Starmer oznámil, že končí. Bude Británii vládnuť ďalšia hlávka šalátu?

Desať rokov brexitu, siedmy premiér. Dá sa v Spojenom kráľovstve vôbec vládnuť?  

Môže stať aj to, že Starmer Burnhama vyzve na stranícky súboj, ako to tvrdil, ale je to stále menej pravdepodobné. Na jednej strane je to náhoda, že práve teraz sa rozhoduje o ďalšej zmene na poste britského predsedu vlády. Ale zároveň to vyzerá aj ako politické znamenie. Zajtra uplynie presne desať rokov odvtedy, čo 23. júna 2016 obyvatelia Spojeného kráľovstva rozhodli, že chcú, aby ich krajina vystúpila z Európskej únie.

Od Camerona po…

Pred dekádou bol premiérom konzervatívec David Cameron. Po plebiscite skončil a nahradila ho Theresa Mayová. Ju Boris Johnson. Jeho Liz Trussová. Ju Rishi Sunak. Jeho Starmer. A siedmym predsedom vlády od brexitu má byť Burnham. Od referenda o EÚ sa trikrát konali voľby; tie zatiaľ posledné v júli 2024. A ako je to s tým ľadovým šalátom, ktorý sa spomína v titulku? Je to odkaz na Trussovej vládu.

Premiérka vo funkcii vydržala iba 50 dní. Len Arthur Wellesley bol britským predsedom vlády v roku 1834 kratšie, keď krajinu riadil 23 dní. Prakticky okamžite po Trussovej nástupe napísal magazín Economist, že jej predpokladaná životnosť v úrade sa dá prirovnať k trvanlivosti hlávky šalátu. Vtip následne prevzal bulvárny denník Daily Star. K fotografii premiérky dal ľadový šalát a vysielal to naživo. Trussová odstúpila ešte predtým, než zelenina úplne zvädla.

Čítajte viac Starmer sa (asi) lúči a Musk dáva priestor a peniaze krajnej pravici. Expert vysvetľuje, kam smeruje Británia

Bude z Burnhama len ďalší šalát? Starmer v júli 2024 pomerne jasne vyhral voľby, keď jeho labouristi v 650-člennom parlamente získali 411 kresiel. No ani nie po dvoch rokoch premiéra negatívne vníma okolo 70 percent Britov a popularita jeho strany sa pohybuje na úrovni 20 percent. V prieskumoch verejnej mienky má už niekoľko mesiacov najvyššiu podporu krajne pravicová Reform UK (Zreformujme UK), ktorú vedie jeden zo strojcov brexitu Nigel Farage.

Je to trochu paradoxná situácia. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Ipsos sa 52 percent Britov vyslovilo za to, aby sa ich krajina vrátila do únie. Brexit stále podporuje 33 percent opýtaných, deväť percent nie je rozhodnutých.

Otázkou teda je, čo Briti v skutočnosti chcú. Starmer po chaose konzervatívnych vlád sľuboval návrat k pokojnejšiemu a predvídateľnejšiemu riadeniu štátu. Voličov však nepresvedčil, hoci sa časť z nich usiloval získať si tvrdšími postojmi k imigrantom, čo je však zatiaľ stále najmä voda na mlyn krajnej pravice.

Starmer si strelil aj ďalšie vlastné góly. Takmer vôbec nedokázal ľuďom vysvetľovať kroky vlády a urobil aj niekoľko nepochopiteľných rozhodnutí. Očividne napríklad úplne podcenil nomináciu na britského veľvyslanca v USA. Súhlasil s tým, aby do Washingtonu šiel Peter Mandelson. No ukázalo sa, že ambasádor dlhodobo udržiaval priateľské kontakty so sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom, ktorý v roku 2019 spáchal vo väzbe samovraždu. A Mandelson mal nakoniec na poste veľvyslanca „šalátovú“ kariéru, keď v Amerike vydržal len od februára 2025 do septembra 2025.

Čítajte viac Nemajú sex, ale vzorom incelov sú silní lídri. Privedú Trump, Putin a Si svet do ďalších konfliktov?

Burnham, ktorý pôsobil ako manchesterský starosta, minulý týždeň vyhral doplňovacie voľby do parlamentu v obvode Makerfield. Do istej miery mu pomohlo, že sa pravicové a krajne pravicové hlasy rozdelili medzi Reform UK, Restore Britain (Obnovme Britániu) a konzervatívcov. Burnham však získal 54,8 percenta hlasov, čiže viac ako všetci ostatní kandidáti dokopy.

Brexit a životná úroveň

Podľa emeritného profesora politickej histórie Stevena Fieldinga z Nottinghamskej univerzity neplatí, že ak sa Burnham stane premiérom, preberie krajinu, ktorej sa nedá vládnuť. Na druhej strane je však jasné, že (nielen) brexit Britániu skutočne zmenil.

„Starmer má problémy, a preto sa ľudia pýtajú: koľko premiérov sme tu mali od brexitu? A je jasné, že ich bolo veľa, a boli to väčšinou konzervatívci. Tí nevedeli, čo robiť s výsledkom referenda. Rozdelili sa na frakcie, čo viedlo aj k tomu, že predsedníčkou vlády sa okrem iného stala Liz Trussová. No ak niekto hovorí, že Británii sa nedá vládnuť, je to preto, že má vlastnú agendu,“ reagoval pre Pravdu Fielding.

Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Bez členstva v EÚ by Slovensko bolo spustnutým a izolovaným ostrovom

„Tvrdia to ľudia, ktorí chcú krajinu prezentovať v takom svetle. Mám na mysli politikov krajnej pravice, ktorí neustále hovoria o novej anglickej občianskej vojne a predpovedajú ju. A vyhlasujú za dôkaz veci, ako rôzne nepokoje, ktoré sa odohrali – pričom Belfast bol tým posledným. (Prisťahovalec zo Sudánu v Severnom Írsku brutálne napadol muža a nasledovalo ničenie a útoky proti imigrantom, pozn. red.). Ale toto nie je občianska vojna, sú to lokálne nepokoje kvôli veľmi konkrétnym problémom, čím neznižujem ich dôležitosť,“ vysvetlil Fielding.

Británii sa teda vládnuť dá, hoci si expert myslí, že brexit prispel k tomu, že je to zložitejšie. „Podľa väčšiny dôveryhodných analytikov znížil hrubý domáci produkt Británie o tri až štyri percentá. Takže brexit poškodil ekonomiku, a teda aj životnú úroveň ľudí. A už pred ním to bol problém. V skutočnosti jedným z dôvodov hlasovania za brexit bolo, že od finančného krachu sa životná úroveň ľudí buď znižovala, alebo sa jednoducho vôbec nehýbala. Takže to je základný problém, ktorý však neznamená, že krajina sa nedá riadiť. Znamená to však, že pre vládu je o niečo ťažšie splniť to, čo od nej väčšina ľudí očakáva,“ skonštatoval Fielding.