. 12. 2023. Rušenie špeciálnej prokuratúry skryli do novely Trestného zákona. Má sa tak stať už o niekoľko týždňov.

TASR, 22. 12. 2023.

Noveslovo.eu, 25. 8. 2004. Lepšie je byť v politike populistom než zlodejom.

Pravda, 12. 12. 2023.

Denník N, 26. 1. 2024. O odkaze kniežaťa Schwarzenberga a Svätopluka pre aktuálne

protesty.

Aktuality.sk, 1. 2. 2024. Protivládne protesty: Dosť bolo Fica, skandovali tisíce ľudí. Premiéra poslali do Ruska a Gašpara do basy.