Brusel tlačí na veterné parky, Slovensko exploduje odporom. Prerokovanie plánu po hodine dramatického priebehu zrušili
obchodnyregister
2026.06.24.
Prerokovanie Akceleračného plánu k veterným parkom bolo zrušené, stihli však zaznieť hoaxy.
Krajiny Európskej únie, rovnako ako zvyšok sveta, stoja pred klimatickou krízou. Jedno z riešení, ako ju zmierniť je zelená energia, ktorú zosobňujú aj veterné elektrárne. Brusel preto nariadil členským štátom, aby našli miesta pre vybudovanie veterných turbín. V skutočnosti tak nejde o slovenský nápad, ale o požiadavku vyplývajúcu zo smernice únie.
Protestujúcich na prerokovaní Akceleračného plánu veterných parkov bolo niekoľko stoviek a neštítili sa ani agresivite. Dav neváhal odtlačiť zamestnancov bezpečnostnej služby hotela, ktorí po naplnení kapacity 350 ľudí v priestore sálu uzavreli. „Je nás takmer 40-tisíc podpísaných na petícii, reálne to dokážeme zastaviť. Vždy sa nám to podarilo, nepoľavme, priatelia, nemôžu nám brániť vo vstupe,” ozývalo sa halou bratislavského hotela Tatra. „Dnešná diskusia nikam nepovedie, nikdy nás nevypočujú,” kričal protestujúci. „Nie sú zvedaví na naše názory. Oni sú už dávno rozhodnutí,” ozvalo sa z ďalšieho miesta hotelovej haly.
Napriek tomu, že verejné prerokovanie bolo zrušené asi po hodine, Pravde sa podarilo zachytiť jeho krátky priebeh. K zrušeniu došlo po tom, ako zúčastnení ľudia skandovaním bránili prítomným ministerským úradníkom prezentovať plán zón veterných parkov. Rušenia udalosti sa dav dožadoval preto, že sa údajne nemôže zúčastniť celé Slovensko, keďže hotelová sála na to nemá kapacity.
Hlavný protestujúci Daniel Máčovský s megafónom oznámil, že súčasťou odporu proti parkom bude aj protestná hladovka na Námestí SNP v Bratislave. Je známy svojim odporom voči veterným parkom. Prerokovania sa na strane odporcov zúčastnil aj bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, extrémista Daniel Bombic ale aj lekár Peter Lipták, známy konšpirovaním a prijímaním úplatkov od pacientov.
„Všetko, všetko robia pre peniaze, nech sa s nimi zadrhnú,” povedal Harabin ostro smerom do sály, kde tvrdenie podporili ďalší protestujúci. Následne na to sa chopil mikrofónu. Harabin tiež dav nabádal, aby si náklady na cestu na prerokovanie aj voľno z práce nárokovali na preplatenie. „Keď to neuznajú, vyvoláme súdne žaloby. Príde zmena a pôjdu do Leopoldova. Demonštratívny odchod,” povedal. Ľudia jeho tvrdenie podporili potleskom. Ľudia sa po oficiálnom zrušení prerokovania presunuli pred Úrad vlády SR.
V dokumente s akceleračnými zónami určili odborníci územia, ktoré štát vyhodnotil ako vhodné pre výstavbu veterných elektrární a bude v nich možné projekty turbín povoľovať rýchlejšie. Plán je aktuálne v strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA), pričom ďalším krokom bolo stredajšie verejné prerokovanie plánu zón za účasti zástupcov ministerstiev hospodárstva a životného prostredia.
Protestujúcich prišlo také množstvo, že sa nezmestili do sály Hotela Tatra. Napriek tomu zamestnancov SBS pretlačili. Zúčastnil sa aj Štefan Harabin.
