Referendum 2026: Všetko, čo potrebujete vedieť o hlasovaní a otázkach

Už 4. júla čaká Slovensko referendum. Prinášame vám kompletný prehľad o tom, ako bude hlasovanie prebiehať, aké sú podmienky jeho platnosti. a prečo má účasť zmysel.  

Tohtoročné referendum, ktoré sa uskutoční už o necelé dva týždne, sprevádza množstvo otázok a verejných diskusií. Prinášame vám prehľadný prehľad základných faktov o tom, ako bude hlasovanie prebiehať, aké podmienky musia byť splnené na jeho platnosť a podrobne sa pozrieme na obe referendové otázky.

Analýzu tém a právny pohľad na fungovanie tohto inštitútu nám poskytla právnička Eva Kubirita.

Základné informácie a termín

Prezident Peter Pellegrini vyhlásil termín konania referenda na sobotu 4. júla 2026. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 hod. ráno do 22:00 hod. večer.

Kto môže hlasovať? Právo účasti má každý občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania referenda dovŕši 18 rokov.

Ako prebieha hlasovanie? Volič sa v miestnosti preukáže občianskym preukazom. Od volebnej komisie dostane jeden hlasovací lístok a prázdnu obálku s úradnou pečiatkou obce. Za zástenou (v osobitnom priestore) zakrúžkuje odpoveď Áno alebo Nie samostatne pre každú z dvoch otázok. Následne lístok vloží do obálky a vhodí do volebnej schránky.

Hlasovanie mimo miesta bydliska a zo zahraničia: Voliť na území SR sa dá aj v inom okrsku, a to na základe včas vybaveného hlasovacieho preukazu. Možnosť voľby poštou zo zahraničia (pre občanov bez trvalého pobytu v SR alebo tých, ktorí budú v čase referenda mimo krajiny) bolo potrebné požiadať najneskôr do 13. mája 2026.

Kedy sú výsledky referenda platné?

Slovenská legislatíva stanovuje pre platnosť referenda pomerne prísne podmienky. Aby boli výsledky záväzné, musia byť splnené dve kritériá:

1. Kritérium účasti: Na referende sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov (viac ako 50 percent, čo predstavuje približne 2,2 milióna občanov).
2. Kritérium schválenia: Konkrétny návrh musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov (odpoveď Áno musí označiť viac ako 50 percent ľudí, ktorí prišli hlasovať).

V súvislosti s vysokými nárokmi na účasť sa v spoločnosti otvára otázka legitimity a zmysluplnosti takejto iniciatívy. Právnička Eva Kubirita však pripomína, že finančné prostriedky vo výške 12,4 milióna eur, ktoré vláda na toto referendum vyčlenila, sa minú bez ohľadu na účasť občanov.

„Výsledky referenda, aj keď neúspešného, sú krásnym zrkadlom nálady v spoločnosti. Ukážu, ako sú ľudia nastavení. Je to taký malý predvolebný prieskum,” podľa jej slov má zmysel prísť vyjadriť svoj názor

Analýza referendových otázok

Pôvodne malo mať referendum tri otázky, pričom tá nosná mala smerovať ku skráteniu volebného obdobia súčasnej vlády. Prezident ju však zamietol na základe staršieho rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorého nie je možné skracovať volebné obdobie parlamentu priamo referendom.

Hoci iniciátori z radov Demokratov argumentovali, že referendom chceli len zaviazať parlament k následnému prijatiu uznesenia, na hlasovacom lístku napokon zostali len dve otázky.

Zrušenie doživotnej renty

Občania budú rozhodovať o tom, či súhlasia so zrušením doživotného platu pre vybraných ústavných činiteľov, ktorý priniesla nedávna legislatívna novela.

Eva Kubirita vysvetľuje, že táto renta sa odvíja od platu poslancov bez príplatkov, čo v súčasnosti predstavuje približne 4 100 eur mesačne, pričom táto suma bude v nasledujúcich rokoch rásť úmerne s priemernou mzdou. Podľa právničky bola legislatíva ušitá na mieru konkrétnemu politikovi.

„Robert Fico je jediným premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktorý má na túto rentu nárok. A presne s tým účelom bola tá novela napísaná. Je to renta pre Roberta Fica,” vysvetľuje Kubirita.

Právnička zároveň spresňuje mechanizmus otázky – ak volič zakrúžkuje „Áno”, vyjadrí súhlas so zrušením tejto doživotnej renty pre premiéra. Zdôrazňuje však, že prezidentom SR táto renta zostane zachovaná, keďže na nich sa táto referendová otázka nevzťahuje.

Obnovenie ÚŠP a NAKA

Druhá otázka sa pýta na súhlas s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Obe tieto elitné inštitúcie, ktoré sa zaoberali korupciou, organizovaným zločinom či extrémizmom na najvyšších miestach, zanikli v roku 2024 po reformách súčasnej vládnej koalície.

Podľa Evy Kubirity malo zrušenie ÚŠP a následný presun agendy na krajské prokuratúry výrazný vplyv na živé kauzy, napríklad na medializovaný prípad Očistec.

Kubirita upozorňuje, že na rušenie týchto dvoch úradov nemožno nazerať izolovane, ale ako na koordinovanú spleť udalostí týkajúcich sa káuz na najvyšších miestach.

„Za mňa je táto referendová otázka extrémne nejasná, vágna a obšírna. Obnovenie týchto inštitúcií tak, ako fungovali pred zrušením — za tejto vlády — nie je podľa môjho názoru možné,” odborníčka poukazuje na obrovské logistické a personálne prekážky, ako je otázka vrátenia spisov či návratu konkrétnych prokurátorov a vyšetrovateľov.