6 najväčších environmentálnych káuz Slovenska 2026: Príbehy lokalít, ktoré stále ohrozujú vodu a zdravie

Slovensko eviduje približne dvetisíc lokalít súvisiacich s environmentálnymi záťažami. Významná časť z nich vznikla počas intenzívnej industrializácie v období pred rokom 1989.  

Riešenie týchto problémov dnes často komplikujú historické vlastnícke vzťahy a zmeny, ktoré nastali počas transformácie hospodárstva a privatizácie podnikov v 90. rokoch.

4 základné fakty o environmentálnych kauzách na Slovensku

• Vo viacerých lokalitách Slovenska kontaminácia z minulosti naďalej zasahuje do podzemných a povrchových vôd, vrátane oblastí využívaných ako zdroje pitnej vody.
• Medzi najzávažnejšie envirozáťaže patria Vrakuňa, Istrochem a Nižná Slaná, Chemko Strážske, Odkalisko Poša a 
Gudrónové jamy v Devínskej Novej Vsi
• Najväčšie riziká predstavujú chemická kontaminácia podzemných vôd a poškodenie riečnych ekosystémov.
Znečistenie z Bratislavy ohrozuje podzemné vody smerujúce k Žitnému ostrovu, zatiaľ čo únik banských vôd v Nižnej Slanej spôsobil rozsiahle poškodenie ekosystému rieky Slaná.
• Sanácie často brzdia financie a nejasná zodpovednosť.
Riešenie environmentálnych záťaží komplikuje nedostatok financií, zdĺhavé správne konania a určovanie zodpovedných osôb.

Aktuálna environmentálna situácia v roku 2026

Podľa údajov Informačného systému environmentálnych záťaží (IS EZ), ktorý spravuje Slovenská agentúra životného prostredia, sa na území Slovenska nachádzajú stovky potvrdených kontaminovaných lokalít a štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) dlhodobo monitoruje pohyb znečisťujúcich mrakov v podzemných vodách.

Sanácia týchto území si vyžaduje obrovské investície. Podľa Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží na roky 2022 až 2027 si riešenie environmentálnych záťaží na Slovensku vyžiada približne 636 miliónov eur.

Významná časť financií má byť zabezpečená z európskych zdrojov vrátane Programu Slovensko. Ministerstvo životného prostredia pritom v minulosti upozorňovalo na problémy s čerpaním eurofondov v tejto oblasti.

Náš redakčný tip: Každý občan si môže overiť environmentálnu situáciu vo svojom okolí. Navštívte verejný mapový portál enviroportal.sk v sekcii Informačný systém environmentálnych záťaží. Do vyhľadávača zadajte názov vašej obce alebo katastrálneho územia. Systém vám ukáže registrované záťaže, zoznam zistených kontaminantov aj stav riešenia danej lokality.

Poznáte najdôležitejšie environmentálne slovenské kauzy?

Šesť konkrétnych lokalít. Bratislavský Istrochem, skládka vo Vrakuni, zatvorená baňa, v Nižnej Slanej, odpadové vody z odkaliska Poša, PCB látky v Chemko Strážske a kyslé odpady v Devínskej Novej Vsi.

Všetky tieto lokality predstavovali riziko pre podzemné vody, zdravie obyvateľov a riečne ekosystémy.

1. Chemické dedičstvo Istrochemu

Bývalé Nobelove závody, neskôr známe ako Istrochem, fungovali v Bratislave viac ako storočie. Výroba chémie, hnojív a výbušnín zanechala v areáli s rozlohou stoviek hektárov masívnu environmentálnu stopu. Desiatky rokov sa tu odpad ukladal do nezaizolovaných jám a priamo do zeme.

Zverejnené geologické prieskumy odhalili v podloží Istrochemu prítomnosť desiatok toxických látok. Koncentrácie karcinogénneho benzénu, arzénu, olova, atrazínu a organických pesticídov na mnohých miestach tisícnásobne prekračujú zákonom povolené limity pre podzemnú vodu.

Problém so Žitným ostrovom

Znečistenie z bývalch závodov netvorí statický bod. Podzemná voda ho unáša smerom na juhovýchod, teda na Žitný ostrov.

