Žiadna sláva. Ekonomika sa recesii vyhne len tesne, životná úroveň bude stagnovať (ekonomický výber)

Dopyt po slovenských výrobkoch klesá, nové investície sa nehrnú. Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravili reportéri ekonomickej redakcie Vladimír Amrich a Martin Odkladal.

Účet za vojnu na Blízkom východe mohol byť aj vyšší, no zaplatiť ho budeme musieť, hoci sme ho nespôsobili, uviedol pri predstavovaní novej ekonomickej prognózy Národnej banky Slovenska guvernér Peter Kažimír.

„Konflikt na Blízkom východe k nám dorazil cez tri kanály. Cez drahšie energie, cez narušené obchodné väzby a nakoniec cez vyššiu neistotu a nervozitu,“ uviedol.

Tento rok sa z hospodárskeho hľadiska bude niesť skôr v znamení stagnácie. Ekonomika ako celok sa vyhne poklesu, no prosperovať nebude. Podobný bude aj vývoj v našich peňaženkách.

NBS vývoj HDP podľa prognózy leto 2026
Zdroj: Národná banka Slovenska

Pozitíva: Trh práce a potraviny

Dobré správy vidí NBS v odolnom trhu práce. Zamestnanosť klesá iba pozvoľne a ani miera nezamestnanosti by v najbližších rokoch nemala stúpnuť výrazne nad 6 percent. Výsledkom je, že ani po započítaní inflácie nebudú mzdy klesať. NBS v tomto roku očakáva 0,3-percentný nárast reálnych miezd.

„Máme aj niekoľko protichodných signálov. Sledujeme, ako sa darí z úradov práce naďalej umiestňovať ľudí do zamestnania, aj z údajov Štatistického úradu to vyzerá tak, že zamestnanosť je vzhľadom na okolnosti pomerne stabilná. Mierne rastie počet poistencov v Sociálnej poisťovni. To sú tie pozitívne signály,“ vysvetlil hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

„Na druhej strane máme pomerne negatívne očakávania ohľadom náborovej aktivity v budúcnosti. Aj tých voľných pracovných miest už postupne ubúda. Oni stále sú, ale nie vždy sú tam, kde sa nachádza dostupná pracovná sila, preto je slovenská ekonomika aj naďalej odkázaná na prílev zahraničnej pracovnej sily. Vzhľadom na to všetko, čo sa deje, ten trh práce naďalej vnímame ako pozitívnu časť príbehu,“ dodáva.

NBS vidí odolný trh práce prognóza leto 2026
Zdroj: Národná banka Slovenska

Kažimír poukazuje tiež na to, že ekonómovia nevedia úplne presne vysvetliť, prečo zostáva trh práce odolný aj napriek slabším hospodárskym číslam. „Je to taká záhada. Vyzerá to tak, že pružnosť nášho trhu práce bola väčšia, ako sme si pôvodne mysleli,“ hovorí guvernér.

„Ukazuje sa totiž, že keď v nejakom regióne alebo sektore ubudnú pracovné miesta, ľudia sa presunú do oblastí, ktoré sa stále rozvíjajú, napríklad do segmentu služieb. Takže je to pozitívna správa, ale je pravda, že by sme chceli o tom viac vedieť a viac tomuto rozumieť. Tieto záhady sa však netýkajú iba Slovenska. Odolnosť trhu práce je fenomén, ktorý ide naprieč Európou,“ dodal Kažimír.

Ekonómovia pozitívne hovoria aj o cenách potravín. „Pokles cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch v minulom roku sa s odkladom postupne dostáva aj do našich maloobchodných cien,“ skonštatoval Horváth. To však neznamená, že zdražovanie sa potravín nedotkne. Ak by sa však naplnila prognóza o 1,7-percentnom náraste v tomto roku, potraviny by zdraželi najmenej za približne dekádu.

Z pohľadu ekonomiky je dobrou správou aj správanie domácností. NBS nezaznamenala, že by sa vo väčšej miere začali uskromňovať, čo by sa prejavilo na ešte väčšom spomalení hospodárstva. „Domácnosti ani v náročných podmienkach neobmedzili svoje výdavky a ich spotreba sa vyvíja lepšie, než sa pôvodne očakávalo,“ konštatoval Kažimír.

