Nové zistenia o tragickej smrti olympioničky Denisy Hurban Baránkovej aj koniec premiéra Starmera (denný výber)

Dnešok priniesol aj problém tajnej služby s odpočúvaním.  

Strmý pád PS a po dvoch rokoch nástup Smeru. Štát zverejnil ďalší prieskum s prekvapivými číslami

Štátny prieskum agentúry Infostat priniesol prekvapivý obrat v straníckych preferenciách. Kým Progresívne Slovensko viedlo podľa viacerých agentúr od leta 2024, v júnovom meraní výraznejšie oslabilo a predbehla ho strana Smer, ktorá by podľa tohto modelu voľby vyhrala.

Zaujímavý je aj pohľad na ďalšie strany. Infostat prisúdil silnú pozíciu KDH, ktoré by skončilo tretie pred Hlasom a Republikou, zatiaľ čo iné agentúry KDH často merajú citeľne slabšie. Do parlamentu by sa dostali aj SaS a Hnutie Slovensko, naopak Demokrati by zostali pred bránami Národnej rady.

Prepočet mandátov zároveň naznačuje, že samotné víťazstvo Smeru by automaticky neviedlo k zostaveniu vlády. Kombinácia Smeru, Hlasu a Republiky by podľa výpočtov nestačila na väčšinu, kým blok PS, KDH, SaS a Hnutia Slovensko by ju vytvoriť vedel. Prieskum tak mení poradie, no nie nevyhnutne povolebnú matematiku.

Viac informácií nájdete tu:

Nové zistenia v prípade usmrtenia slovenskej olympioničky Denisy Hurban Baránkovej

Tragická smrť slovenskej olympioničky Denisy Hurban Baránkovej získava nové obrysy. Podľa svedeckých výpovedí počas zásahu po búrke spadol strom na zaparkované auto a pri jeho odstraňovaní malo dôjsť k situácii, po ktorej sa vozidlo nekontrolovane pohlo, narazilo do ľudí a prevrátilo sa.

Polícia už prípad nevyšetruje len ako ublíženie na zdraví, ale zmenila právnu kvalifikáciu na trestný čin usmrtenia v súbehu s ublížením na zdraví. Vyšetrovanie prevzal vyšetrovateľ kriminálnej polície a orgány avizujú ďalšie procesné úkony na objasnenie príčin a okolností celej udalosti.

Denisa Hurban Baránková patrila k najvýraznejším osobnostiam slovenskej lukostreľby. Reprezentovala Slovensko na dvoch olympiádach a získala historický bronz na majstrovstvách Európy. Jej smrť hlboko zasiahla športovú komunitu, ktorá ju pripomína ako výnimočnú športovkyňu aj človeka.

Viac informácií nájdete tu:

Ukrajina určí, kto bude reprezentovať Európu pri rokovaniach s Ruskom, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že práve Ukrajina rozhodne, kto bude zastupovať Európu pri prípadných mierových rokovaniach s Ruskom. Podľa neho je to spravodlivé, keďže ide o krajinu, ktorá čelí agresii a nesie hlavné dôsledky vojny.

Zelenskyj hovorí, že na zasadnutí Európskej rady sa o Ukrajine diskutovalo detailnejšie než kedykoľvek predtým. Európa má podľa neho pripraviť možné formáty zastúpenia, no konečné slovo pri výbere osoby alebo tímu bude mať Kyjev. Vyjadrenie prichádza v čase, keď sa v EÚ začína opatrnejšie hovoriť o možnosti priamych kontaktov s Moskvou.

Ukrajinský prezident zároveň apeloval na spojencov, aby zvýšili tlak na Rusko, a od USA žiada licenciu na výrobu systémov Patriot. Tie považuje za kľúčové pre obranu pred ruskými balistickými raketami, pričom naznačil, že americká strana prvýkrát reagovala na takúto požiadavku pozitívnejšie.

Viac informácií nájdete tu:

Zemetrasenie v Londýne: Premiér Starmer nečakane končí. Potopil ho Trump aj škandál s Epsteinom

Britský premiér Keir Starmer oznámil rezignáciu na post predsedu vlády aj lídra Labouristickej strany. Jeho odchod prichádza len dva roky po veľkom volebnom triumfe labouristov a znamená ďalší dramatický obrat v politike Spojeného kráľovstva, ktoré za poslednú dekádu zažíva časté výmeny na čele vlády.

Starmer vo svojom prejave pripomenul, že stranu prevzal v hlbokej kríze a považuje za úspech jej obnovu, stabilizáciu ekonomickej dôvery aj boj s antisemitizmom vnútri labouristov. Napriek tomu ho oslabili zlé výsledky v komunálnych voľbách, vnútrostranícka nespokojnosť a odchody viacerých významných ministrov.