Žitný ostrov je najväčšou prirodzenou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Riešenie viacerých environmentálnych záťaží na Slovensku vrátane lokalít v oblasti Žitného ostrova komplikuje nejasná zodpovednosť za financovanie prieskumu a sanácie.

Určenie povinnej osoby býva predmetom zdĺhavých správnych a právnych konaní, čo môže výrazne spomaľovať postup pri odstraňovaní znečistenia.

2. Skládka vo Vrakuni

Skládka v mestskej časti Bratislava-Vrakuňa vznikla v 60. rokoch v starom koryte Mlynského ramena. Do roku 1979 sem Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD) vyviezli približne 90 000 metrov kubických chemického odpadu. Odpad nebol od podložia nijako izolovaný.

Zo skládky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni sa do podzemných vôd dlhodobo uvoľňujú toxické látky. Podľa výsledkov geologického prieskumu vytvorili kontaminačný mrak s dĺžkou približne päť kilometrov, ktorý zasiahol Vrakuňu, Podunajské Biskupice a Ružinov a šíri sa smerom k Žitnému ostrovu.

Úrady preto upozorňovali obyvateľov dotknutých oblastí, aby vodu zo studní nepoužívali na pitie, umývanie ani polievanie zeleniny.

Štát ako sanačnú metódu zvolil enkapsuláciu (metódu sarkofágu). Ide o vybudovanie podzemnej tesniacej steny, ktorá obopne skládku až do nepriepustného ílového podložia a zhora ju uzavrie nepriepustnou vrstvou.

Náš redakčný tip: Ak žijete v dotknutých okresoch Bratislava II, Bratislava V alebo v okrese Senec a využívate vlastnú studňu, nespoliehajte sa na senzorické vlastnosti vody. Mnohé chemické pesticídy nemajú zápach ani chuť. Regionálne úrady verejného zdravotníctva odporúčajú realizovať minimálne raz ročne kompletný indikačný rozbor vody so zameraním na špecifické organické látky.

3. Nižná Slaná

V roku 2022 došlo v zatvorenej bani na železnú rudu Siderit v obci Nižná Slaná k nekontrolovanému zaplaveniu banských priestorov. Následne začala z podzemia vytekať silne mineralizovaná banská voda priamo do rieky Slaná. Rieka sa v priebehu niekoľkých dní sfarbila do sýtooranžovej farby.

Voda vytekajúca z bane vykazovala extrémne nadlimitné hodnoty železa, mangánu, síranov a toxického arzénu. V prvej fáze katastrofy došlo na slovenskom úseku k takmer úplnému vyhynutiu rýb a rakov. Znečistenie prekročilo štátne hranice a zasiahlo aj maďarský úsek toku.

Situácia na rieke Slaná sa po technických zásahoch Rudných baní čiastočne zlepšila. Napriek tomu zostávajú riečne sedimenty na viacerých úsekoch toku kontaminované arzénom, niklom, železom a mangánom, preto je naďalej potrebný monitoring a ďalšie sanačné opatrenia.

4. Chemko Strážske:

Podnik Chemko Strážske na východnom Slovensku patril medzi európskych producentov polychlórovaných bifenylov (PCB látok). Do roku 1984, keď bola ich výroba zakázaná, závod vyprodukoval tisíce ton týchto zlúčenín. Časť odpadu zostala legálne aj nelegálne uložená priamo v areáli a v jeho blízkom okolí.

PCB látky sú perzistentné organické znečisťujúce látky. Nerozkladajú sa, akumulujú sa v tukových tkanivách živých organizmov a prenikajú do potravinového reťazca. V regióne Zemplína je kvôli tomu dlhodobo zaznamenaný zvýšený výskyt porúch štítnej žľazy a iných civilizačných ochorení.

3 fakty o Chemko Strážske:

• V korodujúcich sudoch v takzvanej Ošíparni a v budove teplárne sa nachádzali stovky ton toxického koncentrátu.
• Prvá etapa sanácie skončila úspešne, pričom prvých 150 ton toxického odpadu bolo odvezených na odborné zneškodnenie do špecializovaného zariadenia vo Viedni.
• V roku 2026 v lokalite stále zostáva viac ako 5 000 sudov s nebezpečnými látkami. Štát pripravuje veľké medzinárodné obstarávanie na ich kompletnú likvidáciu, proces však spomaľuje vysoká finančná náročnosť prevyšujúca milióny eur.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva a odborné pracoviská dlhodobo upozorňujú na pretrvávajúcu kontamináciu oblasti Zemplína polychlórovanými bifenylmi (PCB), pochádzajúcimi najmä z bývalého podniku Chemko Strážske.

Štúdie opakovane preukázali zvýšené koncentrácie PCB v rybách a ďalších zložkách potravinového reťazca, pričom časť vzoriek prekračovala zdravotné a legislatívne limity Európskej únie. Odborníci preto odporúčajú zvýšenú opatrnosť pri konzumácii potravín z najviac zasiahnutých lokalít.

5. Odkalisko Poša

Odkalisko Poša patrí medzi najvýznamnejšie environmentálne záťaže na východnom Slovensku. Vzniklo v súvislosti s prevádzkou podniku Chemko Strážske, pričom odpadové vody z odkaliska boli dlhé roky odvádzané cez Kyjovský potok do rieky Ondava.

Geologické prieskumy identifikovali v lokalite zvýšené koncentrácie arzénu a ďalších kontaminantov. Odborné dokumenty zároveň uvádzajú, že voda v Kyjovskom potoku a jeho dnové sedimenty predstavujú migračnú cestu znečisťujúcich látok z odkaliska do širšieho územia.

Dlhodobým problémom lokality je aj skutočnosť, že odkalisko nebolo pôvodne budované ako úložisko nebezpečných odpadov a podľa viacerých zdrojov nemá izolované dno ani steny. V minulosti sa v súvislosti s lokalitou uvádzala prítomnosť arzénu, zinku, kadmia a ďalších rizikových látok.

Kto je za environemntálnu kauzu zodpovedný?

Otázka zodpovednosti za environmentálnu záťaž je predmetom dlhodobých správnych konaní. V rozhodnutiach orgánov štátnej správy sa rieši určenie povinnej osoby za sanáciu a historické znečistenie.

Slovenská inšpekcia životného prostredia v roku 2021 nariadila zastavenie vypúšťania odpadových vôd do odkaliska Poša a následne bola prevádzka výrazne obmedzená.

6. Gudrónové jamy v Devínskej Novej Vsi

Gudróny sú vysoko kyslé dechtové odpady, ktoré vznikali pri rafinácii ropy pomocou kyseliny sírovej v bývalej rafinérii Apollo (predchodca Slovnaftu). Obsahovali ropné látky a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), ktoré predstavovali riziko pre horninové prostredie a podzemné vody.

V 60. rokoch 20. storočia boli tisíce ton tohto čierneho, toxického kalu vyvezené do opusteného kamenolomu Srdce v Devínskej Novej Vsi, priamo na úpätie Devínskej Kobyly.

Po rozsiahlej sanácii ukončenej v roku 2015 boli z lokality odstránené gudróny aj kontaminované zeminy. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie monitorovacieho systému, ktorý umožňuje dlhodobé sledovanie stavu územia a účinnosti vykonaných opatrení.

Náš redakčný tip: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty v okolí Devínskej Kobyly je populárnou turistickou destináciou. Ak sa pohybujete v okolí bývalého lomu Srdce, rešpektujte zákaz vstupu mimo vyznačených chodníkov. Monitorovacie vrty a sanačné stanice sú technické zariadenia, ktoré zaznamenávajú mikropohyby znečistenia v podzemí a ich poškodenie by narušilo včasné varovanie pred kontamináciou vodných zdrojov.

Prečo riešenie environmentálnych záťaží zlyháva?

Jednou z najväčších prekážok pri riešení environmentálnych záťaží na Slovensku býva určenie takzvanej povinnej osoby, teda subjektu zodpovedného za financovanie prieskumu a sanácie.

Ak pôvodca znečistenia zanikol alebo ho nemožno identifikovať, proces určovania zodpovednosti môže trvať roky. Odborníci aj verejné inštitúcie dlhodobo upozorňujú, že práve zdĺhavé správne konania, nejasné vlastnícke vzťahy a financovanie patria medzi hlavné dôvody, prečo sa sanácia mnohých lokalít odkladá, zatiaľ čo kontaminácia sa môže ďalej šíriť v horninovom a podzemnom prostredí.