Išlo to však na vrub úspor, dopĺňa Horváth. „Miera úspor, teda koľko si ľudia odkladajú z aktuálneho príjmu, klesla blízko historických miním,“ poukázal. Súvisieť to môže aj s tým, že ľudia si myslia, že ekonomika po čase ožije, a tak sa snažia uchovať si rovnakú životnú úroveň v nádeji, že keď príde hospodárske oživovanie, úspory si doplnia.

NBS hlavné čísla prognóza leto 2026
Zdroj: Národná banka Slovenska

Negatíva: drahé energie, slabý export aj investície

Prognóza celkovej inflácie už vyzerá horšie, najmä pre nárast cien energetických surovín vyvolaný konfliktom na Blízkom východe.

„Politicky už smerujeme k nejakému riešeniu situácie, ceny energií na svetových trhoch sa už postupne znižujú, ale vplyvy tejto epizódy, ktorá trvala dlhšie, ako sme pôvodne očakávali, ešte len postupne pocítime,“ približuje Horváth.

Napriek tomu, že ceny plynu, elektriny a tepla sú pre veľkú väčšinu domácností dotované prostredníctvom energopomoci, drahšia ropa v tomto roku povedie k zvýšeniu cien energií o 11,2 percenta, ukazujú predpovede NBS. V budúcom roku by sa však energie mali stabilizovať, pričom NBS stále očakáva aj to, že vláda bude v predvolebnom roku pokračovať v doterajšej energopomoci.

Vo výsledku tak miera inflácie meraná spoločnou európskou metodikou dosiahne štyri percentá v tomto roku a v budúcom roku spomalí tesne pod tri. Z historického hľadiska to znamená, že zdražovanie bude približne rovnako intenzívne ako vlani, no zďaleka nedosiahne úrovne, ako sme zažili počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023, keď miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty.

NBS očakáva postupné zvoľnenie inflácie prognóza leto 2026
Zdroj: Národná banka Slovenska

Negatívom sú aj „veľmi slabé investície v domácej ekonomike,“ uviedol Horváth s tým, že tento stav pretrváva od konca minulého roka. Útlm v investíciách spôsobila colná vojna, neistota ohľadom ďalšieho vývoja cien energií a konsolidačné opatrenia.

„Máme aj dlhodobé, hlbšie zakorenené problémy, ktoré z nás nerobia nutne atraktívnu destináciu pre investície,“ hovorí. „Osobitne by som vyzdvihol aj nedostatok vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by dokázala lákať nové investície. Náklady práce boli dlhodobo našou veľkou konkurenčnou výhodou. V medzinárodnom porovnaní na tom stále nie sme zle, ale tá situácia sa postupne zhoršuje, a tým pádom ubúdajú argumenty najmä zahraničných investorov, prečo by mali investovať práve na Slovensku,“ poukazuje ekonóm. Podľa Horvátha však existujú náznaky, že investičná aktivita sa v úvode roka zrýchlila.

Nepríjemnou správou je, že problémy sa nevyhli ani našim obchodným partnerom. Dnes očakáva NBS, že zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch bude ešte o 0,5 percenta nižší, ako ukazovala jarná prognóza.

Vyššie ceny energií, a teda vyššia celková inflácia tiež nútia veľké svetové centrálne banky dvíhať úroky. Výsledkom je, že štátom a firmám sa dvíhajú náklady na financovanie.

Vo výsledku tak NBS aj naďalej verí, že slovenská ekonomika sa vyhnie recesii. „Tento rok očakávame ekonomický rast na úrovni pol percenta. To je najpomalšie tempo od covidového roku 2020. V ďalších rokoch čakáme, že naše tempo rastu sa významne zrýchli, niekde k úrovniam okolo dvoch percent,“ vyhlásil Kažimír.

Skrachovaným pivovarom to nekončí: Kauza okolo skrachovaného minipivovaru Karpat sa nečakane rozrastá o ďalší prípad. Nové zistenia ukazujú, že známa podnikateľská dvojica čelí vážnym podozreniam aj kvôli prevádzke kaviarne v samom centre Bratislavy.

