Sme pripravení rokovať s Kyjevom, vyhlásila Moskva. Putin odmieta stretnutie so Zelenským

Lavrov zaútočil na Európu. Podľa neho je hrozbou pre svetový mier.  

Agentúra Reuters poznamenala, že šéf ruskej diplomacie vo svojom vyjadrení nenaznačil ochotu ustúpiť od ruských požiadaviek, aby sa Ukrajina vzdala aj území, ktoré ruské vojská od začiatku invázie vo februári 2022 doteraz nedobyli. Kyjev tieto ruské územné nároky odmieta a navrhuje zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

„Sme pripravení rokovať s Kyjevom, vždy sme boli,“ povedal Lavrov. Rokovania o možnom mierovom riešení konfliktu sa začali bezprostredne po invázii v roku 2022 v Istanbule, po ich krachu sa rozhovory obnovili v roku 2025. Ani toto rokovanie prelom neprinieslo.

Lavrov podľa TASS povedal, že Európa ignoruje príležitosť na rovnoprávne rokovanie o Ukrajine. Poznamenal, že Brusel, Berlín, Paríž a Londýn sa chcú Rusku len pomstiť a usilujú sa o pohltenie Ukrajiny Severoatlantickou alianciou, prípadne Európskou úniou. Uviedol, že Západ v tomto smere prejavuje hitlerovské zmýšľanie.

Putin sa odmieta stretnúť so Zelenským

Ruský prezident Vladimir Putin neskôr v utorok vyhlásil, že Ukrajina útočí na civilistov a že kvôli týmto úderom nevidí dôvod na priame rozhovory s hlavou ukrajinského štátu Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej si šéf Kremľa myslí, že cieľom ukrajinských dronových útokov je destabilizácia ruskej spoločnosti. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii a súčasťou obrany sú aj údery hlboko v ruskom území.

Ukrajina uvádza, že pri úderoch na ciele v Rusku mieri na vojenské, logistické ciele a objekty spojené s ropným priemyslom. Moskva teraz prišla s obvinením z útokov na civilistov. Dronovým útokom čelí aj Ukrajina, ktorá pravidelne informuje o ruských zásahoch bytových domov či obchodov, hoci Rusko trvá na tom, že útočí len na vojenské zariadenia.

Putin sa podľa TASS vyjadril aj k dôvodom vojny, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu. Šéf Kremľa povedal, že Rusko bolo osem rokov trpezlivé, kým bolo v roku 2022 donútené vystúpiť na podporu obyvateľov Donbasu. Poznamenal, že kedykoľvek sa Rusko rozhodne hájiť svoje záujmy, je obviňované z agresie.

Spojené štáty sa od minuloročného návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu snažia medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkovať mierovú dohodu. Rusko si kladie územné požiadavky a taktiež chce, aby súčasťou prípadnej mierovej dohody bol aj záväzok, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO. Kyjev niektoré ruské požiadavky, predovšetkým tie územné, považuje za neprijateľné.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že kým Rusko ponúka kompromis, Ukrajina naň pripravená nie je. Putin však odmieta návrh na rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Kým Zelenskyj si od prípadného stretnutia s Putinom sľubuje prelom, Putin na rokovanie momentálne nevidí dôvod. Moskva taktiež odmieta ukrajinský návrh na prímerie a tvrdí, že kvôli rozhovorom nie je nutné zastaviť boje.

Lavrov: Európa je hrozbou pre medzinárodný mier

Rusko slovami šéfa svojej diplomacie Sergeja Lavrova v utorok vyhlásilo, že Európa predstavuje „hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. Zároveň uviedlo, že Spojené štáty sa už nesnažia zohrávať úlohu „objektívneho sprostredkovateľa“ v rámci snáh o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rokovania pod vedením USA o ukončení konfliktu boli dlho uviaznuté v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorú vo februári začali Spojené štáty a Izrael útokom na Irán. Počas júnového summitu G7 sa však svetoví lídri vrátane amerického prezident Donalda Trumpa dohodli na záverečnom vyhlásení, ktoré sa venovalo aj vojne na Ukrajine. Lídri súhlasili so zvýšením dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany pre Kyjev a zintenzívnením tlaku na ruskú „vojnovú ekonomiku“ prostredníctvom sprísnenia sankcií.

„Pokiaľ ide o Spojené štáty, súdiac podľa ich konania sa zdá, že sa vzdávajú akéhokoľvek nároku na rolu objektívneho sprostredkovateľa a namiesto toho sa uberajú cestou eskalácie sankčného tlaku na Rusko,“ povedal v utorok v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zahraničným veľvyslancom.

„Európa sa zas stáva významnou hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť“ pre poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, skonštatoval šéf ruskej diplomacie.

Ruská armáda pritom vo februári 2022 vpadla z rozkazu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu, čím sa začal najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Čítajte aj Nord Stream odpálila kráska z erotického časopisu. „Šialená“ Ukrajinka mala byť kľúčom k sabotáži