Z popola Mariupolu späť do boja: Pluk Azov sa vracia na scénu a plánuje pomstu

Hlavným cieľom jednotiek Azov je zablokovanie nákladu nepriateľa – najmä paliva – smerujúceho z Ruska cez Mariupol alebo Doneck.  

Drony nad strategickým prístavom

Nedávno sa podľa vojakov objavili drony 1. zboru Azov nad strategickým mariupolským prístavom počas operácie, ktorá cielila na elektrické rozvodne, opravárenské zariadenia či sankcionovanú loď, a spôsobili v prístave úplný výpadok prúdu. Reuters sa pritom podarilo overiť niektoré miesta z videa, ktoré zbor z úderu zverejnil.

Útok bol súčasťou rozširujúcich sa ukrajinských úderov zameraných na ruskú vojenskú logistiku hlboko za frontovou líniou, ktorých cieľom je oslabiť moskovskú vojnovú mašinériu a zvrátiť priebeh vojny v prospech Kyjeva. Plukovník Arsen Dmytryk, náčelník štábu 1. zboru Azov, agentúre povedal, že nasledovať budú desiatky podobných operácií, ktoré majú predviesť schopnosti, technológiu a plánovanie zoskupenia.

Návrat je otázkou času

Dmytryk zároveň uviedol, že vyhnanie Ruska z Mariupolu, ktorý leží 120 kilometrov za takmer nehybnými frontovými líniami, bude dlhodobá záležitosť.

„Ak to potrvá 20 rokov, strávime 20 rokov plánovaním, čakaním, prípravami. Ale keď príde čas, musíme byť pripravení. Verím, že si ho (Mariupol) vezmeme späť. Je to len otázka času,“ vyhlásil 32-ročný plukovník, ktorý patril medzi vojnových zajatcov, ktorých neskôr prepustili.

Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár nereagovalo.

Systematické narúšanie zásobovacích trás

Útok na prístav, vykonaný v spolupráci s ukrajinskými dronovými jednotkami a tajnou službou SBU, zasiahol miesto ležiace len pár kilometrov od zdevastovanej oceliarne, kde v roku 2022 zotrvávali bojovníci Azova a ďalších jednotiek, kým dostali od Kyjeva rozkaz obranu mesta po trojmesačnom ruskom obliehaní ukončiť.

Nedávny úder pritom prišiel po mesiacoch ukrajinských útokov na kritické cestné ťahy v rusky okupovaných častiach Doneckej oblasti, ktoré sú súčasťou systematickej snahy narušiť ruské zásobovacie trasy vedúce na front. Operácie zboru zachytávajú zverejnené zábery: na videu zo 16. apríla prelietavajú drony v okolí Donecka, načo sa vrhajú na armádne vozy.

Iný príspevok zverejnený 8. mája zachytáva okrem iného výhľady z dronu prelietavajúceho nad Mariupolom a ťažko poničenými železiarňami a oceliarňami Azovstal, ktoré boli miestom posledného odporu ukrajinských jednotiek v roku 2022. „Azov už v rodnom Mariupole hliadkuje. Zatiaľ z neba,“ stojí v príspevku.

Rusko buduje novú infraštruktúru, Kremeľ obvinenia odmieta

Dnes je Mariupol podľa Reuters dejiskom nových infraštruktúrnych projektov, ktoré sú súčasťou snahy Ruska upevniť svoju kontrolu nad okupovaným juhom Ukrajiny. V januári ukrajinská rozviedka uviedla, že Rusko rozširuje mariupolský námorný prístav ako kľúčový uzol pre svoju ekonomiku a zároveň v meste realizuje reprezentatívne stavebné projekty na úkor bežných obyvateľov.

„To je, samozrejme, lož,“ reagoval Kremľom dosadený šéf správy okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin. „To, že sa mesto mení priamo pred očami, môže vidieť každý,“ povedal agentúre a bagatelizoval rozsah škôd spôsobených útokmi Azova pri Mariupole a Donecku. Ruská armáda podľa neho rozširuje svoje kapacity v oblasti elektronického boja proti dronom a pridáva tiež ďalšie mobilné palebné jednotky.

Izolácia Krymu a oslabenie ruského tempa

Hlavným cieľom jednotiek Azov je zablokovanie nákladu nepriateľa – najmä paliva – smerujúceho z Ruska cez Mariupol alebo Doneck, uviedol dôstojník zboru zodpovedný za drony. Je pritom podľa neho zložité brániť zásobovacie nákladné vozidlá na rozľahlých, otvorených cestách. „Nie je možné skryť cisternu prevážajúcu palivo.“

Ukrajinská armáda rovnako zosilňuje útoky proti logistike na Moskvou okupovanom „pozemnom moste“ na juhu Ukrajiny. Toto územie spája Rusko s polostrovom Krym a údery už vyvolali na Kryme nedostatok pohonných hmôt. Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Robert Brovdi v rozhovore s Reuters nedávno hovoril o „izolovaní Krymu v blízkej budúcnosti“ skrze zosilnené útoky na kľúčovú cestu P-280.

Údery Azova sú „skôr kumulatívne než rozhodujúce“, mieni Franz-Stefan Gady z think-tanku nazvaného Centrum pre novú americkú bezpečnosť (CNAS). Nútia totiž podľa neho ruskú armádu rozptýliť svoje vozidlá po dlhších trasách a častejšie využívať nočné jazdy. Postupom času to podľa neho „oslabuje ofenzívne tempo, ktoré Rusko dokáže vyvinúť“ na bojisku.

Testovanie podmienok na ofenzívu

Ruské sily sú na pokraji dobytia mesta Kosťantynivka, južného piliera takzvaného pevnostného pásu v Doneckej oblasti, ktorého odovzdanie požaduje Moskva od Kyjeva. Ruské dronové jednotky tiež tvrdo zasahujú ukrajinskú logistiku na bojisku. Celkovo však tempo ruského postupu v posledných mesiacoch spomalilo takmer na minimum a ukrajinská armáda znovu získala pôdu pod nohami na niektorých úsekoch frontu.

Podľa Roba Leeho z amerického Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky by ukrajinské údery stredného dosahu mohli „otestovať podmienky“ pre to, či by Ukrajina (a tiež Azov) nakoniec mohla prejsť do ofenzívy. „Je to jedna z veľkých otázok tohto roka: ako sa Rusko vyrovná s ukrajinskými údermi stredného dosahu,“ povedal.

Hrdinský status a moderná sila

Zbor Azov chce podľa Dmytryka dronovými útokmi urýchliť ukončenie bojov a plukovník dúfa, že v jeho dôsledku bude z ruských väzníc prepustených viac ako 700 bojovníkov Azova. V Kyjeve a ďalších mestách sa často konajú demonštrácie pod heslom „Osloboďte Azov“, čo odráža hrdinský status tejto jednotky v ukrajinskej spoločnosti. Kyjev pritom urobil z výmeny všetkých zajatcov ústrednú súčasť akejkoľvek prípadnej mierovej dohody.

Hoci je v Rusku očierňovaný kvôli svojim koreňom v nacionalistickej milícii, dnešný Azov sa výrazne líši od dobrovoľníckeho práporu, ktorý v roku 2014 oslobodil Mariupol od proruských separatistov, aj od roztriešteného pluku z roku 2022.

Zoskupenie, ktoré formálne spadá pod Národnú gardu, je dnes považované za špičkovú bojovú silu a jednu z najmodernejších ukrajinských jednotiek, najmä v oblasti dronového boja, uviedla analytička Olena Kryžanivská z Kanadského inštitútu pre globálne záležitosti.

Vlani sa zoskupenie rozšírilo na zbor tvorený šiestimi brigádami, dronovým plukom a jednotkou pre špeciálne účely. Podľa vlastných údajov počíta desiatky tisíc vojakov.

„Keď sme boli v zajatí, Moskovčania nám hovorili, že nás chcú zničiť. Ale ich ‚ničenie‘ Azov stále nejako rozširuje,“ vyhlásil Dmytryk.