Exsiskár Peter Tóth odhalil, kedy a prečo prestal veriť Marianovi Kočnerovi
obchodnyregister
2026.06.24.
Peter Tóth sa pred súdom sťažoval, že ho Marian Kočner „hypnotizuje pohľadom“, zatiaľ čo rozkrýval detaily, ktoré majú jeho bývalého priateľa usvedčiť.
V uplynulých troch dňoch bola atmosféra v pojednávacej miestnosti na Špecializovanom trestnom súde doslova mrazivá. Nielen kvôli prisilno nastavenej klimatizácií, ale najmä preto, že v súdnej sieni sa stretli bývalí blízki priatelia Peter Tóth a Marian Kočner. Tí sa v období rokov 2017 až 2018 oslovovali familiárne „bratm“.
Bol to však práve Peter Tóth, ktorý polícií vydal dôležité dôkazy ohľadom Mariana Kočnera, ako napríklad jeho mobilný telefón, z ktorého nakoniec polícia získala aj známu komunikáciu z aplikácie Threema.
Atmosféra v niektorých situáciach doslova zhustla, najmä vtedy, keď predseda senátu napomínal Mariana Kočnera, aby zachoval kamennú tvár voči svedkovi Tóthovi. Takto ho sudca vyzval aj v posledný deň výpovede Petra Tótha, ktorý sa sťažoval, že ho Kočner „hypnotizuje pohľadom“.
Rozsiahla výpoveď bývalého novinára a šéfa kontrarozviedky SIS Petra Tótha je kľúčovou v takpovediac už treťom kole súdneho pojednávania vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tóth totiž ako blízky dôverník Kočnera po zadržaní Aleny Zsuzsovej začal spolupracovať s políciou.
Ako vypovedal pred súdom: práve okolnosti, ktoré nastali krátko pred a po jej zadržaní, ho utvrdili v tom, že ho Marian Kočner klame a spolu so Zsuzsovou sú zapojení do vraždy mladého novinára.
Je presvedčený, že za vraždou je Kočner
U Tótha sa toto presvedčenie prehĺbilo natoľko, že aj vo svojej výpovedi explicitne uviedol, že je presvedčený, že za vraždou novinára stojí práve Kočner a Zsuzsová.
Pred súdom to odôvodňoval najmä tým, že Alena Zsuszová (ktorej identitu vtedy nepoznal, no písal si s ňou prostredníctvom aplikácie Threema) po zadržaní vykonávateľov vraždy Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa začala od Tótha zisťovať, či Marian Kočner nespolupracuje s políciou. Pýtala sa, či mu nevymenili spoluväzňa, policajta alebo dozorcu, povedal Tóth pred súdom.
Kočner volal Tóthovi prakticky denne, niekedy aj sedemkrát za deň, pričom sa bavili o spoločenskej situácií. Inokedy zas Kočner zadával Tóthovi rôzne úlohy – napríklad upokojiť jeho manželku Karolínu Kočnerovú.
Druhým zlomovým momentom malo byť pre Tótha to, keď Kočner pred ním v telefonáte zaprel Zsuzsovú. Nahrávku tohto telefonátu z väzby medzi Kočnerom a Tóthom súd aj prehral. Tóth vtedy Kočnera informoval, že boli medializované informácie o zadržaní jeho tlmočníčky z taliančiny v Komárne.
Prečítajte si tiež:
Na to Kočner reagoval, že nikdy žiadnu tlmočníčku z taliančiny nemal a v Komárne či Kolárove nikdy nebol. Tóth si tieto Kočnerove tvrdenia vyhodnotil ako klamstvo a začal spolupracovať s políciou.
Na súde vypovedal aj o tom, ako táto spolupráca mala prebiehať. Mal telefonicky kontaktovať vtedajšieho šéfa protizločineckej jednotky NAKA Branislava Zuriana. Ten však nebol v práci, ale zanechal na seba kontakt. Zurian sa ozval Tóthovi o niekoľko dní.
Peter Tóth sa následne stretol so Zurianom a ten vyhotovil z schôdzky úradný záznam. Potom mal Tóth prísť na oddelenie NAKA do Nitry, kde už podal oficiálnu výpoveď a vydal aj Kočnerove telefóny, písomnosti či vozidlo Kia Rio, ktoré Tóth užíval. Lízing auta pritom mala platiť Kočnerova firma.
Sledovali novinárov aj Kuciaka
Tóth opisoval aj to, ako sa malo uskutočňovať sledovanie novinárov tímom okolo Miroslava Kriaka, ktorého Tóth „zverboval“ na sledovanie. Vo svojej výpovedi sa venoval najmä opisu sledovania Jána Kuciaka. Podľa Tótha sledovacie komando zistilo, že novinár žil ako mních.
Tóthovi ukázali aj fotografie zo spisu, ktoré pochádzali zo sledovania, či dokumenty, ktoré malo vyhotoviť sledovacie komando a on ich mal následne posunúť Kočnerovi. Peter Tóth tieto fotografie spoznal a potvrdil, že sú zo sledovania, ktoré vykonávala skupina okolo Kriaka. Bol na nich zachytený Ján Kuciak napríklad na autobusovej stanici či na dvore svojho rodinného domu vo Veľkej Mači.
