Pani Iveta chcela dodržať zákon, prišla o 88 eur. Dôvod? Štát zaviedol novú povinnosť, banky idú vlastnou cestou

Prečítajte si tiež:

V slepej uličke

Ak za pokladnicou stojí samotný majiteľ firmy, môže situáciu zachraňovať tým, že sa urýchlene prihlási do svojho mobilného bankovníctva a skontroluje si obraty. Komplikácie však nastávajú v prípade, že má jedného alebo viacerých zamestnancov.

„Nemôžem predsa dať zamestnancovi prístup do svojho firemného účtu. Zamestnanec si to teda nemá ako overiť,“ vysvetľuje Iveta. Podľa jej slov má tak personál v danej chvíli len dve možnosti: buď zákazníkovi slepo uverí a riskuje, že mu tovar daruje zadarmo, alebo musí pri každej jednej QR platbe telefonovať svojmu nadriadenému a žiadať ho o kontrolu bankového účtu.

Istotu pritom v mnohých prípadoch nemá ani samotný majiteľ predajne. Do hry totiž vstupuje komunikácia medzi rôznymi bankami a skutočnosť, že nie každá finančná inštitúcia si s tou druhou vymieňa informácie v reálnom čase.

Ak zákazník platí z banky, z ktorej peniaze neodídu ako okamžitá platba, prevod môže trvať hodiny a niekedy sa na účte obchodníka ukáže až na druhý deň. Práve z tohto dôvodu prišla majiteľka butiku o spomínaných 88 eur. Ak by totiž platba dorazila na jej účet ihneď, tak bez ohľadu na to, že UniCredit Bank jej neposlala notifikáciu o zrealizovaní platby, Iveta by informáciu získala aspoň vďaka internetbankingu.

„Z niektorých bánk platba skrátka nepríde hneď. A ja potom stojím pred voľbou, či budem zákazníkovi slepo veriť, že peniaze zajtra naozaj dorazia, alebo ho nepustím z obchodu,“ opisuje pani Iveta každodennú realitu podnikania na Slovensku.

Ktoré banky držia krok so štátom?

Situácia, ktorá aktuálne trápi viacero slovenských podnikateľov, podľa daniarov nie je vizitkou štátu, ale otázkou obchodnej politiky jednotlivých bánk. Finančná správa (FS) tvrdí, že všetky banky pôsobiace na trhu oslovila v predstihu a dala im možnosť zapojiť sa do projektu štátneho NOP. Väčšina z nich túto príležitosť využila. Výnimkou sú UniCredit Bank, 365.bank a Fio banka.

Podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) patrí k slobodnej trhovej ekonomike aj sloboda obchodnej politiky podnikateľských subjektov – vrátane bánk – rozhodnúť sa, aké tovary a služby a za akých podmienok ponúkajú. Medzi takéto rozhodnutia patrí aj poskytovanie notifikačnej služby.

Naša redakcia preverovala, čo sa skrýva za odmietavým postojom bánk, ktoré sa rozhodli nezapojiť sa do štátneho NOP.

UniCredit Bank, v ktorej má účet zriadený aj podnikateľka Iveta, odkázala, že po modernizácii platobných systémov službu plánuje poskytovať. „Aktuálne prebieha významná obmena platobnej infraštruktúry banky, do ktorej bude riešenie NOP v budúcnosti začlenené,” vysvetlila hovorkyňa Zuzana Ďuďáková. Stať by sa tak malo pred koncom tohto roka.

365.bank tvrdí, že zatiaľ nezaznamenala dostatočný záujem zo strany klientov. „Integráciu so systémom VRP, vrátane prenosu informácie o zrealizovanej QR platbe do štátnej pokladnice v reálnom čase, momentálne nepodporujeme. V súčasnosti neevidujeme dostatočný dopyt po tomto riešení, situáciu však priebežne monitorujeme,” napísala komunikačná expertka banky Jana Považanová. Podľa jej slov je banka v prípade zmeny situácie ochotná túto možnosť zaviesť.

Službu okamžitých notifikácií pre systém NOP neposkytuje ani Fio banka, ktorá však podnikateľom ponúka alternatívu v podobe osobitného účtu určeného na prijímanie QR platieb. Na otázku, prečo sa banka rozhodla nespolupracovať so štátnym systémom, však už inštitúcia neodpovedala.

Pozrite si, ako sa k štátnemu NOP stavajú kľúčoví hráči na našom trhu:

Finančná správa: Aký je problém?

FS v reakcii na naše otázky uviedla, že do systému prenášania informácií o zrealizovaných QR platbách do štátnej pokladnice v reálnom čase je aktuálne zapojená väčšina kľúčových bánk. Tie podľa nej pokrývajú približne 80 percent trhu. Z tohto dôvodu nechápe, o akom probléme vlastne podnikatelia hovoria.

„Prosím, definujte, o aký problém by malo ísť?“ zamýšľal sa generálny riaditeľ sekcie informatiky na FS Stanislav Pavlovič. V reakcii na naše otázky niekoľkokrát upozornil, že štát nemôže bankám diktovať obchodnú politiku.

Keď sme daniarov upozornili, že obchodníci pre zle nastavený systém v praxi čelia finančným stratám, Pavlovič sa opäť zamyslel nad tým, ako to myslíme. „Finančná strata? Mohli by ste prosím konkretizovať? Existuje riadny reklamačný proces,“ odpísal nám generálny riaditeľ.

Čo sa týka riešenia komplikovanej situácie, v ktorej sa aktuálne nachádza množstvo slovenských podnikateľov, podľa Pavloviča je pomerne jednoduché. „Obchodníci, ktorí majú svoj podnikateľský účet v inej banke a chcú využiť QR zdarma, si musia otvoriť účet v banke, ktorá túto službu poskytuje,“ radí.

Nepáči sa vám? Nechajte si platiť dvakrát

Podľa dotknutých inštitúcií je riešení omnoho viac. Pani Iveta však priznáva, že z niektorých rád zostala skôr zaskočená.

FS jej podľa jej slov poradila, aby zákazníka, ktorý sa rozhodne platiť cez QR kód, vyzvala, aby zaplatil dvakrát – raz online a raz v hotovosti. „Povedali mi, že ak neuvidím priamo v aplikácii, že peniaze prišli, nemám človeka pustiť preč. Aj keď tvrdí, že to príde zajtra, mám mu dať tovar zaplatiť ešte raz v hotovosti. A ak peniaze na druhý deň prídu, mám mu ich poslať späť,“ reprodukuje slová pracovníka FS pani Iveta. Podľa jej slov by na takýto proces žiadny zákazník nepristúpil a ani ona sama by ho o niečo také nedokázala požiadať.

Keď sa jej táto možnosť nepozdávala, daniari jej poradili, aby si vytvorila univerzálny QR kód s číslom účtu, ktorý si zákazník naskenuje a sám zadá sumu. Základný problém, ktorý spočíva v tom, že podnikateľ, ako ani jeho zamestnanci, nedostávajú upozornenie o platbe, to však stále nerieši. Navyše, pridáva k nemu aj ďalšie riziko. „Musíte veriť, že zákazník neprepíše sumu a nezadá namiesto 88 eur napríklad 8 eur,“ dodáva Iveta.

O nič viac nápomocné nie sú v tomto smere ani banky. Tie totiž podnikateľom odporúčajú, aby zamestnancom poskytli pasívny prístup do firemného účtu. Peniaze by z neho nevedeli posielať, no videli by aktuálne pohyby na účte – vrátane prijatých platieb. Pre mnohých podnikateľov je však predstava, že personál vidí kompletné obraty a stav firemných financií, neprijateľná.