Podvod pri skrachovanom pivovare Karpat, ktorý bol z veľkej časti financovaný z eurofondov speje do finále. A hlavní aktéri, manželia Sabovčíkovi, by mali byť onedlho obvinení. O tejto skutočnosti informovali Aktuality.sk pred pár týždňami.

Avšak pri ďalšom zisťovaní podnikateľských aktivít hlavných protagonistov sme narazili na ďalšie podozrivé kroky a operácie. Z nich vyplýva, že po biznise Andreja a Miriam Sabovčíkovcom zostáva „spálená zem“ v podobe konkurzu a nakopených dlhov a nesplatených záväzkov.

Podstatou ďalšej kauzy tohto podnikateľského dua je kaviareň v samom centre Bratislavy na Kamennom námestí. Viac sa dočítate v tomto článku.

Extrémne lacné mäso: Kilogram karé po 2,90 eura. Mäso už roky nebolo také lacné, ale táto lacnota má jeden zásadný háčik. Napospol ide o mäso z dovozu, ktoré na Slovensko prúdi zo všetkých svetových strán. Hydina k nám cestuje z Ukrajiny, Poľska či Česka, zatiaľ čo bravčové mäso prichádza nielen z Nemecka, ale až zo Španielska. Kým sa dostane na slovenské pulty, prekoná dobre vyše dvetisíc kilometrov.

Je také mäso ešte čerstvé a je vôbec zdravé? Kladú si spotrebitelia túto otázku, keď sa hrnú do obchodov pod vplyvom masívnej reklamy na lacnú letnú grilovačku? Mäso je dnes totiž lacnejšie ako mnohé druhy zeleniny. Na obozretnosť pri nákupoch upozorňujú slovenskí chovatelia, ktorí majú čo robiť, aby obhájili padajúce trhové podiely slovenského hydinového, bravčového a hovädzieho mäsa. Staré známe pravidlo hovorí, že nie je všetko zlato, čo sa lákavo nízkou cenou blýska.

Podľa zverejnených údajov sa ako najzraniteľnejšie ukazuje hydinové mäso. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádza, že v marci 2026 bolo stiahnuté hydinové mäso z Poľska pre výskyt baktérie salmonella Enteritidis. Informoval o tom denník Pravda. V máji nasledovalo vyradenie mletého kuracieho mäsa z Rumunska pre potvrdenie baktérie salmonella Infantis. V júni veterinárne autority nariadili stiahnuť z distribúcie hlbokozmrazené kurča z Českej republiky pre prekročený limit rezíduí pesticídu benzalkónium chlorid. Rovnako v júni sa v obchodnej sieti našlo aj nevyhovujúce bravčové mäso.

Len za prvých šesť mesiacov roku 2026 bolo v európskom systéme rýchleho varovania RASFF evidovaných 237 nevyhovujúcich vzoriek hydinového mäsa.

Číslo týždňa

Počet obyvateľov Slovenska, ktorí si v roku 2025 dopriali dovolenku, sa udržal pod hranicou 3 milióny osôb. Slováci menej kombinovali cestovanie doma a v zahraničí. Vyplýva z najnovších údajov Štatistického úradu.

Graf týždňa

Riziko krachu
Zdroj: RRZ

Obrázok týždňa

Finančný svet smúti. Včera (22. 6.) vo veku sto rokov zomrel bývalý dlhoročný šéf americkej centrálnej banky Fed Alan Greenspan. Za svoju činnosť si vyslúžil prezývku „Maestro“, keď niekoľko desaťročí určoval menovú politiku USA a čiastočne tak aj zvyšku sveta.

Alan Greenspan, dlhoročný šéf americkej centrálnej banky (Fed) na archívnej fotografii.
Zdroj: reuters

Zahraničie

Reuters: Britský premiér Keir Starmer rezignoval po necelých dvoch rokoch od svojho historického volebného víťazstva. Stal sa tak už šiestym britským lídrom, ktorý opustil svoj post za posledné desaťročie. Tento krok podčiarkuje najvyššiu politickú nestabilitu v krajine za takmer dve storočia. Starmer vo vyhlásení na Downing Street priznal, že už nie je správnou osobou na vedenie Británie.

