SIS má problém s odpočúvaním: Sudcovia rekordne zhadzujú jej žiadosti zo stola
obchodnyregister
2026.06.22.
Sudca Krajského súdu Bratislava vysvetlil, kde môže byť problém.
Ľudia zo Slovenskej informačnej služby posledné roky čelia nepríjemnej situácii. Sudcovia im čoraz častejšie zhadzujú zo stola návrhy na nasadenie odpočúvania. Ukázala to naša analýza, v ktorej sme skúmali nasadenie informačno-technických prostriedkov medzi rokmi 2016 až 2025. SIS to spôsobuje taký problém, že sa už obrátila aj na rezort spravodlivosti.
Odpočúvanie a ďalšie formy informačno-technických prostriedkov (ITP) predstavujú nielen pre civilných tajných nezanedbateľný zdroj. Vďaka nemu dokážu zbierať informácie, ku ktorým sa bežne nedostanú. Takto získané vedomosti potom môžu poskytnúť policajtom na ďalšie vyšetrovanie alebo napríklad vláde, prezidentovi či predsedovi Národnej rady. No má to svoje hranice, ktoré sa v posledných rokoch, zdá sa, sprísnili. A najviac na to doplatili práve civilní tajní.
Keď prišiel zlom
Okrem nich môžu o nasadenie ITP žiadať aj policajti, daniari či vojenskí tajní. No nikto z nich nečelí posledné roky takému neúspechu ako práve Slovenská informačná služba.
Priemerne chcela SIS v sledovanom období nasadiť zhruba 350 odposluchov ročne. Medzi rokmi 2016 až 2022 sa odmietnutia rátali v jednotkách žiadostí aj percent. Napríklad v roku 2016 podala SIS 234 žiadostí o ITP. Zamietnutých bolo nula. V roku 2021 chcela využiť odposluchy v 463 prípadoch. Súdy zamietli 8. No po roku 2022 prišiel zlom.
Konkrétne, v roku 2023 podala SIS 395 žiadostí o nasadenie ITP. Sudcovia im zhodili zo stola až 50 žiadostí. No rekord prišiel až minulý rok. Nie v počte, ale v miere neúspechu. V roku 2025 civilní tajní chceli nasadiť 277 odpočúvaní. Súdy sa nestotožnili so 45 z nich. Prepočítané na pomer, neuspeli vo viac ako 16 percentách prípadov. To je oproti maximálne štyrom percentám z obdobia pred rokom 2023 zásadný nárast.
Riaditeľ: Sudcovia majú rôzne pohľady
SIS nám na naše otázky, ktoré sme zaslali mailom, neodpovedala. Išli sme sa preto na problém opýtať riaditeľa služby Pavla Gašpara, ktorý minulý týždeň prišiel na rokovanie parlamentného výboru pre kontrolu činnosti SIS. Ako vyplýva z jeho vyjadrení, problém, ktorému služba posledné roky čelí, neunikol ani jemu. Keďže žiadosti aj rozhodovanie o nich podliehajú utajeniu, o situácii hovoril len všeobecne. Podľa neho je za všetkým rozhodovacia činnosť súdov.
„Tá sa vyvíja v čase a vznikajú rôzne aplikačné problémy pri rozdeľovaní – nechcem to tu teraz špecifikovať –, ale existuje problém pri vykladaní toho, čo je spravodajská činnosť, čo je operatívno-pátracia činnosť a sú rôzne pohľady rôznych sudcov na túto problematiku,“ skonštatoval Gašpar.
Pavol Gašpar
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Vylúčil, že by bol problém v tom, že ľudia z SIS píšu zlé žiadosti, alebo že by chceli nasadiť ITP na také prípady, kde to v skutočnosti netreba. Dodal, že v tejto veci už začali komunikovať aj s ministerstvom spravodlivosti, ktoré aktuálne vedie nominant Smeru Boris Susko.