Čo môžete urobiť, ak žijete v blízkosti environmentálnej záťaže?

Zisťujte fakty

Nespoliehajte sa na fámy. Využívajte oficiálne dáta z IS EZ a správy zo sledovania kvality pitnej vody, ktoré zverejňuje Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) alebo Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS).

Monitorujte okolie

Ak spozorujete zmenu farby toku, úhyn rýb alebo neštandardný zápach v okolí priemyselných areálov, okamžite kontaktujte Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) na ich núdzovej linke.

Pýtajte sa samosprávy

Mestá a obce majú zo zákona povinnosť informovať obyvateľov o rizikách ohrozujúcich životné prostredie. Vyžadujte od poslancov prejednávanie stavu envirozáťaží na zastupiteľstvách.

Najčastejšie otázky o slovenských environmentálnych kauzách

Ktorá environmentálna záťaž na Slovensku predstavuje najväčšie riziko pre zásoby pitnej vody?

Najväčším rizikom je skládka vo Vrakuni a priľahlý areál Istrochemu v Bratislave. Obe lokality sa nachádzajú na okraji Žitného ostrova, ktorý je najväčšou rezervoárom pitnej vody v strednej Európe. Kontaminačné mraky z týchto skládok sa šíria smerom k vodným zdrojom.

Aké konkrétne toxické látky unikajú z areálu bývalého Istrochemu?

Geologické prieskumy v areáli potvrdili prítomnosť karcinogénneho benzénu, arzénu, olova, toulénu, chlórovaných uhľovodíkov a viacerých druhov zakázaných pesticídov (napríklad atrazín), ktoré sa v minulosti v závode vyrábali.

Prečo platí vo Vrakuni zákaz používania studničnej vody?

Zákaz vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva z dôvodu, že podzemná voda v prvej hydrogeologickej vrstve obsahuje vysoké koncentrácie organických chemických látok vytečených zo skládky CHZJD. Voda nie je bezpečná na pitie, varenie, umývanie ani na polievanie plodín, ktoré následne konzumujú ľudia.

Čo presne znamená metóda „enkapsulácie“, ktorá sa plánuje vo Vrakuni?

Enkapsulácia (alebo zakonzervovanie) znamená, že okolo celej kontaminovanej skládky sa do hĺbky niekoľkých desiatok metrov zapustí nepriepustná podzemná tesniaca stena. Zhora sa skládka prekryje izolačnou vrstvou. Cieľom je zabrániť podzemnej a dažďovej vode, aby cez odpad pretekala a vyplavovala toxíny do okolia. Odpad sa týmto spôsobom neodstráni, iba izoluje.

Čo spôsobilo ekologickú katastrofu na rieke Slaná?

Katastrofu spôsobilo zaplavenie podzemných priestorov zatvorenej bane na železnú rudu Siderit v Nižnej Slanej. Silne mineralizovaná banská voda plná rozpusteného železa, síranov, mangánu a arzénu začala nekontrolovane vytekať priamo do koryta rieky.

Je rieka Slaná v roku 2026 už kompletne vyčistená a bezpečná?

Nie je. Hoci technické zásahy v podzemí znížili objem vytekajúcich banských vôd z bane Siderit, toxické ťažké kovy zostali usadené v sedimentoch na dne rieky. Ekosystém sa stále nachádza v stave obnovy a sedimenty predstavujú riziko pri každom zvýšení hladiny rieky.

Čo je to „Informačný systém environmentálnych záťaží“ a kde ho nájdem?

Je to oficiálna štátna databáza, ktorú prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia. Je verejne prístupná na webe enviroportal.sk. Obsahuje detailnú mapu Slovenska so všetkými potvrdenými aj pravdepodobnými environmentálnymi záťažami vrátane detailov o znečistení.

Kto je povinný zaplatiť odstránenie starej environmentálnej záťaže?

Podľa zákona nesie náklady pôvodca znečistenia (tzv. povinná osoba). Ak táto osoba neexistuje, skrachovala alebo nemá právneho nástupcu, štát v zastúpení Ministerstva životného prostredia SR spustí konanie o určení povinnej osoby a sanáciu zvyčajne prevezme príslušný štátny rezort, pričom projekty financuje zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov.