Silný odkaz pri výročí Kórejskej vojny. Prezident I Če-mjong sľubuje ochranu obyvateľov a mierumilovný polostrov

Juhokórejský prezident I Če-mjong pri výročiach vojny sľubuje budúcnosť bez strachu z konfliktu. Ohlásil plán, ako krok za krokom budovať trvalý mier.  

Juhokórejský prezident I Če-mjong sa vo štvrtok zaviazal vybudovať mierumilovný Kórejský polostrov, na ktorom nebude panovať strach z vojny. Sľúbil to pri príležitosti 76. výročia od vypuknutia Kórejskej vojny, ktorá trvala až do roku 1953 a skončila sa iba prímerím a nie mierovou dohodou. TASR správu prevzala z agentúry Jonhap.

• Juhokórejský prezident I Če-mjong prisľúbil vybudovať mierumilovný Kórejský polostrov.
• Kórejská vojna trvala do roku 1953 a skončila iba prímerím.
• Prezident zdôraznil silné obranné kapacity ako základ ochrany obyvateľov a územia.
• Uctil si hrdinov, ktorých obeta umožnila slobodu, prosperitu a mier následníkom.
• Šestnásť krajín vyslalo jednotky do Kórey na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

I Če-mjong svoj záväzok vyslovil na slávnostnom podujatí v provincii Kjonggi pred stovkami vojnových veteránov a predstaviteľmi vlády a armády.

Plán výstavby mieru

„(Vláda) bude chrániť obyvateľov a územie prostredníctvom silných obranných kapacít a vybuduje mierumilovný Kórejský polostrov, na ktorom nebude existovať strach z vojny ani potreba konfliktu,“ povedal prezident.

V prejave pripomenul obete všetkých bojovníkov, ktorí ochránili Juh pred útokom zo Severu. „Spomienka na týchto hrdinov a pripomenutie si ich pamiatky je najdôležitejšou povinnosťou krajiny a našej spoločnosti a jasnou povinnosťou potomkov, ktorí sa dnes tešia slobode, prosperite a mieru,“ skonštatoval I Če-mjong.

Historické súvislosti vojny

Krátko po vypuknutí vojny v Kórei, ktorú po porážke Japonska v roku 1945 rozdelila na Sever a Juh 38. rovnobežka, vyslalo do regiónu svoje jednotky 16 zahraničných krajín s mandátom Organizácie Spojených národov. Ich vyslanie umožnila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Zástupca Sovietskeho zväzu v tom období bojkotoval zasadnutia BR OSN a nemohol preto použiť právo veta.

V trojročnej občianskej vojne zomreli stovky tisíc vojakov a civilistov a dohodnuté prímerie rozdelilo Kórejský polostrov.