Chýba kontrolná komisia
Rezort spravodlivosti dal od celej situácie ruky preč. „Ide vyslovene o rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sú nezávislé a nestranné. Ministerstvo spravodlivosti SR nezasahuje do procesu rozhodovania. Navyše, ministerstvo nevedie evidenciu toho, koľko návrhov bolo od ktorého oprávneného subjektu podaných a najmä, ako bolo o týchto návrhoch rozhodnuté,“ odkázala nám Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia rezortu.
Nárast neúspešných žiadostí si všimla aj opozičná poslankyňa Progresívneho Slovenska a členka výboru na kontrolu činnosti SIS Zuzana Števulová. „Nedostala som uspokojivé vysvetlenie, čím to je. Jedno z tých vysvetlení bolo, že do toho spadajú aj rozhodnutia, keď žiadajú o predĺženie používania ITP nad rámec toho prvého obdobia,“ povedala poslankyňa.
Zuzana Števulová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Opakované žiadosti sú také, kde sa žiada o predĺženie pôvodnej lehoty. V správach, z ktorých sme čerpali aj my, sa vykazujú samostatne. No ich nárast je čiastočným dokreslením reality.
Pozrime si to na príklade roka 2025. Ako sme spomínali, vtedy súdy odmietli celkovo 45 žiadostí. Z toho tých, kde sa žiadalo o predĺženie obdobia, bolo len 21. Zvyšných 24 tvorili žiadosti o „nové“ odpočúvania. Porovnajme si to s rokom 2021, keď súdy celkovo zamietli len osem žiadostí.
Števulová hovorí, že na to, aby nám dokázala odpovedať na to, čo sa deje, by musela existovať komisia na kontrolu odposluchov. Jej vznik ale koalícia blokuje. „Nemáme prístup k rozhodnutiam. Môžeme vychádzať len z tých čísel, ktoré sú nám prezentované v správe. Keby existovala komisia, vedela by som sa k tomu vyjadriť. Takto mám len dohady,“ skonštatovala poslankyňa.
Sudca vysvetľuje
Viac svetla do situácie vnáša sudca Krajského súdu Bratislava Peter Šamko. Okrem iného sa venuje aj vybavovaniu spomínaných žiadostí od jednotlivých zložiek. Práve na Krajský súd Bratislava smeruje väčšina z nich. Z menšej časti ich vybavuje Špecializovaný trestný súd.
Šamko v podstate súhlasí s tým, čo tvrdí aj Gašpar: problém je v interpretácii toho, dokedy je niečo ešte spravodajská činnosť a kedy sa už začína vyšetrovanie podľa trestného poriadku. No zároveň dodáva, že je možné, že po roku 2023 začali súdy posudzovať žiadosti prísnejšie. Napokon, vidieť to aj na tom, že miera zamietnutia stúpla aj policajtom. No nie tak dramaticky ako SIS.
„Keď SIS napríklad dokumentuje možnú trestnú činnosť, tak z môjho pohľadu, aj z pohľadu mojich kolegov je to už niekedy v takej fáze dopracovania, že by sa to malo preklopiť do trestného poriadku a mali by v tom konať orgány činné v trestnom konaní. No Slovenská informačná služba je stále v tom, že je to len zbieranie informácií a že keď to postúpia policajtom, im to nestačí a vracajú im to. Z veľkej časti je to náhľad na to, kto si čo myslí,” približuje sudca situáciu.
SIS totiž odpočúva podľa zákona o ochrane súkromia. No pokiaľ sa vec už začne vyšetrovať podľa trestného poriadku, odposluchy podľa zákona o ochrane súkromia musia skončiť. „SIS má informácie zbierať a vyhodnocovať, ale nie vyšetrovať. To môžu orgány činné v trestnom konaní. A práve na tom sa často nevieme zhodnúť, že pokiaľ je to ešte len zbieranie informácií a dokumentovanie, či mohlo dôjsť k trestnej činnosti, alebo už by to malo byť vyšetrovanie tej trestnej činnosti,” konštatuje Šamko.
Podľa neho ani nie je možné presne určiť tú hranicu.
„Je to možné, že sa to začalo prísnejšie vyhodnocovať. Neviem, ako to fungovalo predtým, ale od toho 2022 – 2023, čo slúžim, je to takto,” dodáva sudca.