K rozhodujúcemu tlaku prispeli aj medzinárodné faktory. Článok opisuje konflikt s Donaldom Trumpom, napätie okolo ciel a tiež škandál spojený s Petrom Mandelsonom a jeho väzbami na Jeffreyho Epsteina. V hre o nástupníctvo sa črtá najmä Andy Burnham, ktorý sa už profiluje ako hlavný favorit na prevzatie vedenia strany aj vlády.

Viac informácií nájdete tu:

Obvinila Roberta Kaliňáka, dnes vyšetrujú ju

Prípad bývalej vyšetrovateľky Moniky Barčákovej ukazuje, ako sa môže vyšetrovanie citlivej politicko-korupčnej kauzy obrátiť proti tomu, kto ju otvoril. Barčáková v roku 2023 obvinila Roberta Kaliňáka a podnikateľa Jozefa Brhela v kauze údajného dorovnávania platu Františkovi Imreczemu, no dnes čelí preverovaniu ona sama.

Úrad inšpekčnej služby koná na základe trestného oznámenia Roberta Kaliňáka a skúma, či vyšetrovateľka nezneužila právomoc verejného činiteľa a nezasiahla do jeho práva na obhajobu. Hoci inšpekcia aj dozorová prokurátorka pôvodne nevideli dôkazy o úmysle, generálna prokuratúra ich záver zrušila a nariadila vo veci opätovne konať.

Spor sa sústreďuje najmä na procesné chyby pri vyšetrovaní a na otázku, či išlo len o odborné pochybenia, alebo o vedomé a úmyselné konanie. Nezvyčajný je aj otvorený nesúhlas pôvodnej prokurátorky s názorom nadriadeného, po ktorom jej bol prípad odňatý. Kauza tak ďalej prehlbuje napätie okolo práce vyšetrovateľov a prokurátorov v politicky citlivých prípadoch.

Viac informácií nájdete tu:

SIS má problém s odpočúvaním: Sudcovia rekordne zhadzujú jej žiadosti zo stola

Slovenská informačná služba čelí v posledných rokoch výrazne rastúcemu počtu zamietnutých žiadostí o nasadenie odpočúvania. Kým medzi rokmi 2016 až 2022 išlo len o ojedinelé prípady, po roku 2023 nastal výrazný obrat a miera neúspechu služby prudko stúpla.

Najvýraznejšie to vidno na údajoch za rok 2025, keď súdy zamietli 45 z 277 žiadostí, teda viac než 16 percent. Podľa riaditeľa SIS Pavla Gašpara nejde o zle pripravené návrhy, ale o rozdielne právne pohľady sudcov na to, kde sa končí spravodajská činnosť a kde sa už začína trestné vyšetrovanie.

Práve v tejto hranici vidí problém aj sudca Peter Šamko. Ak totiž SIS podľa súdov už fakticky dokumentuje možnú trestnú činnosť, vec by sa mala presunúť do režimu trestného poriadku. Opozícia zároveň upozorňuje, že bez funkčnej kontrolnej komisie nad odpočúvaním ostáva verejnosť odkázaná len na čísla, nie na hlbšiu kontrolu dôvodov, prečo súdy žiadosti tajnej služby odmietajú.

Viac informácií nájdete tu:

Moskvu zalial ropný dážď: Ukrajinské drony opakovane ochromili kľúčovú rafinériu v srdci Ruska (223. týždeň vojny)

Uplynulý týždeň vojny priniesol sériu masívnych ruských útokov na ukrajinské mestá aj mimoriadne odvážne ukrajinské údery hlboko v ruskom tyle. Rusko vypúšťalo stovky dronov a rakiet, pričom zasiahlo civilné ciele vrátane Kyjeva a Charkova. Ukrajina zároveň pokračovala v obrane na hlavných úsekoch frontu, kde Rusko aj napriek vysokým stratám nedosiahlo zásadný prielom.

Najväčšiu pozornosť vzbudili ukrajinské dronové útoky na moskovskú ropnú rafinériu, ktoré spôsobili požiare, škody a podľa správ aj takzvaný ropný dážď nad časťou Moskvy. Útoky sa opakovali a zasiahli aj ďalšie ropné a logistické objekty v Rusku, na Kryme či v pohraničných oblastiach. Tieto operácie zvyšujú tlak na ruskú energetiku a logistiku a prehlbujú palivové problémy v mnohých regiónoch federácie.

Popri bojoch pokračovala aj diplomacia. Zelenskyj rokoval so spojencami na summite G7, žiadal posilnenie protivzdušnej obrany a podporu licenčnej výroby rakiet na Ukrajine. Európa aj ďalší partneri zároveň pripravujú nové sankcie a pomoc, pričom sa čoraz viac ukazuje, že vojna sa vedie nielen na fronte, ale aj cez energetiku, priemysel a medzinárodný tlak.

Viac informácií nájdete tu: