Aj keď to znie veľmi čudne a trúfalo, Venezuelčanom pomohla šťastná okolnosť

Venezuelské zemetrasenie je tragickou pripomienkou starých známych právd.

Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca.

Prečo vznikajú zemetrasenia vo Venezuele?

Severná časť Venezuely vrátane regiónu hlavného mesta Caracas je miestom kontaktu dvoch litosférických platní – obrovskej Juhoamerickej platne a podstatne menšej Karibaskej platne. Karibská platňa sa pohybuje relatívne ku Juhoamerickej platni smerom na východ rýchlosťou približne 2 cm za rok. Tento relatívny pohyb je príčinou zemetrasnej aktivity na území Venezuely.

Kontakt platní však nie je vôbec jednoduchý. Naopak. Ťažko si možno predstaviť zložitejšiu tektonickú situáciu. Okrem najznámejšieho zlomu San Sebastián a zlomového systému Boconó, možno na severe Venezuely identifikovať desiatky zlomov. Pozdĺž väčšiny zlomov dochádza k vzájomnému horizontálnemu pohybu blokov litosféry. Situáciu veľmi komplikujú zlomy, pozdĺž ktorých sa jeden blok podsúva (ponára) pod iný blok platne.

Prečo je to také komplikované? Pretože litosférické platne nie sú tuhé telesá (či celky). Sú aj deformovateľné aj krehké. V dôsledku hlavného relatívneho pohybu platní sa blízke okolie zlomu v obidvoch platniach môže pomaly deformovať a nahromadená deformácia a napätie môžu viesť k „popraskaniu“ platní – k vzniku sekundárnych zlomov v okolí hlavného kontaktu platní.

Aj na týchto zlomoch, ktoré nie je ľahké odhaliť, môžu vzniknúť zemetrasenia. Neraz zemetrasenia na sekundárnych a do výskytu zemetrasenia neznámych zlomoch prekvapili seizmológov aj v seizmicky aktívnych krajinách, akými sú napríklad Kalifornia a Japonsko.

Caracas sa nachádza v bezprostrednej blízkosti zlomu San Sebastián, ale zároveň v blízkosti viacerých ďalších zlomov.

Nečakané zemetrasenie?

V žiadnom prípade. Je len otázkou pomerne krátkeho času, kedy vznikne vo Venezuele ďalšie zemetrasenie.

Môžeme pripomenúť zemetrasenia minulosti. Od začiatku 20. storočia vzniklo v regióne 5 zemetrasení z magnitúdom 7 alebo väčším. V ostatných desaťročiach vzniklo viacero zemetrasení, ktoré mali makroseizmické účinky.

V júli 1996 zemetrasenie s magnitúdom 6.5 si vyžiadalo asi 240 obetí a rozsiahle škody. V apríli 1975 vzniklo zemetrasenie s magnitúdom 6.1 zabilo troch ľudí, mnohých zranilo a spôsobilo veľké materiálne škody. Zemetrasenie v apríli 1989 s magnitúdom 6.2 spôsobilo škody v oblasti Valencie. Zemetrasenie v septembri 2009 s magnitúdom 6.3-6.4 zranilo 18 ľudí, spôsobilo materiálne škody a malo až 50 dotrasov. Napokon, pred necelým rokom (v septembri 2025) vznikol zemetrasný dublet s magnitúdami 6.2 a 6.3. Zabil jedného človeka, zranil 110 ľudí, spôsobil rozsiahle škody.

Najväčšie zemetrasenie v minulosti

Dňa 26. marca 1812, rok po tom, ako Venezuela vyhlásila nezávislosť od Španielska, krajinu postihla katastrofa. Caracas bol zničený zemetrasením s magnitúdom 7.7-8.0. V skutočnosti vznikli dva hlavné otrasy v rozsahu 45 minút. Prvý zničil Caracas a druhý mesto Mérida v Andách, vo vzdialenej západnej časti krajiny. Zničených bolo aj niekoľko ďalších miest vrátane Barquisimeta, ležiaceho severovýchodne od Méridy, a La Guairy, prístavného mesta slúžiaceho Caracasu. Pri katastrofe zahynulo približne 26 000 ľudí. To bolo 5 až 10 % obyvateľstva Venezuely.

Šťastná okolnosť v tragickej situácii?

Aj keď to znie veľmi zvláštne a na prvý pohľad necitlivo, šťastnou okolnosťou dnešných zemetrasení je to, že vznikli pravdepodobne v systéme zlomov Boconó-San Sebastián vo vzdialenosti viac ako 160 km od hlavného mesta Caracas. Ak by vznikli v menšej vzdialenosti, je reálne predpokladať, že obetí by bolo podstatne viac.

Seizmológovia, ktorí skúmali zemetrasnú aktivitu Venezuely sa dlhodobo obávajú, že môže vzniknúť zemetrasenie, ktoré môže zabiť až niekoľko stotisíc obyvateľov Caracasu a bezprostredného okolia.

Prečo? Hlavným vinníkom nie je a nebude zemetrasenie, ale kvalita stavieb, nedostatočné antiseizmické opatrenia alebo skôr absencia takých opatrení. Upozornenia venezuelských a svetových seizmológov boli dlhodobo skôr ignorované ako rešpektované. A to aj napriek tomu, že existuje Venezuelská nadácia pre seizmologický výskum (FUNVISIS), v ktorej pracujú vynikajúci venezuelskí seizmológovia.

Prečo zemetrasný dublet?

Ako sme už spomenuli, nejde o prvý zemetrasný dublet na území Venezuely. Zemetrasný dublet možno definovať ako dve zemetrasenia podobnej veľkosti, ktoré nastanú v krátkom časovom odstupe a v tesnej blízkosti. Pripomeňme si výnimočne tragický dublet 6. februára 2023 v Turecku v systéme Východoanatolského zlomu.

Zemetrasný dublet vzniká vo veľmi zložitom systéme dynamicky previazaných tektonických zlomov. V celej oblasti je zvyčajne nahromadená veľká deformácia a napätie. Na jednom zlome dosiahne napätie v nejakom mieste kritickú hodnotu určenú statickým trením. To je hypocentrum zemetrasenia. Šírenie trhliny z hypocentra dynamicky mení rozloženie napätia v okolí a môže spôsobiť, že na blízkom zlome preto tiež vznikne kritické napätie. Vznikne teda druhé zemetrasenie.

Zemetrasné dublety sú veľmi nebezpečné, pretože to druhé zemetrasenie doslova dokončí a zvýši skazu spôsobenú prvým zemetrasením.

Dotrasy

Venezuelčanov budú v nasledujúcich dňoch trápiť stovky až tisícky dotrasov. Niektoré môžu byť väčšie ako najväčšie dokumentované historické zemetrasenia na Slovensku.

prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a Ústav vied o Zemi SAV
seizmológ, vyvinul metódy numerického modelovania seizmických vĺn
hlavný autor kníh The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions, Cambridge University Press 2014 a Earthquakes. Tragic Challenges in History, Springer Nature 2024
www.learned.sk, www.nuquake.eu, sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Moczo,
www.cambridge.org/Moczo

Mgr. Miriam Kristeková, PhD.

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a Ústav vied o Zemi SAV
seizmologička, vyvinula metódy analýzy a porovnávania seizmických signálov
spoluautorka knihy Zemetrasenia. Tragické výzvy v dejinách.