Potom čo sa Lavrov vyhrážal jadrovým útokom na Ukrajinu, označil Európu ako hrozbu

Lavrov obviňuje Európu z ohrozenia globálnej stability a tvrdí, že vojenská pomoc Kyjevu len zvyšuje napätie. Ruská rétorika pritvrdzuje aj voči USA.  

Rusko v utorok obvinilo Európu, že sa svojím postupom stáva rizikom pre globálnu stabilitu, a zároveň skritizovalo úlohu Spojených štátov v mierových snahách o ukončenie vojny na Ukrajine. Vyplýva to z vystúpenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Moskve, o ktorom informovala agentúra AFP.

• Rusko označuje vojenskú podporu Európy Ukrajine za hrozbu globálnej stabilite.
• Sergej Lavrov tvrdí, že dodávky zbraní Ukrajine eskalujú konflikt, neriešia ho.
• Moskva obviňuje Spojené štáty z priostrovania vojny sankciami a neobjektivným sprostredkovaním.
• Lídri G7 vrátane Donalda Trumpa sľubujú viac protivzdušnej obrany Ukrajine a sankcií.
• Rusko je pripravené brániť Bielorusko podľa zväzovej zmluvy, varuje pred rozšírením bojov.

Lavrov podľa AFP vyhlásil, že Európa sa pre poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine mení na významnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto dodávky zbraní sú podľa neho súčasťou eskalácie konfliktu, nie cestou k jeho riešeniu.

USA pod paľbou

Šéf ruskej diplomacie sa zameral aj na Spojené štáty. Z jeho slov vyplynulo, že Washington podľa Moskvy už neplní rolu nestranného aktéra v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Naopak, USA podľa Lavrova smerujú k ďalšiemu priostrovaniu prostredníctvom prísnejších sankcií proti Rusku.

Rokovania vedené Spojenými štátmi boli podľa AFP dlhý čas ochromené v dôsledku paralelného konfliktu na Blízkom východe, ktorý vo februári rozpútali Spojené štáty spolu s Izraelom útokom na Irán. Vojna v tomto regióne si vyžiadala pozornosť Washingtonu a pribrzdila diplomatické úsilie o riešenie rusko-ukrajinského konfliktu.

Summit G7 a sankcie

Na júnovom summite skupiny G7 sa však lídri opäť venovali aj Ukrajine. Podľa AFP sa vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodli na spoločnom záverečnom vyhlásení. V ňom sa zaviazali zvýšiť dodávky protivzdušnej obrany pre Kyjev a sprísniť sankcie zamerané na ruskú „vojnovú ekonomiku“, aby posilnili ekonomický a politický tlak na Moskvu.

Trump po návrate do Bieleho domu v roku 2025 podľa agentúry tlačí na obidve strany, aby obnovili mierové rokovania. Napriek tejto snahe však americké sprostredkovanie prinieslo len minimálne výsledky, keďže Kyjev odmieta akceptovať maximálne požiadavky Moskvy a Rusko od nich nechce ustúpiť.

Varovanie pred Bieloruskom

Lavrov vo svojom vystúpení upozornil aj na snahy zatiahnuť Bielorusko priamo do vojny na Ukrajine a rozšíriť tak geografiu bojov. Podľa neho by takýto vývoj ešte viac skomplikoval akékoľvek politické či diplomatické riešenie konfliktu.

Pripomenul tiež existenciu zmluvy o bezpečnostných zárukách medzi Ruskom a Bieloruskom v rámci Zväzového štátu. Zdôraznil, že Moskva je pripravená prijať celý rad krokov zakotvených v tejto dohode, ak by to bolo potrebné na zabezpečenie bezpečnosti Bieloruska a Zväzového štátu ako celku.

Sporná výzva Zelenského

Lavrov sa vyjadril aj k slovám ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzval bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby vo svojej krajine „obnovil poriadok“. Šéf ruskej diplomacie túto požiadavku označil za bezočivú a kritizoval postoj Kyjeva.

Zelenskyj predtým podľa AFP obvinil Bielorusko, že v pohraničných oblastiach rozmiestnilo zosilňovače signálu pre ruské bezpilotné lietadlá. Lukašenka vyzval, aby tieto zariadenia do jedného týždňa odstránil, pričom dodal, že ak to Minsk neurobí, Ukrajina ich odstráni sama.