Zazneli vyvrátené hoaxy o turbínach
Zvýšením počtu veterných elektrární sa očakáva odklon od fosílnych palív, ktoré zaťažujú prostredie násobne viac ako veterná energia. „Veterné elektrárne sú skvelý zdroj energie, majú nízke celkové emisie CO2, čo je v boji s klimatickou zmenou kľúčové. Efekty na zdravie ľudí sú prevažne nocebo (človek začne pociťovať negatívne príznaky preto, že verí, že mu niečo škodí – pozn. red.). Dôležité je ich stavať na miestach kde: neohrozujú prírodu (lesy, migračné trasy), fúka často a veľa a je to rozumne ďaleko od osídlí (keď nič iné, z vizuálnych dôvodov). Takých miest na Slovensku nie je veľa,” uviedol v kontexte dookola vyvrátených hoaxov teoretický fyzik Samuel Kováčik.
Odporcovia však argumentujú vplyvom na zdravie najmä hlukom z turbín a infrazvukom, ktorý podľa nich spôsobuje bolesti hlavy, únavu či problémy so spánkom. Odborníci však hovoria, že pri dodržaní odstupov od bývania neexistujú dôkazy, že by veterné turbíny mali priamy negatívny vplyv na ľudské zdravie.
Rakúske turbíny sa stali tŕňom v oku protestujúceho Dušana. Býva v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde podľa jeho slov bráni normálnemu životu asi 15 rakúskych turbín v blízkosti. Na otázku, prečo považuje veterné turbíny za nezdravé, odpovedal Pravde tým, že ich dosah otestoval. „Postavil som fľašu s vodou do kľudnej miestnosti. Vodná hladina sa chvela podľa dopadu infrahluku. Uši z toho bolia, počujete to a cítite. Nedá sa na to zvyknúť,” vysvetlil.
Ďalšou častou témou je vplyv na prírodu. Kritici aj na prerokovaní tvrdili, že veterné parky ohrozujú vtáky a netopiere a narúšajú migračné trasy. Odborníci však roky vysvetľujú, že tieto vplyvy sa dnes posudzujú ešte pred výstavbou v rámci EIA procesov a následne sa minimalizujú napríklad monitoringom či dočasným vypínaním turbín. Väčšie riziko pre vtáctvo podľa nich predstavuje doprava či elektrické vedenia.
Nemalá časť diskusie sa týkala aj toho, ako veterné elektrárne menia krajinu. Odporcovia tvrdili, že turbíny ničia výhľady a znižujú hodnotu územia či turistickú atraktivitu. „Vplyv na krajinný ráz je reálny – veterné turbíny sú viditeľné stavby. Preto je rozhodujúce, kde a ako sa umiestnia. Akceleračné zóny majú aj tomuto pomôcť: sústreďovať rozvoj do lokalít, ktoré majú veterný potenciál, dostupnosť infraštruktúry a zároveň nižšie environmentálne konflikty,” uviedla pre Pravdu Lucia Liptáková, odborníčka na energetiku z EnergIQube.
Častý argument sa týka spoľahlivosti veternej energie, nechýbal ani na prerokovaní. Kritici hovoria, že vietor nefúka stále a stabilne, a preto sa naň nedá spoliehať. „Je to zbytočný zdroj energie, nie je stabilná, výtlak je slabý a na Záhorí takmer nefúka,” ozvalo sa oduševnene po začatí prerokovania z davu, keď sa podával mikrofón. Výkyvy vo výrobe sa pritom riešia kombináciou predpovede počasia, prepojením európskych sietí a aj uskladnením energie do batérií.
Čítajte viac Panika, hoaxy aj odpor. Prečo sa Slovensko bojí veterných turbín? Expertka na energetiku vyvracia najväčšie mýty Protesty vo všeobecnosti smerujú aj na to, že Slovensko má silnú jadrovú energetiku, a preto nepotrebuje ďalšie obnoviteľné zdroje. Odborníci však vysvetľujú, že jadro síce pokrýva veľkú časť výroby elektriny, ale jeho negatívny dosah na zdravie je vyšší. Zdôrazňujú, že potrebujeme zmes rôznych typov energií.
