Vykostí Ficov Smer partnerov? Koalíciu otestuje rozpočet, Hlas a SNS riskujú osud historických koalícií. S Jozefom Lenčom (videopodcast)

„Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru,“ hovorí politológ Jozef Lenč.  

Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania.

Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začne sa tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje.

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Jozef Lenč v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Nová legitimita alebo ústavná formalita?

Vláda Roberta Fica získala v závere minulého týždňa legitimitu deň po tom, čo Ústavný súd rozhodol, že pre prekročenie dlhových limitov musí požiadať o dôveru. Chcem sa opýtať, či toto hlasovanie o dôvere prinieslo vláde novú legitimitu, alebo išlo len o ústavnú formalitu. Môže Robert Fico interpretovať výsledok ako potvrdenie svojich pozícií?

Robert Fico to fakticky môže interpretovať akokoľvek chce. Snažil sa to podať práve tak, že vláda je silná, jednotná a má od parlamentu požehnanie pokračovať vo svojej činnosti. To, že sa z toho stala ústavná formalita, spôsobil nielen svojimi vyjadreniami, ale aj spôsobom, akým vláda návrh na vyslovenie dôvery predložila.

Svoje maslo na hlave má však aj parlament, ktorý si nevyžiadal od vlády materiál, na ktorom by mala byť táto dôvera postavená. Očakávalo sa napríklad, že vláda predloží spôsob, ako chce vyriešiť kľúčový problém, pre ktorý vôbec musela národnú radu o dôveru žiadať. Toto sa neudialo, a tak sa z toho stala formalita, ktorá sa dnes interpretuje ako novonadobudnutá legitimita a sila vlády.

Keď sa pozrieme na čísla, v parlamente asi ani nebola vôľa po niečom takom, keďže vládna koalícia má väčšinu 78 hlasov. Máme teda na Slovensku formálne parlamentnú demokraciu, no v reále je to zriadenie, ktoré riadi priamo premiér?

Tých, ktorým záleží na tom, aby parlament fungoval ako rozhodujúca inštitúcia nášho politického systému, by malo znervózňovať, že sa stáva iba formalitou. Robert Fico v podstate iba využil to, akým spôsobom národná rada funguje.

Miera servilnosti poslancov voči tým, ktorí rozhodujú o ich miestach v parlamente, je obrovská. Úzko to súvisí aj s naším volebným systémom a s tým, ako je nastavená vnútorná demokracia v politických stranách, kde o bytí a nebytí mnohokrát rozhoduje iba predseda, respektíve ním vytvorené predsedníctvo.

Vláda konala až po výklade Ústavného súdu. Na jednej strane vidíme bohorovnosť premiéra, no na druhej strane naberá na význame Ústavný súd ako akási brzda, ktorá vyvažuje systém.

Pre niekoho je pozitívom, že sa nám tu vytvára priestor pre inštitúciu, ktorá môže chrániť demokratické princípy. Na druhej strane by skeptik mohol povedať, že sa nám systém mení tak, že napokon bude napríklad o rozpočte rozhodovať práve Ústavný súd.

Negatívnou správou je totiž aj to, že vláda môže ignorovať ústavný zákon až do momentu, kým jej Ústavný súd nepovie, že by to tak robiť nemala. Otvárajú sa nám tu nové perspektívy, kedy parlament a vláda môžu predložiť rozpočet a následne alibisticky argumentovať, že oni síce pripravili vyrovnaný rozpočet, ale poslanci rozhodli inak, a bude na Ústavnom súde, ako túto situáciu napokon vyrieši.

Rozpočet ako test súdržnosti a priestor na licitovanie

Premiér Robert Fico sa s rozpočtom ponáhľa, chcel by ho mať na stole už v septembri. Bude to test súdržnosti vládnej koalície predtým, než sa stranám v predvolebnom období uvoľnia ruky?

Faktorov za týmto rozhodnutím môže byť viacero. Už rozpočet na tento rok musel byť predložený v polovici októbra kvôli zákonu o dlhovej brzde. To, že sa s ním počíta už na september, vyvoláva otázky.

Niekto si to interpretuje ako snahu o udržanie pokoja v koalícii, niekto za tým vidí úvahy o skoršom termíne volieb, snahu vyriešiť zmeny vo vláde, alebo to môže súvisieť s blížiacimi sa komunálnymi voľbami. Skutočné dôvody tlaku na takýto skorý termín pozná jednoznačne iba Robert Fico.

Pri rozpočte to býva vždy systém „niečo za niečo“. Je vôbec medzi stranami Smer, Hlas a SNS ešte čo licitovať?

Určite áno, peniaze sú na prvom mieste. Licitovať sa bude o financie pre jednotlivé rezorty výmenou za lojalitu a podporu partikulárnych záujmov konkrétnych strán. Rozpočet na rok 2027 bude zároveň volebným rozpočtom.

To, ako bude skoncipovaný a komu pomôže, bude pre strany kľúčovým faktorom pri predávaní svojich úspechov pred voličmi. V konečnom dôsledku to môže rozhodnúť o bytí a nebytí súčasných vládnych strán po ďalších voľbách. Priestor na licitovanie tam teda určite je.

Hneď ako sa schváli rozpočet v predvolebnom roku, uvoľnia sa stranám ruky. Nebudeme svedkami toho, že v rámci jednej koalície vypukne tvrdý boj kto z koho o toho istého voliča?

Otvorená aréna zápasu o voličov sa nepochybne začne najneskôr s nástupom roku 2027, ak nie už pri samotnom schvaľovaní rozpočtu. Ako je bežným zvykom, pol roka pred parlamentnými voľbami koaličná zmluva de facto prestáva platiť.

Ak by teoreticky niekto počítal so skorším termínom volieb, napríklad ešte pred letom, tak by sa tento ľúty boj začal takmer okamžite po schválení rozpočtu, aby mali strany priestor na kampaň.

Hrozba predčasných volieb a vykostení partneri Smeru

Opakovane spomínate skorší termín parlamentných volieb. Vidíte vo vnútri koalície niekoho, kto by bol pripravený vládu rozbiť? Môže to byť Andrej Danko alebo Matúš Šutaj Eštok?

Ani jeden z nich nie je politicky natoľko odvážny, aby inicioval ukončenie funkčného obdobia tohto parlamentu. Ktokoľvek, kto rozbije koalíciu, dostane nálepku toho, kto povalil vládu. Ak by malo k niečomu takému prísť, môže to byť nakoniec sám Robert Fico, ak si spočíta, že mu skoršie voľby prinesú lepší výsledok.

Zároveň netreba zabúdať na fakt, že pád vlády automaticky neznamená predčasné voľby – na skrátenie volebného obdobia je nutná ústavná väčšina, čo si vyžaduje zhodu koalície s opozíciou.

Skúsenosť bývalých partnerov Smeru znie varovne. Strany ako HZDS, Most-Híd či SNS v minulosti Robert Fico takpovediac vykostil a poslal do zabudnutia. Nemusia sa Hlas a SNS obávať rovnakého osudu aj teraz, najmä s blížiacou sa Republikou?

Báť sa určite musia. Rast preferencií Republiky je výrazný a je zrejmé, že ide najmä na úkor Slovenskej národnej strany a čiastočne aj Hlasu. Perspektíva, že ich Republika nahradí, tu jednoznačne je.

Všetci koaliční partneri, ktorých Smer v minulosti pohltil, doplatili okrem iného aj na to, že vo vláde zotrvali až do samého konca, teda do momentu, keď to vyhovovalo už iba Smeru. V straníckych centrálach by mali začať uvažovať, ako neurobiť rovnakú chybu, inak ich politické značky skončia na cintoríne dejín.

Opozícia hľadá alternatívu

Má táto vládna zostava v dnešnej opozícii reálnu alternatívu? Igor Matovič nedávno ponúkol záchrannú ruku, ak by spájanie opozície nezvládal Michal Šimečka.

Keď Igor Matovič niekomu podáva záchrannú ruku, dotyčný by mal byť mimoriadne opatrný. Keď ju v minulosti podával napríklad KDH, dopadlo to tak, že sa strana do parlamentu nedostala.

Čo sa týka samotnej alternatívy, opozícia doteraz historicky nepochopila a nenaučila sa, ako s ňou pracovať. Stále nedokážu ponúknuť niečo aj pre tých voličov, ktorí sú možno nespokojní s aktuálnou koalíciou, ale súčasnú opozíciu za riešenie nepovažujú. Kým nezmenia slovník alebo nepredstavia iné vízie a tváre, nebudú úspešní.

Ako alternatíva sa núka aj Milan Krajniak so svojou víziou konzervatívnej archy…

Áno, núka sa, ale možnosti týchto politikov sú veľmi malé. Ich aktuálne preferencie sa blížia k nule a už v minulosti sme videli, že keď kandidoval sám Milan Krajniak, bez podpory Borisa Kollára, jeho reálny výtlak bol na úrovni dvoch až troch percent. Konzervatívny blok by síce mohol byť zaujímavou novou premennou, no musel by byť budovaný inými ľuďmi a iným spôsobom, inak nemá šancu na úspech.

Boj o Bratislavu a české médiá

Presuňme sa ku komunálnym voľbám. Minister dopravy Jozef Ráž ohlásil kandidatúru na primátora Bratislavy s tým, že ak uspeje, na ministerstve skončí. Nemá ako úradujúci minister nespravodlivú výhodu oproti iným kandidátom, a zamieša podľa vás v Bratislave kartami?

Ak by sme to brali takto, musel by odstúpiť každý úradujúci starosta či primátor, ktorý obhajuje svoj mandát, pretože aj ten má k dispozícii aparát a viditeľnosť. Funkcia ministra mu môže pomôcť vo vizibilite, no účasť vo vláde Roberta Fica môže v Bratislave pôsobiť aj kontraproduktívne. Kartami však zamieša určite, nepôjde o kandidáta s nulovým výtlakom.

Otázkou zostáva, či na seba dokáže naviazať všetkých nespokojných voličov a zvíťaziť, alebo sa hlasy nespokojných iba rozdrobi medzi viacerých protikandidátov, čo by v konečnom dôsledku len uľahčilo obhajobu súčasnému primátorovi Matúšovi Vallovi.

Na záver ešte jeden pohľad za hranice. V Česku sa vládna väčšina snaží zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Zamestnanci sa bránia aj výstražným štrajkom. Podarí sa českým kolegom uchrániť verejnoprávnosť, na rozdiel od Slovenska, kde sme pred rokom takýto výrazný odpor nevideli?

Už v tej otázke ste pomenovali ten hlavný rozdiel – u nich to reálne vidieť je. V Česku existuje historická tradícia úspešného odporu zvnútra redakcie, ktorý už v minulosti dokázal podobné pokusy o ovládnutie televízie zvrátiť. Robia to inak ako u nás, takže tá šanca tam je. Definitívne rozhodnutie o zmene financovania je však v rukách vládnej väčšiny, a ak redaktori nepresvedčia dostatočný počet poslancov, k úprave napokon zrejme dôjde.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Jozef Lenč v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.