Podobne ako jeho predchodcovia, aj odchádzajúci premiér doplatil na pretrvávajúci hnev verejnosti kvôli stagnujúcej životnej úrovni a neschopnosti efektívne riešiť nelegálnu migráciu. Finančné možnosti vlády dlhodobo zväzuje vysoký štátny dlh na úrovni takmer 100 % HDP, ktorý výrazne nafúkla pandémia a vojna na Ukrajine. Situáciu v krajine zhoršujú aj vysoké náklady na pôžičky a pretrvávajúca inflácia.

Analytici a pamätníci britskej politiky upozorňujú, že krajina dopláca na nefunkčný, príliš centralizovaný systém a úpadok politickej kultúry. Tlak sociálnych sietí a nepretržitého spravodajstva núti politikov robiť unáhlené rozhodnutia, čo vedie k schvaľovaniu zle pripravených zákonov. Prepad ekonomiky najviac zasiahol najchudobnejších 40 % obyvateľov, ktorých kúpyschopnosť prepadla pod úroveň roka 2021.

Hlavným favoritom na uvoľnené premiérske kreslo je bývalý starosta Manchestru Andy Burnham. Historik Anthony Seldon pre agentúru Reuters varoval, že ak Burnham vo funkcii zlyhá, vyhliadky Británie zostanú mimoriadne temné. Bývalý konzervatívny premiér Rishi Sunak pre nedeľník Sunday Times dodal, že nový líder naliehavo potrebuje konkrétny plán, inak sa zaradí k zástupu predchodcov, ktorí nedokázali prehlbujúcu sa štátnu krízu zastaviť.

The Guardian: Bernard Arnault, luxusný magnát stojaci za impériom LVMH a jeden z najbohatších ľudí planéty, si do svojej zbierky pridal popredný ekonomický týždenník Challenges. Tento krok vyvolal vo Francúzsku vlnu paniky. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc a novinárskych odborov získal tento muž, prezývaný „vlk v kašmíre“, doslova smrteľné zovretie nad francúzskou biznisovou tlačou, keďže už vlastní kľúčový denník Les Echos či informačný servis L’Agefi. Prípadom sa momentálne zaoberá najvyšší správny súd aj protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužitia dominantného postavenia a ohrozenia plurality názorov.

Hoci sám Arnault tvrdí, že médiá kupuje výhradne vo „všeobecnom záujme“, aby ich zachránil, jeho expanzia prichádza v citlivom čase pred prezidentskými voľbami. Ako informoval denník The Guardian, francúzsku mediálnu scénu si čoraz agresívnejšie porcuje hŕstka miliardárov. Patrí medzi nich konzervatívec Vincen

t Bolloré otvárajúci dvere radikálnej pravici, lodný magnát Rodolphe Saadé, zbrojárski Dassaultovci či český energetický barón Daniel Křetínský. Podľa historikov médií ide o nebezpečný zvrat v dejinách krajiny, kedy ekonomická moc začína otvorene diktovať podmienky tej politickej, pričom prezident Emmanuel Macron v oblasti regulácie vlastníctva médií úplne zlyhal.

Arnaultov politický vplyv potvrdzuje nielen blízke priateľstvo s Donaldom Trumpom, ale aj nedávna večera s Marine Le Penovou. Krátko po nej jeho časopis Paris Match priniesol idilický príbeh o lídrovi krajnej pravice Jordanovi Bardellovi, čo kritici označili za jasnú predvolebnú snahu poľudštiť jeho imidž. Samotní novinári v redakciách sa teraz trasú o svoju nezávislosť a organizujú bezprecedentné štrajky. Pripomínajú pritom magnátovu minulosť, kedy za trest stiahol všetku inzerciu z denníka Libération po tom, čo o ňom kriticky informoval, či škandál z roku 2021, kedy koncern LVMH zaplatil pokutu 10 miliónov eur za údajné špehovanie režiséra, ktorý o firme nakrúcal nelichotivý dokument.