„Pre Slovensko by výstavba v zónach znamenala najmä väčší objem domácej elektriny, vyrobenej bez potreby paliva. Nepredpokladám, že celý potenciál návrhu bude v realite využitý. Z pohľadu cien nejde o okamžitý efekt na faktúry domácností, ale o dlhodobé znižovanie tlaku na veľkoobchodnú cenu elektriny. Vietor nemá palivové náklady. Čím viac domácej lacnej výroby z obnoviteľných zdrojov bude v systéme, tým menej bude Slovensko vystavené výkyvom cien fosílnych palív na zahraničných trhoch,” dodala Liptáková.
Krajina má aktuálne presne päť turbín. Štyri pre Senici v Cerovej a jednu na Myjave. To je dôvodom, prečo zaostávame za ostatnými štátmi únie. Iba náš rakúsky sused vlani pokryl zo svojich 1 447 veterných elektrární 16 percent celoštátnej spotreby elektriny, zatiaľ čo u nás je to prakticky nula. To znamená, že Rakúsko má dnes približne 800-krát väčší veterný výkon ako Slovensko. Energetické ciele Bruselu je pritom potrebné splniť do roku 2030.
Plán neznamená automaticky výstavbu
Podľa návrhu ministerstva hospodárstva máme osem oblastí, kde by boli turbíny prínosným zdrojom energie. Väčšina sa nachádza na západnom Slovensku a len jedna v Banskobystrickom kraji. Dôvodom sú najmä priaznivejšie veterné podmienky v Podunajskej nížine a na Záhorí, dostupnosť elektrickej siete a menší konflikt s chránenými územiami či horským prostredím.
Čítajte viac Boj proti veterným parkom pokračuje: štát plánuje desiatky turbín pri Hlohovci, vlna odporu proti najväčšej elektrárni prišla okamžite Celkovo by v nich mohlo stáť približne 207 turbín s výkonom okolo 1 449 MW. S tým samosprávy nesúhlasia. Najväčší projekt prechádza procesom EIA pri Hlohovci (zasahujúci aj časti okresov Nitra a Galanta), kde sa počíta približne so 69 turbínami s celkovým výkonom okolo 430 MW, pričom projekt pripravuje pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Realizácia sa spomína v horizonte po roku 2026.
V západnej časti krajiny sa zároveň posudzuje aj menší projekt pri Stupave v okrese Malacky, kde sa uvažuje približne s 11 turbínami v blízkosti diaľnice D2, pričom projekt je zatiaľ v procese EIA a vyvoláva diskusie najmä pre blízkosť k zastavanej oblasti. V realite je však až za hlučnou diaľnicou a pri zbernom dvore smerom ďalej na Záhorie.
Aj keď sa územie dostane do akceleračnej zóny, neznamená to, že mesto či obec nemá žiadnu moc rozhodovať a výstavba bude automatická. Zónovanie iba skracuje a zjednodušuje povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie a teda aj samotnú výstavbu turbín.
Dnes trvá päť až desať rokov, kým v priemere vznikne veterný park, no v realite sme sa nového parku nedočkali už 20 rokov – proces vždy zastavili aktivisti alebo obce. Investor bude musieť podľa akceleračného plánu aj naďalej predložiť konkrétny projekt parku, následne prejde riadnym procesom posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) a budú sa riešiť aj pripomienky obcí a dotknutých strán.
„Veterné elektrárne sú príležitosťou pre priemyselné podniky na uzatvorenie PPA kontraktov. Jeden z najnovších veterných parkov v Engelhartstetten v Rakúsku (7 km vzdušnou čiarou od Bratislavy) má napríklad kontrakt s výrobcom celulózových vlákien a výrobcom technických plynov,” pripomenula odborníčka s tým, že domáca výroba energie je zásadná pre energetickú bezpečnosť krajiny.
„Slovensko tým znižuje závislosť od dovozu a posilňuje odolnosť systému. Zadefinovanie zón je dôležité preto, že dáva investorom, obciam aj štátu jasnejšie pravidlá: kde sa veterná energetika vôbec môže rozvíjať, za akých podmienok a s akými limitmi. Bez takéhoto rámca zostáva povoľovanie pomalé, nepredvídateľné a konfliktné,” uzavrela Liptáková.