Záber zo sledovania Jána Kuciaka pred vraždou
Zdroj: Rai 1
Kočnerov bývalý pobočník dopodrobna opisoval aj obdobie, keď sa Marian Kočner dostal do väzby v kauze zmenky televízie Markíza. Ako svedkovi mu predložili takzvané „motáky“ – teda písomnosti, ktoré mal podľa jeho slov prepašovať z väzby advokát Andrej Šabík. Kočner v nich inštruoval Tótha (ale aj iných) napríklad, aby vyzdvihol telefón od Kočnerovej manželky a následne ho odblokoval a skontaktoval osobu vedenú pod menom SIS Alino. Za touto prezývkou sa mala skrývať práve Alena Zsuzsová.
Prečítajte si tiež:
V ďalších motákoch sa podľa Tótha spomínalo aj to, že mal odovzdať text ústavnej sťažnosti vtedajšiemu ústavnému sudcovi Mojmírovi Mamojkovi (ktorý nakoniec z postu ústavného sudcu odstúpil) alebo aj to, že sa mal stretnúť s Norbertom Bödörom. Väčšina týchto stretnutí sa mala točiť okolo snahy Mariana Kočnera dostať sa z väzby – Tóth to označil za dôvod stretnutia s Bödörom. Cez neho chcel Kočner vplývať na vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ako však uviedol Tóth vo výpovedi, Bödör mu mal povedať, že Kováčik sa v jeho veci nemôže angažovať, nakoľko Kočnerov prípad dozoroval prokurátor Ján Šanta.
Prečítajte si tiež:
Je dobrosrdečný, ale aj veľmi pomstichtivý
Vzťahy medzi oboma expriateľmi – Kočnerom a Tóthom sa teda otočili o 180 stupňov, a to aj napriek tomu, že – ako uviedol samotný Tóth – ich názory sa v mnohých veciach, napríklad na mainstreamové média, dodnes zhodujú. Okrem toho obaja zhodne za väčšinou konaní proti Marianovi Kočnerovi videli Daniela Lipšica či Milana Krajniaka – ako to vyplýva z telefonátov alebo ako dlhodobej komunikácie. Spomínaný Lipšic a Krajniak koniec koncov boli (okrem iných ľudí) aj cieľom sledovania komanda pod taktovkou Petra Tótha.
Ten napríklad opísal aj to, že Kočnera považuje za veľmi dobrosrdečného človeka, no takisto ho opísal ako veľmi pomstichtivého jedinca.
V otázkach smerovaných na Tótha sa Kočner a jeho obhajca Marek Para zamerali najmä na detaily. Kočner sa napríklad pýtal otázky smerujúce k tomu, aké všetky výhody mal Tóth za služby, ktoré Kočnerovi poskytoval. Rovnako tak v otázkach Kočner spochybňoval to, že by klamal Tóthovi v telefonátoch z väzby, a že teda Tóthove rozhodnutie spolupracovať s políciou nemohlo byť týmto motivované.
V prestávkach pojednávania sa samotný obhajca na adresu svedka Tótha vyjadril tak, že jeho výpoveď nepovažuje za konzistentnú a vypovedá kŕčovito.
Úplne opačný pohľad na výpoveď bývalého novinára a siskára mal prokurátor Peter Kysel či zástupca poškodených rodičov Jána Kuciaka Roman Kvasnica. „Pán Tóth vypovedá konzistentne, tá jeho výpoveď sa zhoduje s tými, ktoré boli v predchádzajúcich konaniach,“ uviedol advokát Kvasnica.
Tóth pred senátom Špecializovaného trestného súdu vypovedal už druhý raz. Prvýkrát vypovedal v súdnej sieni v roku 2020, toto kolo pojednávaní sa skončilo oslobodzujúcim verdiktom pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú.
Najvyšší súd však vec vrátil späť, a tak prebehlo ďalšie (v poradí druhé) kolo pojednávaní. Na tomto kole však Tóth odmietol vypovedať a dokonca ho musela pred súdny senát predviesť polícia. V uplynulých dňoch tento fakt vysvetlil tým, že približne dva týždne pred touto výpoveďou mu bolo vznesené obvinenie v prípade sledovania novinárov, a to v čase, keď sa stal špeciálny prokurátorom Daniel Lipšic. Druhé kolo pojednávania v kauze Kuciak sa skončilo odsúdením Aleny Zsuszovej ale oslobodením Mariana Kočnera.
O odvolaní rozhodoval opäť Najvyšší súd a ten prišiel s verdiktom, že má dôjsť k zmene senátu a takpovediac sa musí začať pojednávať znovu od začiatku a teda senát vypočul aj Petra Tótha. Tak sa rozbehlo už tretie kolo pojednávaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ku ktorým boli pripojené objednávky vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica.
Tretie kolo pojednávania bude ďalej pokračovať o dva týždne, počas ktorých by mal súd odstraňovať rozpory vo výpovedi Zoltána Andruskóa.